Slávnosť Panny Márie Bohorodičky homília Mons. Stanislava Stolárika počas svätej omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

BYŤ POŽEHNANÍ, ALE I POŽEHNANÍM PRE INÝCH

Sme na začiatku nového občianskeho roka a ako to býva pri rôznych začiatkoch, jednak si kladieme otázku: Čo je pred nami, ako to pôjde ďalej; ale rozhodne sa tiež pýtame a zároveň hľadáme odpoveď na otázku: Čo by nám pomohlo dobre prežiť, konkrétne v tomto prípade, začínajúci nový rok? Jedna z možností, ktorá sa dotieravo ponúka a zaujíma ľudí, je: hľadať nejaký amulet, ktorý by človeka sprevádzal týmto rokom, možno celým životom. Viete veľmi dobre, že už nielen na dedinských, či mestských trhoviskách, ale aj cez internet sa ponúkajú „zaručene kvalitné“ amulety, ktoré nás „bezpečne“ budú sprevádzať aj v tomto roku, ale aj po celý život.

Táto voľba je stále pred nami. Aj pred nami, ako veriacimi ľuďmi. A vieme veľmi dobre, že dnes, keď je slávnosť Bohorodičky Panny Márie a my sa utiekame pod jej ochranu, a skrze ňu sa utiekame pod ochranu Božiu,  my v dnešný deň máme v ponuke nie nejaký pochybný amulet, ale samého Boha!  A aj napriek tomu vieme veľmi dobre, že táto ponuka prichádzajúca z neba, sprostredkovaná nám Cirkvou, často nemá šancu obstáť aj u veriacich ľudí v porovnaní s ponukou rôznych amuletov. Ale nám je treba jasne povedať, k čomu sa chceme obrátiť, čo chceme prijať, k čomu, či ku komu sa chceme utiekať. Či chceme, aby do nášho života vstúpila nejaká povera a tá nám balamutila hlavy, alebo sa jednoducho chceme v plnej miere otvoriť Božiemu požehnaniu, Božej pomoci a dnes si zvlášť ešte  uvedomiť, že chceme Božiu pomoc získavať skrze mocné orodovanie Panny Márie.

Práve v dnešný deň, keď hľadáme pomoc pre začínajúci rok, o to aktuálnejšie môžeme  vyslovovať nádherné slová modlitby: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia rodička.“ Je to jedna z najstarších mariánskych antifón. Táto modlitba bola objavená na egyptskom papyruse v roku 1917 v bibliotéke v Manchesteri. Jej pôvod je dosť zaujímavý. Už samotný názov uvedený v tejto modlitbe Theotókos – Bohorodička, potvrdzuje, že Mária je Matkou Božieho Syna, Ježiša Krista, ale zároveň  v tejto modlitbe je vyslovená nádherná prosba: „z každého nebezpečenstva nás vysloboď“. Možno ešte výstižnejší preklad je: „vykúp nás“. Ale toto vykúpenie nie je možné bez vykupiteľského diela Ježiša Krista. Teda tu sa nutne spája jedno s druhým. Ježiš Kristus je ten, ktorý za nás zomrel na kríži a svojim utrpením  a smrťou na kríži nám získal nebo. Mária je tá, ktorá nám tieto milosti plným priehrštím sprostredkuje. Je však len, a len na nás, čomu, komu sa otvárame.

Keď si vezmeme dnešné prvé čítanie z knihy Numeri, počujeme o veľkom Božom požehnaní, ktoré sa skrze Árona dostáva vyvolenému ľudu. Požehnanie v rôznych, zvlášť protestantských bohoslužbách má svoje stále miesto. Mám na mysli túto formu požehnania, pretože zvolávanie Božieho požehnania má svoje pevné zakorenenie aj v obradoch katolíckej Cirkvi. V slovách žalmu sme tak isto počuli: „Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás.“ Znova sme počuli prosbu o Božie požehnanie. Žehnaj nás, buď nám milostivý, Bože! My prosíme, Bože, daj nám toto požehnanie. A ďalej, list Galaťanom upriamoval našu pozornosť na myšlienky, ktoré už boli vyslovené. Na Matku Božiu, na Pannu Máriu, lebo skrz ňu prišiel Vykupiteľ. Náš Vykupiteľ získal pre nás nanovo nebo a dá sa povedať, že tento získaný kapitál dostáva do rúk Panna Mária, aby s ním narábala, a aby nám ho ponúkala a tak nám pomáhala na našej ceste života. My sme v rámci vzývania Božieho požehnania, ktoré je tak potrebné skrze Pannu Máriu dospeli k nádhernej modlitbe „Pod tvoju ochranu“, ktorá nás  sprevádza aj v rámci prípravy na Národné stretnutie mládeže P18 v Prešove a v priebehu celej prípravy, nás obohacuje práve v tomto mesiaci, januári. „Pod tvoju ochranu…!“

