POSVÄCOVAŤ PROSTREDIE, V KTOROM SME – Homília Mons. Stanislava Stolárika počas diecéznej púte v Poľsku – sv. omša 19.6. 2018 v kostole v Niegowicach

Pred chvíľou sme navštívili Wieliczku, teraz sledujeme ďalšiu stopu sv. pápeža Jána Pavla II. Skúsme sa zamyslieť najskôr nad prepojením týchto dvoch stôp, ktoré zanechal svätý pápež ako vo Wieliczke tak aj tu. Vo Wieliczke sme ho mohli sledovať už ako pápeža, ale aj ako toho, ktorý tam prichádzal už skôr, keď ešte pôsobil v rodnom Poľsku. Ak sme chceli vystihnúť dotyk tohto miesta, tak sme sa mohli presvedčiť o tom, že v tomto prostredí práce, v bani, je prítomné duchovno. Je tam nielen „katedrála“, ale sú tam aj kaplnky.  O to sa pričiňovali nielen kňazi, ale aj samotní baníci. 

Skúsme to porovnať s prostredím v ktorom žijeme. Aký odkaz dáva pre prichádzajúcich pracovné prostredie, v ktorom ste sa pohybovali, alebo sa pohybujete. A to možno nielen v baniach, ktoré sú v okolí  Rožňavy, aj na celom území našej diecézy; ale aj na iných miestach, kde žijeme a pracujeme, či tam pracujúci človek dokázal vtláčať to duchovno, ktoré   sme mohli odhaľovať na miestach, ktoré sme navštívili.  Počuli sme, že čo všetko  späté práve s duchovnom, tam vytvorili nie umelci, ale baníci, keď vytvárali sochy, reliéfy, atď. Prvé poučenie pre nás z dnešnej návštevy vzácneho miesta vo Wieliczke je, aby sme pamätali, že do každého jedného prostredia, teda aj do prostredia práce, je nám treba vtláčať duchovno a že aj sv. Ján Pavol II., vtedy ešte Karol Wojtyla, tam prichádza ako kňaz a ako kňaz posilňuje práve to duchovné a duchovno, ktoré sa tam aj tamojší baníci snažili rozsievať a upevňovať.

Teraz prichádzame sem, na miesto jeho prvého pôsobenia. Miestny pán farár mi pred chvíľou spomenul, že v sobotu budú mať v tomto kostole zaujímavé stretnutie na ktoré sú pozvaní tí, ktorých pokrstil sv. Ján Pavol II. Je to pekný  symbol, lebo on tu dlho nepôsobil. Tých, ktorí boli pokrstení a potvrdili svoju účasť na tejto spomienkovej akcii v sobotu, je okolo 30. Samozrejme oni si na svoj krst nepamätajú, ale významné je, že boli pokrstení teraz už svätým pápežom, Jánom Pavlom II. Akú hlbokú stopu každý jeden z nás, kňazov zanechávame na miestach, kde sme pôsobili, aj skrze pokrstených, skrze tých, ktorí boli na sv. spovedi, svätom prijímaní, koľkým sme vyslúžili sviatosti, atď. Aj ja sa v rámci štyridsiateho výročia môjho kňazstva pochopiteľne vraciam k začiatkom môjho kňazstva. Iste nechávam na posúdenie Boha, ale i mnohých  ľudí celé moje pôsobenie. Ja len  ďakujem, odprosujem i prosím.

