Pastiersky list Mons. Stanislava Stolárika na Sviatok Svätej Rodiny, 30.12.2018

Milovaní bratia a sestry, milí chorí, mladí a deti!

V životnom príbehu Svätej Rodiny sa môžete nájsť takmer všetci, ktorí žijete v rodinách. Viem, že hneď na začiatku môžete oponovať, že taký pokoj a súlad, aký bol vo Svätej Rodine, by ste si síce priali, ale u vás doma nie je. Aj keď sa veľakrát o to usilujete, nie vždy sa to darí. Ktovie, či často všetko úsilie neskončí rezignovaným konštatovaním, že ten „druhý“ má takú povahu, s ktorou sa nedá nič robiť, a tak už ani nemá zmysel nejako viac sa usilovať a znova sa zmierovať. Keď sa k všetkým starostiam pridajú ešte aj existenčné problémy, potom je to ešte ťažšie.

Skúsme sa preto zastaviť pri opise dnešného evanjelia. Svätá Rodina je najskôr prinútená k úteku do Egypta. Má zanechať rodnú krajinu, určitú istotu práce, rodinných a spoločenských vzťahov a vykročiť do úplnej neistoty. Čo mali v tejto chvíli robiť Mária i Jozef? Mali šomrať, zlostiť sa, alebo dôverovať Bohu, ktorý má so Svätou Rodinou svoj plán?

Po Herodesovej smrti prichádza znova Pán a vyzýva Máriu a Jozefa, vrátiť sa s Ježišom späť do rodnej krajiny. Nevieme, ako už boli v Egypte usadení, či sa  už dopracovali k nejakým životným istotám, ktoré im umožňovali pokojný rodinný život. Možno boli i radi, že sa konečne môžu vrátiť domov. Ale znova išlo o zmenu a náročnú cestu do Nazareta. Ako reagovali na túto Pánovu výzvu: nepokojom alebo dôverou?

Obom presunom predchádzala cesta do Betlehema. Bola to náročná cesta, Mária bola v požehnanom stave a spolu s Jozefom boli úplne odkázaní na dobrotu a prijatie iných, cudzích ľudí. V Betleheme ich však nečakali nijaké ovácie, nijaká slavobrána, práve naopak, ostalo im len miesto v páchnucej maštali za mestečkom. Zvlášť v tejto chvíli sa Mária i Jozef mohli oprávnene rozhnevať na Boha i ľudí: predsa plnia Božiu vôľu, všetko robia preto, aby sa Boží Syn narodil v dôstojných podmienkach, ale nikto spomedzi ľudí, okrem jednoduchých pastierov im nepodá pomocnú ruku. Avšak zo srdca i z úst Márie a Jozefa nevyšla nijaká výčitka ani smerom k nebu, ani voči ľuďom. Svoju ťažkú situáciu prijali ako súčasť Božieho plánu.

V tejto chvíli nechceme obhajovať tých, ktorí sa Márii a Jozefovi otočili chrbtom. Skôr chceme poukázať na dôveru, ktorú si Mária i Jozef zachovali napriek náročnej skúške odmietnutia a poníženia. Chceme tiež vyzdvihnúť, že Mária s Jozefom nepodľahli falošným ponukám, ktoré by nakrátko riešili ich situáciu.

Dnes už človek nie veľmi pozná a verí, že „keď je chvíľa najťažšia, je pomoc Božia najbližšia!“ Dnes sa na človeka v ťažkých životných situáciách valia z každej strany šarlatánske ponuky, ktorým pokúšaný človek začína veriť viac ako Bohu. Dnes človek ľahko podľahne niektorým symbolom alebo praktikám, ktoré vyzerajú nevinne, a sľubujú okamžitú „pomoc“. Aj tu sa zabúda na skúsenosť predkov: „Kde cez dvere odišla viera, tamsa cez okno vtlačila povera.“ Človek, ktorý si tak často lichotí aký je moderný, a preto už neverí, alebo keď, tak len navonok – je stále viac poverčivý, a stále viac závislý na poverách!

Často to začína „nevinne“ a cez „maličkosti“. Predsa prečo by mala byť zlá nejaká červená stužka na ruke; tetovanie na tele, čítanie horoskopov, popíjanie v malom, sledovanie pornografie, vyskúšanie drog; koketovanie pred a mimo manželstva; vyskúšanie hracích automatov, vysedávanie pri počítači, televízore, pri internete; závislosť na fajčení, klamstvách, nenávisti, manipulácii inými, plné oddávanie sa koníčkom…?! Mohli by sme spomenúť aj iné veci, ktoré v konečnom dôsledku vytvárajú silné závislosti na všetkom, čo nie je Božie. Niekedy sa všetko ospravedlňuje „nevinným záujmom“, inokedy odreagovaním sa vo chvíľach napätia. V konečnom dôsledku ani jedna ani druhá výhovorka problém života nevyriešia. Práve naopak, prehĺbia ho a zväčšia.

