Príhovor Mons. Stanislava Stolárika ku kňazom, pri spoločnom stretnutí na Zelený štvrtok 29. marca 2018

V KŇAZSKOM SPOLOČENSTVE S JEŽIŠOM JE NAŠA NÁDEJ

Všetkých vás veľmi srdečne pozdravujem a najskôr ďakujem biskupovi Marekovi za jeho ochotu a službu, ktorú dnes konal, keď slávil s vami v katedrále Missu christmatis; ďakujem vám všetkým za službu v pôste pre veriacich a už vopred ďakujem za službu počas týchto dní, ktorú budete vysluhovať.

Aj tento rok sme vstúpili do večeradla a vstúpili sme doň takí, akí sme. Udialo sa to presne tak, ako to bolo aj s apoštolmi, ktorí vstúpili do večeradla so svojimi povahami, chybami… Niekedy sa môžeme pýtať; a mnohí sa aj pýtajú, ako je možné, že Pán Ježiš si vyvolil takých rôznorodých, nestabilných, slabých apoštolov. Na druhej strane, alebo vzápätí sa pýtame, ako je možné, že prostredníctvom takých slabých, nestabilných, krehkých, hriešnych apoštolov dokázal také veľké dielo a evanjelium sa rozšírilo po celom svete?!

Pozornosť kresťanského sveta, a čitateľov evanjelia sa upriamuje do Večeradla a najčastejšie sa pripomína osoba Judáša. Judáša, ktorý zradil a nekonal pokánie. Aj Peter zradil, ale prejavil ľútosť a konal pokánie. Judáš sa z tohto spoločenstva stratil a jednoducho skončil. Tu máme jednu z odpovedí, ako je možné, že takí jednoduchí, krehkí a hriešni apoštoli dokázali rozšíriť evanjelium po celom svete. Bolo to možné jednoducho preto, lebo zostali s Ježišom. A toto nie je nejaká prázdna fráza. To je bytostná otázka každého jedného z nás, ktorí prežívame kňazstvo. Zostať s Ježišom.

Samozrejme v novozákonnom kontexte je vždy vyjadrená vzájomná jednota v kňazstve, a jednota s biskupom a skrze biskupa s pápežom. Treba si uvedomiť, že ani jeden tento schodík nemožno preskočiť. Nemožno preskočiť a povedať: Ja som v jednote s pápežom, ale ostatné schodíky fumigujem. To sa nedá, to je falošnosť, pretvárka a skôr, neskôr sa to celkom aj vyjaví. My sme naozaj tými, ktorí sme vstúpili do večeradla i vyšli z neho; a dnes večer ešte si to opäť, alebo nanovo pripomeňme a znova si uvedomme, čo to znamená – práve táto jednota s Ježišom a koľko požehnania zvoláva na každú jednu kňazskú službu.

Ak ste čítali knihu Benediktova voľba, mohli ste sa dočítať o princípoch služby sv. Benedikta pre celú Európu. Dá sa povedať, že jeho vzorec služby je ponúknutý ako cesta k obnove viery v celom svete. Avšak záleží na každom jednom z nás, ako to prijmeme. V tejto knihe sa hovorí  o barbaroch. Barbar je definovaný ako ten, ktorý rúca hodnoty. Ničí hodnoty. Barbari vtrhli do Európy, zničili všetko kultúrne. Vďaka Benediktínom sa viaceré veci podarilo zachovať. Ale barbari zničili všetko čo im stálo v ceste, lebo nedokázali oceniť hodnoty. My sme dnes svedkami toho, že svetom sa valí vlna, ktorú možno nazvať proti-hodnotová, a táto vlna ničí všetky hodnoty. Tie základné, ktorými sú: rodina, manželstvo, ale aj kňazstvo. Ale kňaz nemôže byť barbar! Kňaz musí byť svedok, ale aj strážca hodnôt. A od každého jedného kňaza závisí, ako budú tieto hodnoty strážené a ako budú prezentované v dnešnom svete. V tomto čase môžeme poukázať na dva nádherné príklady svedkov, i strážcov hodnôt. Nominovaná blahoslavená, Anka Kolesárová, ktorá zabojovala o hodnotu čistoty, pravdivosti a stala sa vďaka Bohu pre množstvo mladých ľudí príkladom k nasledovaniu. Mali by sme takú odvahu vo chvíli životnej skúšky obetovať život a chrániť hodnoty; mali by sme odvahu napodobňovať ju? Druhou veľkou postavou, na ktorú nie je dobré zabudnúť, je blahoslavený Pavol VI., nominovaný na svätého. Možno ste tu niektorí, ktorí si ešte pamätáte, čo to znamenalo, keď podpísal Humanae vitae. Koľko proti reakcií z celého sveta sa znieslo na jeho hlavu a môžeme povedať, že i to oslabilo jeho sily. Dnes je potvrdené jeho svätorečenie a to i na základe toho, že sa udiali zázraky, ktoré sú opísané v Humanae vitae. Je to signál pre nás, kňazov, ktorí chceme v  dnešnom čase a priestore byť možno nejako príliš aktuálni, možno niekedy aj populárni…, ale či chceme byť pravdiví?! Pravda sa niekedy ukáže až o desaťročia. Bohužiaľ až oveľa neskôr. Dovtedy je treba veľa vytrpieť a pretrpieť.

