Homília zo svätej omše v rožňavskej Katedrále 8.2.2017

PRIPRAVUJEME SA NA ZASVÄTENIE NEPOŠKVRNENÉMU SRDCU PANNY MÁRIE

Prežívame storočnicu Fatimy a tak sa samozrejme nad týmto celosvetovo známym fenoménom zamýšľame aj my a zamýšľajú sa toľkí ďalší. Čo to je za fenomén: Fatima – 100 rokov. Je to nejaký katolícky výmysel, je to len jedna z ponúk turistických krás, alebo je to naozaj znova dotyk, ktorým sa nebo skláňa k zemi, ba čo ešte viac, skrze Pannu Máriu sa dotýka človeka a vnútra človeka? Boh sa znova skláňa k človekovi, aby skrze Mamu svojho Syna nám ponúkol záchranu a nový štýl života. My sme sa rozhodli, že si zvolíme túto verziu vysvetlenia a chápania fenoménu Fatimy – ako veriaci ľudia, a tešíme sa, že nie sme sami, ale že toľké ďalšie zástupy mariánskych ctiteľov sa tešia z tohto nádherného posolstva Fatimy. Chceme ho  stále viac a viac poznávať a aj vnášať do života. Preto sme 15. januára v tomto roku začali v našej diecéze „Rok Fatimy“, ktorý vyvrcholí 14. októbra, tu v katedrále, zasvätením diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Začali sme 15. januára, na 241. výročie založenia Rožňavského biskupstva a to  veľmi, veľmi symbolicky, v kaplnke Katolíckej školy sv. Jána Nepomuckého, tu v Rožňave, ktorá je zasvätená Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Liturgický kalendár nám dáva vedľa seba dve Srdcia – Nepoškvrnené Srdce Panny Márie a Božské Srdce Ježišovo. Ale je tu i jedno historické prepojenie, ktoré možno nepočujeme po prvýkrát, a predsa je dobré, ak si ho znova pripomenieme. Ak sme začali v kaplnke Najsvätejšieho Ježišovho Srdca, a odtiaľ sme prešli v sprievode za spevu mariánskych piesní sem, do katedrály, kde sme preniesli sochu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, tak to má, ako spomínam, svoju súvislosť.

V roku 1673, sa sv. Margite Márii Alacoque zjavilo Božské Srdce Ježišovo. Dalo jej posolstvo pre celý svet. V roku 1689 sv. Margita oslovila vtedajšieho francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV., kráľa Slnko, a vyzvala ho, podľa priania Srdca Ježišovho, aby zasvätil Francúzsko Božskému Srdcu Ježišovmu. Kráľ, ktorý žil svojim štýlom života a to nie veľmi morálnym, sa samozrejme, takejto výzve nejakej podľa neho pošetilej ženy vysmial a k zasväteniu Francúzska nedošlo. Tí, ktorí rozumejú týmto veciam, vedia veľmi dobre a hovoria, že satan sa najväčšmi teší, keď sa zasvätenia, pobožnosti, modlitby, odprosujúce a obetné úkony nekonajú, pretože vtedy on má otvorené dvere. Prichádza rok 1789, teda 100 rokov potom, je Francúzska revolúcia, a  v roku 1793, vnuk Ľudovíta XIV., Ľudovít XVI. je uväznený v Bastile, vie, že ho čaká gilotína a vtedy na steny väzenskej cely píše, tak, ako sa mu dá, zasvätenie Francúzska Božskému  Srdcu Ježišovmu. Neskoro. Čas sa prešvihol a tie dobrodenia, ktoré boli ponúknuté skrze zasvätenie Francúzska Božskému  Srdcu Ježišovmu, nemohli prísť vo svojom čase a  prílev Božieho milosrdenstva a  požehnania, ktorý bol určený krajine, tam nedošiel. Bolo neskoro a vlastne odvtedy Francúzska revolúcia cez mnohé prejavy tejto ideológie vstupuje do myslenia človeka aj dnes.

To je Božské Srdce. Z kaplnky, zasvätenej Srdcu Pána Ježiša sme vyšli a vstúpili sem do katedrály, so sochou Panny Márie, ktorá od tohto dňa putuje po celej diecéze. Prečo? Pretože sa vraciame k roku 1917. K mariánskemu zjaveniu vo Fatime. Panna Mária sa zjavuje trom jednoduchým deťom, Františkovi, Hyacinte a Lucii, trom deťom, ktoré nevedia ani poriadne čítať, písať, ale detstvo iste majú veľmi krásne. Týmto deťom Panna Mária zveruje posolstvo, ktoré  je veľmi jednoduché: modlitba, pokánie a obrátenie. Ale tiež  volanie po zasvätení Ruska, pretože, ak sa Rusko nezasvätí Panne Márii, bude šíriť svoje bludy po celom svete. Ani teraz táto výzva neba nebola zachytená a Rusko,  donedávna Sovietsky Zväz, šírilo svoju komunistickú ideológiu po celom svete a pripravilo o život milióny nevinných ľudí.

