Pastiersky list Mons. Stanislava Stolárika na Veľkonočnú nedeľu

Drahí bratia a sestry! 

Výkriky ľudskej zloby, ponižovanie a pľuvance smerom k Ježišovi vrcholia na Golgote slovami: „Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!“ (Mt 27, 40). To nie je len volanie z minulosti, to je často výkrik i dnešného človeka adresovaný Kristovi. Opis udalosti Kristovej smrti hovorí ďalej o pukaní skál a tiež o otváraní hrobov. Bolo to niečo tak silné, že rímsky vojak – pohan, zvolal: „On bol naozaj Boží Syn!“ (Mt 27, 54). Ale napriek tomuto vyznaniu, Ježiš ostal naďalej pribitý na kríži a zložili ho z kríža až mŕtveho, aby ho uložili do hrobu. Ježiš teda podľa prítomných svedkov nevyhovel výzve kričiaceho zástupu a z kríža nezostúpil. Tým u nich prehral, aj napriek postrehu a svedectvu rímskeho stotníka, ktorý uznal božstvo Ježiša Krista. Po rane „istoty“, ktorou vojak prebodol Ježišovi bok (Jn 19, 34), už nikto z prítomných nepochyboval, že s týmto človekom, ktorý sa vydával za Boha, je koniec. Očakávaná atrakcia sa nekonala, a tak rozvášnené zástupy boli sklamané. 

Sklamaní však neboli tí, ktorí prišli so sv. Jánom k hrobu a uverili (porov. Jn 20,8). Ježiš nesklamal, zostúpil svojou silou do ľudských životov. Z prebodnutého Ježišovho Srdca, z ktorého vyšla krv a voda, zároveň vytryskol svetu prameň veľkých milostí – dar 12 prisľúbení Božského Srdca, odovzdaný nám skrze posolstvo, cez sv. Margitu Máriu Alacoque.
Prebodnuté Ježišovo Srdce sľubuje tým, ktorí ho budú uctievať : 1/ Všetky milosti, potrebné ich stavu; 2/ pokoj v rodinách; 3/potechu vo všetkých protivenstvách; 4/ochranu v živote, ale osobitne v hodine smrti; 5/ požehnanie na všetky podujatia; 6/ žriedlo a nekonečné more milosrdenstva vBožskom Srdci pre hriešnikov; 7/horlivosť vlažným dušiam; 8/horlivým dušiam pokrok v dokonalosti; 9/požehnanie domom, v ktorých uctievajú obraz Božského Srdca; 10/kňazom milosť pri práci na spáse duší; 11/tým, ktorí rozširujú pobožnosť Božského Srdca, istotu, že budú zapísaní v samom Srdci Ježišovom; 12/Sľubujem v prehojnom milosrdenstve svojho Srdca, že tým, čo si vykonajú pobožnosť deväť po sebe nasledujúcich prvých piatkov, dám milosť kajúcnosti, že nezomrú bez mojej milosti, ani bez prijatia svätých sviatostí a moje Srdce im bude bezpečným útočišťom v hodine smrti. 

Generácie ľudských pokolení v živote Cirkvi potvrdili, aké nesmierne zástupy ľudí prijali prisľúbenia Božského Srdca. Ďakujem všetkým kňazom i všetkým otcom a mamám, ktorí pomáhajú k získavaniu milostí, daných v prisľúbeniach Božského Srdca, majú vo svojich príbytkoch vedľa obrazu Nepoškvrneného Srdca Panny Márie aj obraz Božského Ježišovho Srdca, a k úcte k obom Srdciam vedú i svoje deti. Nech ovocie Veľkého Piatku, potvrdené Kristovým zmŕtvychvstaním na Veľkonočnú nedeľu, ktoré je ponúknuté v prisľúbeniach Božského Srdca, využívame naďalej v plnej miere, lebo Ježiš neostal na kríži, a aj dnes chce zostúpiť do každého ľudského srdca a posilniť ho v nádeji. Nádherne to vyjadrila sv. Terézia Benedikta z Kríža (Edita Steinová), spolupatrónka Európy: „Pri stretnutí s krížom, mnohí strácajú svoju vieru. Pri mojom stretnutí s krížom, padla moja nevera!“ 

Taliansky spisovateľ Felice Moscone v krátkej poviedke Ty nič nerozumieš, hovorí o jednej rodine. Manžel takmer pri každej príležitosti hovoril svojej žene, ktorá mala len základné vzdelanie a nezaujímala sa o politiku, šport a noviny, ale sa venovala deťom, domácnosti, kuchyni i práci v továrni na výrobu obuvi: Ty nič nerozumieš. Keď sa v domácnosti otvárala diskusia na akúkoľvek tému, vždy odpovedal: Ty naozaj ničomu nerozumieš. On, ako hlava rodiny, neustále pozeral televíziu, nestaral sa o výchovu detí. 

A keď aj žena chcela hovoriť napr. o prázdninách, i rodinnom rozpočte, vždy ju odbil rovnako: Ty nič nerozumieš. Tieto slová ju zvlášť boleli, keď ich hovoril pred návštevou. 

