O2H Žiť v pravde

Štvrtá katechéza O2H Žiť v pravde  : Tu

Jánovo Evanjelium (Jn 4, 1 – 42)

„Pritom musel prejsť cez Samáriu. A tak prišiel do samarijského mesta menom Sychar neďaleko pozemku, ktorý dal Jakub svojmu synovi Jozefovi. Tam bola Jakubova studňa, Ježiš unavený z cesty sadol si k studni. Bolo okolo poludnia. Tu prišla po vodu istá Samaritánka. Ježiš jej povedal: „Daj sa mi napiť!“ Jeho učeníci odišli do mesta nakúpiť potravy. Samaritánka mu povedala: „Ako si môžeš ty, Žid, pýtať vodu ono mňa, Samaritánky?“ Židia sa totiž so Samaritánmi nestýkajú. Ježiš jej odpovedal: „Keby si poznala Boží dar a vedela, kto je ten, čo ti hovorí: »Daj sa mi napiť,« ty by si poprosila jeho a on by ti dal živú vodu.“ Žena mu povedala: „Pane, ani vedro nemáš a studňa je hlboká. Odkiaľ máš teda živú vodu? Si azda väčší ako náš otec Jakub, ktorý nám dal túto studňu a pil z nej on sám i jeho synovia a jeho stáda?“

Milý smädný priateľ, spomeň si na chvíľu, keď si pociťoval príšerný smäd. Takých skúseností asi nie je veľa, pretože v civilizovanej spoločnosti nájdeme na každom kroku miesto, kde sa môžeme osviežiť vodou – zadarmo alebo za peniaze. Ale predsa, aj moderná spoločnosť prináša situácie, kedy je túžba po vode silná a neuhasená. Niekedy počúvame o tom, že v letnom období sa na diaľnici kvôli autonehode vytvorili také kolóny, že záchranári museli ľuďom roznášať vodu. Teda, hoci máme všetko pod kontrolou, aj tak sa môže vyskytnúť chvíľa, kedy smäd číha na náš život. Alebo, ak miluješ prírodu a chodíš do hôr, poznáš ten pocit, keď v páľave slnka lozíš po skalných chodníkoch a došla Ti voda. Nikde na okolí nie je stánok s občerstvením… Vtedy je každý, kto sa Ti dá napiť, priateľ – záchranca.

Ježiš bol smädný po vzťahoch cez ktoré prinášal posolstvo radosti a spásy. Boh je vzorom tohto smädu po vzťahoch. Boh sám žije vo vzťahoch – v Trojici. A tento smäd po vzťahoch vyjadril aj v tom, že nám poslal svojho Syna, ktorý sa stal podobným nám vo všetkom okrem hriechu. Tak veľmi túžil vstúpiť do vzťahu k nám, že sa k nám znížil. A Ježiš vo svojej prosbe k Samaritánke: „Daj sa mi napiť!“, vyjadruje svoju túžbu vstúpiť do vzťahu. Lebo vzťah je prvý kontakt viery. Skúšaj v sebe objavovať tento smäd po prežívaní viery vo vzťahoch. Veľmi sme poznačení individualizmom a to sa prejavuje aj v prežívaní našej viery. Ale žiť si svoju vieru odizolovaný od iných vo svojej „pevnosti“, do ktorej nik nemôže vstúpiť, určite neprináša radosť. Neboj sa vstúpiť do spoločenstva tých mladých, ktorí sa dokážu podeliť o svoju vieru navzájom medzi sebou. Toto možno nazvať skutočnou odvahou, keď zbúraš bariéry obavy a dokážeš svoju vieru prežívať vo vzťahoch. … Neboj sa, napi sa a ži v Pravde.   (z listu otca Mareka Forgáča  )

Máriina cesta – Pod tvoju ochranu

Mariina-cesta_4_ (2)Na prahu nového roka, či pri narodeninách, sú priania skryté alebo vyslovené túžby, ako čo najlepšie prežiť ďalší rok. Všetci chceme mať istotu, že sa nám nič nestane, že budeme ochránení v nebezpečenstve, že budeme môcť žiť šťastný život. V tlači, či na internete nájdeme, žiaľ, aj toto: „Sila amuletov nám pomáha prekonávať prekážky a bojovať s nepriazňou osudu. Už odpradávna ochraňovali majiteľov pred zlom a prinášali im šťastie. Ľudia sa s nimi cítia bezpečnejšie a pokojnejšie…“ V ponuke sú talizmany na sebadôveru a odvahu, na lásku, šťastie, životnú energiu… Mnohí ľudia sa dnes spoliehajú na nejaký magický predmet, ktorý majú v aute, alebo ho nosia na krku, na červenú šnúrku na zápästí… Namiesto toho však prichádza osoba Božej Matky Panny Márie. Ona je našou najväčšou istotou. Tu prestáva každá povera. V núdzi, chorobe a nebezpečenstve veriaci ľud vždy vyhľadával mocný príhovor Panny Márie, Božej Matky. Cirkev od prvých storočí svojej existencie verila v účinnosť jej orodovania, čo vyjadrovala vo svojich modlitbách – aj v krátkej modlitbe „Pod tvoju ochranu“. Keďže sviatok Bohorodičky slávime práve v prvý deň kalendárneho roka, zaprajme si ustavičnú ochranu Panny Márie a povzbudení jej materinskou dobrotou, starostlivosťou a blízkosťou, si aj pri narodeninách, či iných slávnostiach, prajme i vyprosujme, aby sme boli vždy pod jej ochranným plášťom.

Mariina-cesta_4_ (3) Modlite sa, drahí mladí priatelia, túto modlitbu, keď vám je ťažko, keď vás v škole, či v práci prenasledujú pre váš názor a evanjelium. Odvaha neznamená nemať strach pred nikým a pred ničím. Je to dôvera v nadprirodzenú Božiu pomoc, ktorá nám dodáva istotu v každej situácii a najmä v nebezpečenstve. Je to istota lásky našej Nebeskej Matky. Utiekajte sa k nej a prežijete mocnú prítomnosť Bohorodičky vo vašom živote, jej mimoriadnu ochranu a pomoc. Je to krátka, ale mocná modlitba! Jej účinok spozná ten, kto sa odváži to skúsiť!

Mariina-cesta_4_ (8)

Rožňavská Panna Mária – záchrana mesta i okolia
Pravdepodobne sa práve takto dostala kópia obrazu Panny Márie aj do Rožňavy. Nachádza sa v sakristii rožňavskej katedrály. Je to milostivý obraz, s ktorým sa spája mimoriadny zásah Panny Márie. Podľa tradície v roku 1710 zomrelo v Rožňave a v okolí počas moru cez 2000 ľudí, nákaza sa šírila ďalej a umierali ďalší a ďalší. Jezuiti, ktorí v tom čase pôsobili v meste, v procesii s obrazom Panny Márie sedem krát obišli mesto a vtedy mor ustúpil. Panna Mária záchrankyňa ľudu pomohla vtedy a pomáha naďalej, i dnes. Utiekame sa k nej v dôvere o pomoc, lebo pomáha i keď sme ohrozovaní a ničení inými podobami moru. Mor nemusí ničiť iba fyzické zdravie a životy. Sofistikovaný mor spôsobuje oveľa hroznejšiu smrť s večným zatrateným. Práve pred týmto smrtiacim morom varovala Panna Mária vo Fatime.