Stále mi, a to aj v súvislosti so sv. Jánom Pavlom II.,  prichádza na um nedeľné  evanjelium o zrniečku. Či je to pšenica, či je to horčica…, čo všetko z toho  vzišlo. Ale keď sa započúvame do liturgických čítaní aj počas týchto dní, keď sledujeme Eliáša a jeho pôsobenie, konkrétne v starozákonných čítaniach vyčíňanie Achaba a Jezabel, všímame si; keď sme spomenuli silu zrniečka; že ako sa aj zrniečko zla dokáže prejaviť. Stačí niekedy možno jedno zbytočné slovo a zvlášť slovo plné hnevu, a čo všetko môže  spustiť. Čo potom ešte taký zámer, ktorý je cielený práve na to, aby sa vykonalo zlo! Ale Achab  sa napokon spamätá a koná pokánie. Myslím si, že ani jeden z nás nie sme takí, žeby sme v živote nechybili, žeby sme neurobili niečo zlé, žeby sme nezhrešili. Ale Pán každého z nás vždy nejakým spôsobom hľadá, osloví a volá k pokániu  a je len na nás, či tie slová zachytíme a či budeme konať pokánie. Achab zomrel, ale zomrel, dá sa povedať  už zmierený s Bohom. Jeho žena nie. Koľkokrát v živote je to tak: opakujem, že človek sa môže zmieriť s Bohom aj po mnohých chybách života, ale môže odísť aj nezmierený.

Preto sa započúvajme do veľkej Božej výzvy k milosrdenstvu, ktoré nás učí, ako je treba neustále odpúšťať, ako treba dokonca odpúšťať nepriateľom. Dívajúc sa na život sv. Jána Pavla II. vieme veľmi dobre o jeho stretnutí s atentátnikom, ktorý mu siahol na život a ktorý ako vyškolený profesionál sám bol prekvapený, že ho nezabil. Ale Ján Pavol II. mu predsa odpúšťa jeho skutok, jeho úmysel zabiť ho. Zvlášť v roku 2000 koľko takých odpustení predniesol sv. Ján Pavol II. smerom k svetu! Bolo to až prekvapujúce, priam vzbudzovalo údiv, prečo zaznieva z úst najvyššieho  predstaviteľa Cirkvi toľko slov  o odpustení. Vieme veľmi dobre aj to, že tí, ktorí škodili katolíckej Cirkvi, nepredniesli slová prosiace o odpustenie. Ani tí, ktorí čítajú to isté evanjelium, to isté Božie slovo a ktorí tiež škodili katolíckej Cirkvi, nepredniesli dodnes slová, ktorými by prosili o odpustenie nás katolíkov, ktorým tiež ublížili a  v dnešnej dobe pomerne razantne naďalej ubližujú, či už fyzicky, psychicky, alebo nejakými ďalšími rafinovanými metódami.

My sme tu dnes nielen preto, aby sme sa dopočuli o tejto zvesti a znova si ju pripomenuli, ale sme tu aj preto, aby sme poďakovali Pánu Bohu za všetko prvotné nadšenie, ktoré nám mnohým dal Pán na ceste zasvätenia, na ceste k vysväteniu, a vám, manželom  na ceste manželstva. Dnes prosme sv. Jána Pavla II., aby sme sa podľa slov sv. Jána zo Zjavenia, vrátili k našej prvotnej láske, k prvotnej horlivosti, keď sme plní nadšenia nastúpili na kňazskú cestu, na cestu zasväteného života, alebo k manželstvu. Toto v sebe obnovme, toto v sebe znova rozpáľme a jemu samému, Jánovi Pavlovi II. to dajme ako našu spoločnú prosbu za seba, za našich drahých, za našu diecézu; aby sme pocítili, že ten plameň potrebujeme stále rozplameňovať, a že o to všetko sa nám treba aj osobne pričiniť.

Videli sme, že nič sa nestalo samo od seba, ani duchovno nebolo vtlačené do prostredia práce samo od seba, ale že to bola iniciatíva ľudí a kňazov, ktorí nestáli, nespali, ale pracovali, rozsievali, polievali svojimi modlitbami, obetami a celým životom, aby sme sa dnes povzbudzovali na tomto Božom diele. A tak rozumejme i nami prednášané modlitby,  či už konkrétne za mňa v rámci kňazského jubilea, za kňazov, za diecézu, za seba navzájom. Boli tu mnohí, ktorí pred nami „sadili“, „okopávali“, „polievali“… Aj na nás je, aby sme veľa vecí znova „zasadili“, znova “pookopávali“, „prekyprili“, „popolievali“ a to svojimi modlitbami, obetami, prosbami, odproseniami, či už za svojich najbližších, alebo na spomenuté úmysly. Sv. Ján Pavol II. oroduj za nás! Amen.