Ale predsa prichádzajú aj pozitívne odozvy na výzvu  zasvätiť sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Najskôr to robia portugalskí biskupi v roku 1931. Znova povieme, čo je to: mágia, je to nejaký prelud, výmysel, čo to vlastne je? Skúsme posúdiť – krajina sa zasvätila  Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie  a Portugalsko bolo uchránené od občianskej vojny, ktorá zúrila ako veľmi krvavá, v susednom Španielsku. Portugalskí biskupi znova zasvätili krajinu v roku 1940 Panne Márii a v Portugalsku nebola 2. svetová vojna. A môžeme ešte spomenúť, že portugalskí biskupi opäť zasvätili krajinu v roku 1975 Panne Márii, a o tri roky na to bol komunistický puč, ktorý sa však nepodaril. Teda krajina bola uchránená od občianskej vojny, od 2. svetovej vojny, od komunizmu. Veriť, alebo neveriť týmto veciam?

Istá udalosť hovorí, ako jeden z  portugalských biskupov v roku 1929, teda ešte pred spomínanými zasväteniami, prišiel do Ríma za pápežom Piom XI. a hovorí mu: Svätý otče, ja na Fatimu neverím. Vtedy sa ho Svätý otec spýtal: „Koľkých bohoslovcov ste mali v roku 1917?“ Myslím, že povedal osemnásť. „A koľkých máte teraz?“ „Stodvadsať.“ „Tak sa vráťte do Fatimy a poďakujte Matke Božej za dar každého jedného povolania.“ Biskup sa vrátil a uveril. Svätý otec Pius XII. zachytáva výzvu Matky Božej a 13. mája 1942 zasväcuje svet Panne Márii. Nastáva obrat v 2. svetovej vojne. Sv. pápež Ján Pavol II. najskôr rok po atentáte, v roku 1982 priamo vo Fatime, zasväcuje svet Panne Márii znova a zopakuje to v roku 1984. Tieto zasvätenia sú tak mocné, že padá Berlínsky múr a komunizmus. V  roku 1984 je jedna výnimočnosť v tom, že tu zohráva veľkú úlohu aj slovenský biskup. Biskup Hnilica, ktorý sa podivuhodným spôsobom cez Indiu dostal do Moskvy a keď Svätý otec v Ríme zasväcoval Rusko a svet Panne Márii, on to robil v Moskve.

My sa chceme otvoriť všetkému, čo nám nebo ponúka a chceme otvárať dvere tomuto veľkému prílevu Božej milosti, ktoré nám Boh dáva cez Matku Božiu, cez jej ruky. Cez Pannu Máriu, cez Jej Nepoškvrnené Srdce. Aj teraz v rámci storočnice môžeme byť tými, ktorí budeme ignorovať ponúkané posolstvo, môžeme byť voči nemu ľahostajní, alebo môžeme sa mu naplno otvoriť a nebudeme pred ním zatvárať dvere. Môže tak urobiť aj biskup, i kňaz, či rehoľná sestra, i inač zasvätený, i každý jeden otec a mama. Každý jeden môžeme dvere tejto milosti  otvoriť, alebo ich pred ňou pribuchnúť. Ale my chceme mať naše dvere plne otvorené a  otvárať ich vždy . Preto sme ponúkli našim veriacim brožúry Fatimských sobôt, aby celý  náš deviatnik pred zasvätením Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, bol bohatý na duchovnú prípravu nás všetkých. A  tešíme sa, že otvára srdcia nielen veriacim v našej diecéze, ale aj na celom Slovensku. Tešíme sa tiež, že sa napĺňa odporúčanie, ktoré som dal v pastierskom liste: dávajte túto brožúru aj ďalej, ľuďom, ktorí ešte o Fatime nepočuli, ale možno práve čítaním týchto slov, Božia milosť sa ich dotkne a oni sa privinú k Bohu a znova nájdu skrze Máriu cestu k Bohu. Brožúra je zostavená tak, aby bolo jasné, že sa koná pobožnosť Fatimskej soboty, lebo nie všade je to jednoznačne jasné, čo je večeradlo a čo je Fatimská sobota. Pripravili sme štruktúru Fatimskej soboty. Na Fatimské soboty sa vzťahuje potvrdenie, že prisľúbenia dané Pannou Máriou vo Fatime platia. To je rozdiel oproti večeradlu. Keď sa modlíme, či večeradlo, či iné modlitby, to všetko je v poriadku. Ale Panna Mária nás pozvala zasväcovať Fatimské soboty. A tak sa opakujem, že len vyjadrujem radosť, že čosi také sa môže diať tu, aj na celom Slovensku a ďakujem všetkým, ktorí otvárajú svoje srdcia nie preto, že to vychádza odtiaľto, ale že cítime, že sa zjednocujeme v modlitbe, oslavujeme Boha, uctievame si Pannu Máriu a cítime, že Boh sa nás  dotýka a môže meniť naše srdcia i srdcia našich drahých.