Keď dnes ďakujeme za dar kňazstva, ďakujeme za všetkých svedkov i strážcov pravdy. Kristovej pravdy, Božej pravdy. Ďakujeme za všetkých vás, ktorí túto pravdu aj rozsievate svojim slovom, ale aj svojim príkladom. Dobrotivý Pán požehná všetky vaše dobré úmysly. Prajem vám, aby aj tento veľkonočný čas, ktorý začíname týmto svätým trojdním, bol pre vás všetkých a pre veriacich, ktorí sú vám zverení, časom hojného Božieho požehnania; časom, kedy si znova uvedomíme, akú veľkú milosť nám Pán udelil; časom, keď sa môžeme aj my, skrze služby kňazi kňazom pýtať: Kde je tvoj brat Ábel? Možno dnes mu doručíme, alebo sa ho spýtame, či má obežník, či má pastiersky list na nedeľu; aj to je služba. Aj to je pochopenie toho, že buď môžeme mávnuť rukou nad kňazom, ktorý neberie, neprijíma hodnoty a jednoducho fumiguje ich, ale aj kňazské spoločenstvo; alebo pochopíme, že možno práve na toho treba viac myslieť, ktorý, ako ten z večeradla; uteká, a tak sa aj on z kňazského spoločenstva stráca. Stráca sa pre kňazské spoločenstvo, ale ktovie, či nie aj pre večnosť.

My kňazi narábame s večnosťou, a preto my by sme mali ako prví pamätať na to, že večnosť existuje a budeme sa zodpovedať pred Pánom Bohom. Ale Pán nám dáva znova pookriať, posilniť sa a tak vám prajem, aby aj telesným pokrmom, ktorý teraz pokračuje ďalej, ste sa posilnili; ale hlavne aby ste sa posilnili aj silou tohto duchovného spoločenstva, duchovnou silou modlitby. Ďakujem aj vám za všetky sprievodné modlitby v mojej terajšej skúške choroby a buďte si istí, že naďalej každý deň sa vždy za každého jedného kňaza našej diecézy modlím, žehnám, pretože ja to vidím ako cestu, ktorá je správna, ktorá je potrebná aj v dnešnom čase. A či dnes, alebo zajtra sa niektoré veci ukážu, to je v rukách Pána; ale všetky veci sa ukážu neskôr. Všetky. Aj moje, aj vaše, aj naše spoločné, aj každého osobitne. Všetko sa ukáže. Keď nie pred tvárou sveta, pred tvárou Pána určite, a tam už nebudú možné a účinné nejaké plané výhovorky, alebo sila slova lepších známostí, alebo nejakých iných materiálnych argumentov; tam bude naša holá bytosť pred tvárou Pána.

Nech Pán žehná všetko to dobré, čo zasadil do nášho vnútra a kiež aj tento Zelený štvrtok, svojou „zeleňou“, je nádejou pre nás všetkých, pokračovať na nastúpenej Božej ceste s Máriou i Jozefom. Nech vás Pán, i vašich drahých veriacich žehná, a prajem vám všetkým požehnané veľkonočné sviatky. Ďakujem.