Príklad Svätej rodiny v náročných životných skúškach nie je útekom a spoliehaním sa na nepomáhajúce prostriedky, ktoré často podstrčí ten, ktorý je Zlý. Jozef a Mária vždy naplno dôverujú Bohu! A to je obrovský rozdiel v prístupe k životným skúškam. Netreba prijímať a nechať v sebe zakoreniť a živiť nezmyselné a ničiace závislosti, ale využívať všetky prostriedky na posilnenie viery a dôvery v Božiu starostlivosť.

Aj z toho dôvodu sa už od septembra 2018 v diecézemodlíme za oslobodenie od každého druhu závislosti, lebo ony ničia nás i naše rodiny. Tento úmysel ponecháme na celý kalendárny rok 2019. Aj v budúcnosti budeme dávať úmysel modlitby na kalendárny rok. Nech je tento úmysel zreteľne vypísaný i na výveskách.

Prečo máme pamätať na takto trpiacich bratov a sestry? Jednak preto, lebo iným zvyknú byť na ťarchu, ale hlavne preto, lebo stále majú svoju ľudskú dôstojnosť, ktorú máme všetci rovnakú – a je darom od Boha. Ani po tom najťažšom upadnutí nebola ich ľudská dôstojnosť zničená. Bola ponížená a znetvorená, ale dôstojnosťou zostala.

Známy rečník začal svoju prednášku tak, že prítomným ukázal 500 eurovú bankovku. V miestnosti, v ktorej bolo 200 ľudí, sa opýtal: „ Kto by z vás chcel túto bankovku?“ Všetci zdvihli ruky. Potom povedal: „Dám ju jednému z vás, ale najprv mi dovoľte, aby som s ňou niečo urobil.“ Začal bankovku krčiť a opýtal sa: „Chce ju ešte niekto?“ Ruky sa znova zdvihli. „Dobre, a čo ak urobím toto?“ Hodil bankovku na zem a šliapal po nej topánkou. Pokrčenú a pošliapanú bankovku zdvihol a opýtal sa: „A teraz, chce ju ešte niekto?“ Znova boli všetky ruky hore. Bez ohľadu na to, čo všetko bolo urobené s touto bankovkou, ona si zachovala svoju hodnotu!

O to viac hodnota ľudskej dôstojnosti zostáva, po akomkoľvek pošliapaní, alebo seba-pošliapaní! Tak aj Ježišovo narodenie v ponižujúcej realite páchnucej maštale na periférii spoločenskej dôležitosti neznížilo, a už vôbec nezničilo ani jeho božskú ani ľudskú dôstojnosť. Tým bol vyslaný jasný signál všetkým ľuďom, aby si boli vedomí dôstojnosti vlastnej i iných, aj v tom najväčšom ponížení. Nie každý je schopný si to uvedomiť a pomôcť si, preto potrebuje iných.

Kvôli tomu sa narodil Ježiš, aby chránený a vedený Máriou a Jozefom, pomohol každému človekovi, nech by bol hocijako ponížený, aby si znova uvedomil, očistil a prežíval plnú dôstojnosť človeka. Zverme seba, všetkých svojich drahých, i všetkých ubitých v ich dôstojnosti, do rodinného tepla Svätej Rodiny a prosme: Svätá Rodina, ochraňuj nás! Nech teplo lásky Svätej Rodiny naplní srdcia i domovy všetkých nás teraz i v roku 2019. Aj preto bol rozposlaný obraz Rožňavskej Panny Márie do každej farnosti našej diecézy, aby sme skrze Máriinu prítomnosť zacítili nádherné teplo Svätej Rodiny, lebo: „Tam, kde je Mária, tam je nádej“, a „tam, kde je Mama-Mária, tam je život, tam je Ježiš Kristus!“

Všetkým vám vyprosujem ešte radostné slávenie Kristovho narodenia, radosť a pokoj v rodinách, dôveru v Božiu pomoc a ochranu Panny Márie pri vstupe do nového občianskeho roka a stále otvorené srdce pre Božie vnuknutia a výzvy. Často opakujme v novom roku, aj keď je ťažko, i keď je dobre: Svätá Rodina, ochraňuj nás!

Žehnám vás v mene +Otca i + Syna i + Ducha Svätého

     + Mons. Stanislav Stolárik

              rožňavský biskup

Prečítať namiesto homílie pri nedeľných sv. omšiach na sviatok Svätej rodiny – Jubileum rodiny, 30.12.2018.