Tak vysoko aktuálna prosba na začiatku nového občianskeho roka. Sprevádzaj nás, Panna Mária, vezmi nás pod svoju ochranu! Uvedieme okolnosť, ako asi vzniklo,  alebo sa utvrdilo vedomie,  utiekať sa pod ochranu Panny Márie a pod jej ochranný plášť. Táto praktika bola zavedená na počesť zjavenia Panny Márie, ktorého sa dostalo sv. Andrejovi Salosovi v 10. storočí v Carihrade. Vtedy hlavné mesto Byzancie obliehali moslimskí  saracéni. Celé mesto a ľud boli vo veľkej úzkosti. V chráme, kde sa ako vzácne relikvie zachovávali, či uchovávali rúcho, plášť a pás Panny Márie, bolo celonočné bdenie. Modliaci sa ľud naplno zaplnil chrám. Medzi ľuďmi sa za ochranu celého mesta horlivo modlil aj spomenutý svätý Andrej Salos so svojím žiakom Epifanom. Keď sa liturgické  slávenie skončilo, bolo ráno okolo štvrtej hodiny. V tom sv. Andrej videl, ako od cárskych dverí, ako je to vo východných cirkvách zvykom – (Ikonostáz a cárske dvere), ako od nich  prichádza presvätá Bohorodička. Bola  vysokej postavy, oslnená nebeským svetlom, prichádzala v sprievode sv. Jána Krstiteľa  a sv. apoštola Jána a to za nádherného spevu veľkého chóru svätých v bielych rúchach. Keď prišla k  ambónu, obrátil sa sv. Andrej na Epifana a opýtal sa ho: „Vidíš Vládkyňu a Kráľovnú sveta? „Vidím ju, môj duchovný otče“, odpovedal. A zatiaľ čo sa na ňu díval, Božia Matka sa dlhý čas modlila na kolenách a pri tom plakala. Keď dokončila svoju modlitbu, podišla k oltáru a prosila Boha za prítomný ľud. Následne sňala plášť, ktorý nosila cez hlavu, a slávnostne ho dvihla a rozprestrela svojimi prečistými rukami nad prítomným ľudom. Obaja muži, Andrej i Epifan sa dlho dívali na plášť rozprestretý nad ich hlavami. Ten plášť žiaril ako  žiariaci blesk na Božiu slávu. A pochopili, že presvätá Bohorodička sa zjavila, aby zachránila mesto. Správa o zjavení sa bleskurýchle rozšírila po celom meste. Útočníci sa stiahli a mesto bolo zachránené. A od toho času, dá sa povedať, že predstava – utiekame sa pod ochranný  mariánsky plášť, či Máriin plášť, je stále mocne prítomná uprostred Božieho ľudu. Gesto – utiekať sa pod ochranný plášť, má svoj význam aj v oblasti civilného práva vo vtedajšom čase. Deti boli adoptované, alebo legitimizované tak, že ich otec vzal „pod svoj plášť“. Vysokopostavené ženy mohli prosiť o milosť pre prenasledovaných tým, že ich vzali „pod svoj plášť“. Teda táto praktika bola známa a rozšírená a Mária použila práve tento spôsob. Prijať pod svoj plášť nás všetkých. A tak vzývame, prosíme o Božie požehnanie.  Boh nám na základe vykupiteľskej smrti svojho Syna, Ježiša Krista, dáva  Mamu, Božiu Matku, aby nám rozdávala z týchto milostí.

Tu sa však  v žiadnom prípade nedeje nijaká mágia. My musíme  byť otvorení a pripravení prijať Božie milosti, ale aj musíme robiť to, čo sa od nás očakáva, teda aj my máme prispieť svojim podielom, aby sme ponúkané Božie milosti dostali, prijali a zužitkovali. V pastierskom liste, ktorý sa včera čítal v našej diecéze, sme mohli počuť o Svätej rodine, a tiež o tom, ako každá jedna naša rodina sa môže stať svätou rodinou; ale len vtedy, ak sa v rodine bude všetko točiť okolo  Ježiša Krista. Samozrejme, tí, ktorí tomu nechcú rozumieť, povedia: To už  nemáme variť, nemáme robiť poriadok, nemáme chodiť do roboty, do školy, všetko sa má točiť okolo Pána Ježiša? To nikto nepovedal, netvrdí, a ani hovoriť nebude! Všetky tieto  rodinné povinnosti patria k životu a obchádzať ich nie je možné, ani by to nebolo správne. Ale to, že sa všetko v rodine točí okolo Ježiša znamená, že rodina sa každý deň spolu modlí, že sa v nedeľu a v prikázaný sviatok zúčastňuje na sv. omši, že spoločne číta Sväté písmo a Katechizmus katolíckej cirkvi,  i životopisy svätých a rozpráva sa o Božích veciach. A že rodičia sú prvými a najhlavnejšími učiteľmi viery v Ježiša Krista pre svoje deti.