Jedného dňa vypadol v domácnosti prúd, a to vo chvíli, keď práve v televízii išiel dôležitý futbalový zápas. Muž sa vybral po tme do pivnice, aby opravil poistky. Keď mu žena pripomenula, aby si vzal so sebou sviečku, znova odpovedal: Nič nerozumieš, predsa poznám našu pivnicu naspamäť. Ale stalo sa, čo on nepredvídal, zasiahol ho prúd. Žena hneď zavolala záchranku a sprevádzala ho do nemocnice. Lekárom sa podarilo zachrániť mu život, ale poškodené hlasivky mu nedovoľovali hovoriť. Bez slova sa díval na svoju ustarostenú manželku, ktorá bola so slzami v očiach dlhé hodiny neustále pri ňom a zvlhčovala jeho popraskané pery. Po 2 týždňoch mohol konečne vyšepkať niekoľko slov. Povedal svoje žene: Nikdy som si nemyslel, že ma máš tak rada. Vtedy mu manželka odpovedala s láskyplným úsmevom: Ty naozaj nič nerozumieš! 
Kto dnes počúva posolstvo o Kristovom zmŕtvychvstaní a nevníma zároveň i lásku Ježišovej obety za nás, naozaj nič nerozumie. Napriek tomu, Ježiš každého z nás obdarúva svojou milosťou, aby nám pomohol vyliečiť našu nechápavosť. Ježiša hlúpo pokúšali: „Zostúp z kríža“, lebo neporozumeli, že Ježiš chcel ukázať oveľa viac zo svojej Božskej sily. My, ohraničení ľudia, často maloverní, ťažko rozumieme, že Ježiš keď od nás žiada nejakú obetu, teda niečo nám „berie“, robí tak preto, lebo nám chce dať viac. 
Svet nám stále, aj cez priateľov a rodinných príslušníkov nahovára, čomu všeličomu my veriaci nerozumieme. Niektorých i presvedčia. Na Veľkú noc sa ukazuje, kto porozumel. On, popravený hrozným spôsobom, ešte i prebodnutý „ranou istoty“, s kopijou vo svojom boku a riadne pochovaný – vstal z mŕtvych! 

Už tento týždeň – v sobotu 7. apríla – pozývam všetkých mladých na diecézne stretnutie do horehronskej Heľpy. Príďte, budeme sa spoločne modliť podľa stanoveného úmyslu na deväť mesiacov v tomto roku, aby aj skrze vás – milí mladí priatelia, sa obnovil náboženský život v našej diecéze. Na tento úmysel sa budeme zvlášť modliť i Deviatnik k sv. Jánovi Nepomuckému vo všetkých farnostiach diecézy od 7. mája. V tomto čase ďakujeme Svätému Otcovi Františkovi za dar, ktorý dáva Slovensku a celej Cirkvi tým, že schválil dekrét o mučeníctve Božej služobníčky Anny Kolesárovej, mladej dievčiny z nášho Slovenska, ktorá podobne ako sv. Mária Goretti radšej volila smrť ako hriech. Dostávame v nej všetci, ale osobitne naša mládež veľký vzor, orodovníčku, pomocníčku na ceste životom prežívaným v čistote. Prosme za našu mládež počas celého mesiaca máj pri loretánskych litániách a v júni v litániách k Božskému Srdcu Ježišovmu, aby dokázala chápať všetky pravé hodnoty života; aby sa mladí ľudia odhodlali žiť čisto, aj keď ich to bude stáť možno „mučeníctvo“ posmechu okolia, ale zároveň aj nevysloveného obdivu, že to dokážu. Verte, u zmŕtvychvstalého Krista si silou spoločnej modlitby môžeme vyprosiť i znovu oživenie života viery nás všetkých. Kto nerozumie, čo ponúka takéto stretnutie plné mladosti a vitality, nech príde, a verím, že porozumie sile viery, ktorú dáva zmŕtvychvstalý Kristus. 

Ešte sme stále nepochopili? Možno to ani nepôjde celkom odrazu. Ale začnime, alebo pokračujme v odporúčaných pobožnostiach prvých piatkov a prvých sobôt a budeme stále viac rozumieť. Kráčajme po „Máriinej ceste“ v rámci prípravy na Prešov-18, aj v rámci farských a dekanátnych stretnutí mládeže, a porozumieme ešte viac. Investujme stále viac do svojej viery, stojí to za to. Dobre využívajme to, čo nám Ježiš získal svojou smrťou na kríži a zmŕtvychvstaním. 
Milí bratia a sestry, milí mladí priatelia! 

Ježiš, ktorý sa z nesmiernej lásky k nám obetoval na kríži a slávne vstal z mŕtvych, nech vnesie do našich sŕdc stále viac pochopenia tohto veľkého daru. Lebo Ten, pod ktorého krížom stojíme, ateraz pri Jeho prázdnom hrobe, a ktorého slávne zmŕtvychvstanie dnes svierou a radosťou oslavujeme, je opravdivý Boží Syn. 

Všetkým vám želám požehnané veľkonočné sviatky, teším sa na stretnutie s mládežou v Heľpe, a s vami všetkými aj pri iných príležitostiach. S radosťou vám udeľujem svoje arcipastierske požehnanie: V mene Otca i Syna i Ducha Svätého 

Mons. Stanislav Stolárik rožňavský biskup