O2H Milovať

Deviata  katechéza O2H Uvidieť  : Tu

Jánovo Evanjelium (Jn 20, 1- 18)

„Ale Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“

Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.“

… v správny čas na správnom mieste

Drahý priateľ, asi najväčšia bolesť akú ľudstvo pozná, je bolesť matky, ktorá sa bezradne pozerá na svoje umierajúce dieťa. Túto bolesť pozná aj Panna Mária. Veľkou oporou jej vtedy bola Mária Magdaléna. Možno plakala s ňou, možno ju objímala, a tak sa snažila zdieľať s ňou jej bolesť.

Možno najväčším sklamaním, ktoré môže človek zažiť, je sklamanie z priateľov. Práve vtedy, keď ich potrebujeme, nie sú pri nás. Je to skúsenosť, ktorú má Ježiš s apoštolmi. Okrem Jána, apoštoli pod krížom nestáli. Či už chcel Ježiš len cítiť blízkosť priateľov pri utrpení, alebo naopak, zdieľať radosť zo splnenej úlohy, pravda je taká, že pri ňom neboli. Ale aj vtedy tam stála žena menom Mária Magdaléna.

Možno si počul, že v niektorých krajinách je schválený zákon, ktorý legalizuje eutanáziu. Väčšina z opýtaných uchádzačov o takýto koniec života uviedla, že nechcú byť nikomu na obtiaž. Nie strach z bolesti a utrpenia, ale nikoho nezaťažovať svojou prítomnosťou, to je pre nich dôvodom pre takýto koniec. Rozmýšľam, či náhodou nemám vo svojom okolí ľudí, ktorí sa po skúsenosti so mnou cítia nepotrební a „navyše“.

Môže okolo mňa prefrčať najväčšia príležitosť života a ja si to nevšimnem? Asi áno. Priznávam sa, že túžim mať odvahu, s akou Mária Magdaléna stála pri skľúčenej Panne Márii. Túžim po odvahe, s akou Mária Magdaléna stála pred zdanlivo porazeným Kráľom na kríži. Mať tak odvahu Márie Magdalény, s ktorou by som sa postavil za ľudí v spoločnosti už zdanlivo nepotrebných. Je mi jasné, že množstvo okolností nedokážeme ovplyvniť, ale pravdou je, že dokážeme ovplyvniť to, ako v nich budeme stáť a ako sa v nich rozhodneme. Na to treba odvahu. …

S pozdravom  otec Miroslav Bujdoš, CSsR – redemptorista

Máriina cesta – Akatist k Presvätej Bohorodičke

Raduj sa, Mária, lebo skrze teba k nám Radosť prichádza!

Radosť všetkých radostí – je názov ikony/obrazu Presvätej Bohorodičky, ktorá zobrazuje Pannu Máriu po tom, ako povedala archanjelovi GaMáriina cesta_9_1brielovi: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho Slova. “ (Lk 1, 38) Mária má hlavu nežne naklonenú doprava, oči mierne pootvorené, tvár radostnú a zamyslenú. Je úplne sústredená na Slovo, ktoré nosí pod srdcom, a ktoré chce ochrániť skríženými rukami. Okolo svätožiary má nápis „Radujsa nevisto nenevistnaja.“ V slovenčine tieto slová znamenajú: „Raduj sa panenská (nevydaná, slobodná) Nevestaa dokonale vyjadrujú tajomstvo modlitby akatistu k Presvätej Bohorodičke – Mária, Božia nevesta, je Boží nástroj, skrze ktorý Boh koná zázraky a vstupuje do života ľudí.

AkMáriina cesta_9_2atist – je starobylá modlitba východnej kresťanskej tradície, oslavný hymnus, ktorého názov pochádza z gréckeho Ἀκάθιστος Ὕμνος, znamenajúci „nesedavý hymnus“, pretože sa pri ňom na znak radosti a vďaky po celý čas stojí. Grécke slová, ktoré znamenajú určitý spôsob modlitby sa tak stali základom pre jej samotné pomenovanie, ktoré sa rozšírilo do celého sveta. V 24 slohách, ktoré začínajú vždy nasledujúcim písmenom gréckej abecedy, sa prelínajú tajomstvá Ježišovho života s mariánskymi obrazmi. Na kresťanskom Východe slúži ako takzvané „malé mariánske ofícium“ – čiže plní úlohu podobnú úlohe ruženca alebo loretánskych litánií v Západnej Cirkvi. Katolíci byzantského obradu sa mariánsky akatist, okrem iných dní, špeciálne modlia v sobotu piateho týždňa Veľkého pôstu, ktorá je nazvaná „Akatistová sobota.“