Vidíte? Každý musí prispieť k tomu, aby Božie požehnanie nachádzalo živnú pôdu. Každý za seba, tak, ako je to potrebné. Svätá rodina bola daná za vzor pre každú rodinu, a bolo jasne povedané, že ak vo Svätej rodine bola dokonalá harmónia, poriadok, ticho, nedá sa to povedať o našich ľudských rodinách. Ale nemyslime v tejto chvíli, že je to totálne negatívne; pretože my sme ľudia, krehkí, a žijeme pod dôsledkom dedičného hriechu. Ale aké je dôležité, aby v každej jednej rodine, v ktorej panujú aj rôzne názory; v ktorej nemôže byť vždy ani ticho, ani kľud, ani poriadok; aby „slnko nikdy nezapadlo nad hnevom“, ktorý vznikol v rodine. Aby každý večer pred uložením sa na spánok sa veci usporiadali a znova dali do poriadku. A rodina, aby si znova pomáhala.  Ale aby tiež vnímala aj potreby tých, ktorí žijú okolo. Tak sme mohli potom konštatovať, že keď sme v našej diecéze, ako jedna, spoločná duchovná rodina zažili nádherné udalosti Fatimského roka, zvlášť v máji, mariánsky deň v Boľkovciach a potom v októbri zasvätenie diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie tu v Rožňave, a silu tohto stretnutia a spoločenstva sme mali preniesť do našich farností a rodín; bolo povedané, že to platí aj opačne. Áno,  je treba dbať o jednotu v rodine a to sa prejaví aj na jednote vo farnosti a v diecéze.

Ale poukázali sme ešte na jeden dôležitý aspekt, ktorý nás môže sprevádzať a  pomáhať nám v tomto novom  roku. A to na modlitbu, nazývanú „Plášť sv. Jozefa.“ Poukázali sme na obnovenie úcty k sv. Jozefovi, k tomuto najväčšiemu zabudnutému svätému, ktorému však Boh zveril dve najvzácnejšie bytosti, aké nosila naša zem – Ježiša a Máriu. A tak mocou Ducha Svätého a s Máriou, ale i s Jozefom, môžeme i máme prežívať tento rok, aby Božie požehnanie nachádzalo v nás, v našich rodinách pripravenú, úrodnú pôdu, z ktorej sa môže zrodiť nové Božie dielo, alebo posilniť rastúce Božie dielo.

Zároveň si treba uvedomiť, k čomu všeličomu my sami musíme priložiť ruku, aby sme  boli nielen prijímateľmi  Božieho požehnania, čo je  veľmi dôležité; ale prijatím Božieho požehnania stávali sme sa sami požehnaním pre tento svet. Pre rodinu, pre farnosť, pre diecézu. Teda ak niekto hovorí: Mňa Pán Boh nepožehnáva, nie je to pravda, lebo Pán Boh požehnáva každého. Ale treba sa pýtať, či prijímam Božie požehnanie, a pýtať sa aj to, akým požehnaním pre rodinu, pre farnosť, pre diecézu, pre Cirkev som ja? Každý jeden! Som len členom, ktorého sa to nedotýka? Nie! Teda, nech sa nás dotýka, nech sa nám dostáva Božie požehnanie, aby sme sa sami stali  požehnaním pre tento svet, pre našich najbližších, aj pre svätú  Cirkev.

Milí bratia a sestry, my sa nemusíme, ak sme opravdivo veriaci, zháňať po nejakých amuletoch. My, ako kňazi máme s tým skúsenosť, koľko nešťastia pre túto ľudskú hlúposť sa vnáša potom do rodiny. Najskôr sa zháňajú rôzne amulety a potom, kto má ešte silu, tak volá kňaza, aby pomohol, lebo v tej rodine je nepokoj. Je nepokoj! A pokoj do tejto rodiny vstúpi, až keď sa odstránia tieto amulety. Tie rôzne sošky a rôzne predmety, na ktoré je naviazané zlo. Človek to veľakrát podceňuje, lebo si myslí, že to nič neznamená, ale odrazu konštatuje a hovorí: „U mňa doma starší, nemáme pokoj, nemôžeme spávať a dejú sa ďalšie nedobré veci.“ Pokiaľ chceme sedieť na dvoch stoličkách, i zlému dávať ruku, i Bohu čosi dať, tam kde je takto rozpoltené srdce, tam Božie požehnanie nevstúpi. Toho zlého sa nám treba zbaviť.  

A to je tiež jedno z možných predsavzatí na tento rok. Uvedomiť si, že Boh je Boh žiarlivý a neznáša vedľa seba takúto konkurenciu. Nie preto, že by to On nezvládol, ale preto, že rešpektuje našu slobodu. Keď my hovoríme, že chceme tak, On rešpektuje naše rozhodnutie, ale tá bieda potom dolieha na nás samotných; hoci veľakrát a z mnohých strán nám ponúka viaceré napomenutia, aby sme sa spamätali a znova sa vrátili na cestu k nemu.

Milí bratia a sestry, mocou Ducha Svätého s Máriou, i s Jozefom kráčajme počas týchto dní, mesiacov nového roka a Božie požehnanie bude s nami. Ale aj my budeme požehnaním pre tento svet. Amen.