Dostávame sa k prvému úmyslu, ktorý sme si dali v prvú  sobotu mesiaca februára, a ktorý na celom Slovensku už mohli rozjímať veriaci ľudia vo svojich chrámoch, či v súkromí. Je ním zástupná modlitba, ku ktorej   sme pozvaní z Fatimy – modliť sa za obrátenie hriešnikov, za druhých ľudí, pretože vidíme, akoby sa kresťanstvo vytrácalo zo sveta. Dovolím si povedať a reagujte aj vy – kto z nás v rodine nemá veľa rodinných príslušníkov, ktorí možno už odpadli od viery, alebo vieru nepraktizujú, alebo sa tvária ako veriaci, ale od viery sú ďaleko? Panna Mária nás pozýva modliť sa práve za týchto. Keď svätý páter Pio dostal otázky: Kedy sa obráti Rusko? Kedy sa ľudia stanú veriacimi?  Páter Pio vtedy odpovedal: „Keď sa nájde za každého neveriaceho človeka jeden veriaci.“ Teda, kedy sa v našich rodinách stanú ostatní členovia veriaci? No vtedy, keď postupne bude rásť v našich rodinách počet veriacich.

Prečo hovoríme o našich rodinách keď tu bolo zdôraznené Rusko a potreba modlitieb za Rusko, za jeho obrátenie, za jeho zasvätenie; za túto krajinu, ktorú svojho času americký prezident Reagan nazval ríšou zla? V rámci určitého historického času už poznáme odpoveď. Sv. pápež Ján Pavol II. v roku 1982 vo Fatime povedal: „My sme sa príliš upriamili len na Rusko a zabudli sme na to, že na západe sa žije kultúra smrti. Nám sa už netreba modliť len za Rusko. Nám sa treba modliť a obetovať za celý svet.“ Sila kultúry smrti sa totiž rozliala po celom svete. A  vidíme to, ako som spomenul, aj v našich rodinách. Preto Panna Mária začína cez tri malé deti spomenutou a uvedenou výzvou, ale Boh ešte skôr ako pripravuje deti na stretnutie s Pannou Máriou, na prijatie jej posolstva, ponúka im zjavenie anjela pokoja, ktorý ich   učí nádhernú modlitbu: „Môj Bože, verím v Teba, klaniam sa ti, dúfam v teba a milujem ťa. Prosím o odpustenie za tých, čo v teba neveria, neklaňajú sa ti, nedúfajú v teba a nemilujú ťa.“ Lucia neskôr konštatovala, že sa túto modlitbu modlievali priam do vysilenia, až odpadávali, cítiac veľkú potrebu modliť sa za obrátenie iných. Aký krásny je pohľad na rodinku, na rodičov, keď sa spoločne modlievajú s deťmi svätý ruženec. A aké je to neporozumenie, keď rodičia povedia: nemôžeme sa s deťmi pomodliť ani desiatok, lebo oni nevydržia. Deti, ako každý jeden človek, vydrží toľko, nakoľko sa na niečo vytrénuje. Keď sa nebude cvičiť, keď sa nebude učiť aj tejto modlitbe, tak samozrejme, že sa ju potom ani nebude modliť. Aký je krásny pohľad, keď sa rodina modlí spolu! Deti potom vytrvajú. 

Toto je aj jeden z odkazov, ktorý počas tohto mesiaca môžeme, máme, priam sme pozvaní, uskutočňovať ho: modliť sa za iných. Možno práve  za tých najbližších,  v našich rodinách. Spomenutý biskup Hnilica hovorí na túto tému: „Fatima nám ukazuje, že môžeme spolupracovať na záchrane iných ľudí a to je tá najväčšia kariéra, akú môžeme urobiť.“ Slovo „kariéra“ sa dnes omieľa už v ušiach a mysliach malých detí – z filmov, kníh, z kade – tade, len aby si niečo nepošramotili v rámci svojej kariéry. My chceme v  duchovnom závane posolstva z Fatimy zachytiť, že tou najväčšou kariérou je predsa len to všetko, čo môžeme urobiť pre iných, na ich záchranu. Lebo z dosiahnutého rebríčka, stupňa tejto kariéry, nás v nebi už nikto nevyškrtne. Tam to už budeme mať naveky. A  putujeme ďalej. Začali sme Fatimský deviatnik, máme sa z čoho modliť a nechávame sa viesť tiež slovami sestry Lucie, veď na prebale tejto brožúrky, je napísané: „Od vykonávania tejto pobožnosti spolu so zasvätením Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie bude závisieť vojna, alebo mier vo svete.“ Dovolil som si v pastierskom liste k tomu ešte doplniť: „Ktovie, či nie aj naša večnosť.“ Od tejto šance, od tejto pobožnosti a zasvätenia, ktoré nám ponúka nebo aj v tomto čase.

Vám všetkým, drahí bratia a sestry tu, i všade pri prijímačoch, ďakujem za to, že vytvárame jednu modlitbovú rodinu a  posilňujeme silu mariánskej rodiny. V tomto mesiaci zvlášť pamätajme na všetkých druhých, ktorí žijú vedľa nás, a ktorí potrebujú naše modlitby a naše obety. Nebojme sa, že sa nám z  vyprosovaných  milostí neujde. Čím viac sa delíme s inými o  duchovné dobrá, tým viac aj sami seba posväcujeme. Amen.