Veľkonočné trojdnie v Rožňavskej katedrále

Vo štvrtok 18.4. sa slávila svätá omša svätenia olejov takzvaná „missa chrismatis“, pri ktorej sa už tradične stretávajú kňazi z celej diecézy. Pri príležitosti omše svätenia olejov si kňazi pripomínajú svoje kňazské svätenia a sprítomňujú si okamih svojej vysviacky obnovou kňazských sľubov. Zároveň pri tejto svätej omši biskup požehnáva posvätné oleje používané pri vysluhovaní sviatostí. V príhovore a na záver svätej omše otec biskup poďakoval všetkým kňazom za ich službu a zároveň ich vyzval k stálej obnove svojho života prostredníctvo modlitby a adorácie. Povzbudil kňazov aj k účasti na projekte služby „kňazi kňazom“. Na záver nezabudol vyjadriť vďaku všetkým, ktorí ho podporovali svojimi modlitbami v čase choroby, poďakoval i Pánu Bohu za dar zdravia a možnosť sláviť Veľkonočné sviatky v Rožňavskej katedrále. Slávnostná svätá omša sa zakončila procesiou z katedrály na biskupskí úrad, kde slávnosť pokračovala spoločným obedom kňazov v spoločenstve s našim biskupom Stanislavom Stolárikom.

Večer o osemnástej hodine toho istého dňa otec biskup predsedal aj svätej omši „Pamiatky Pánovej večere“, v ktorej si všetci veriaci pripomínajú ustanovenie sviatosti eucharistie a zároveň sviatosti posvätného kňazstva. Počas tejto sv. omše si symbolickým úkonom umývania nôh otcom biskupom pripomíname postoj kresťanskej služby, podľa Ježišových slov: „Kto chce byť medzi vami prvý nech sa stane služobníkom všetkých“. Po tejto svätej omši sa konala spoločná večera s biskupom a „apoštolmi“ – mužmi, ktorým biskup umýval nohy. Nasledujúci deň sa už niesol v komornejšej atmosfére a to nie len z dôvodu prísneho pôstu, ktorý je viazaný na deň Veľkého piatku ale predovšetkým pre posolstvo, na ktoré odkazuje liturgická spomienka Pánovho umučenia. Tento deň je zároveň jediným dňom v roku kedy sa neslávi svätá omša. Avšak Ježišova prítomnosť je naplno sprítomnená v obradoch Veľkého piatku predovšetkým však v obrade prijímania a následnej eucharistickej adorácie pri Božom hrobe. Pri obradoch Veľkého piatku otec biskup odhalil kríž a následne boli odhalené všetky kríže, ktoré boli zahalené od „Smrtnej“ nedele až po dnešný deň, aby sa tak ešte viac zvýraznila Kristova obeta na kríži. Kríž bol potom vystavený k verejnej úcte pri Božom hrobe. Cez tieto dni počnúc veľkopiatkovými obradmi až po Vigíliu Pánovho zmŕtvychvstania prejavujeme krížu osobitnú úctu. Počas týchto dní je aj možnosť za obvyklých okolností získať plnomocné odpustky pri nábožnom uctení kríža. Tichá atmosféra sprítomnená aj Ježišovým hrobom pokračovala aj nasledujúci deň, ktorý sme začali v katedrále modlitbou ranných chvál. Následne bola možnosť súkromnej adorácie pri Božom hrobe s možnosťou uctenia si Kristovho kríža. Adorácia trvala až do začiatku slávenia Veľkonočnej vigílie o dvadsiatej hodine. Súčasťou slávenia Kristovho vzkriesenia bolo aj vyslúženie sviatostí krstu a birmovania, ktorých súčasťou bol aj obrad prijatia do cirkvi. Znovuzrodením z vody a Ducha nových členov cirkvi bola takto ešte väčšmi zvýraznená radostná chvíľa Kristovho zmŕtvychvstania. Na záver svätej omše sa konala tradičná „teoforická“ procesia, ktorou ohlasujú veriaci celému svetu radosť zo vzkrieseného Krista. V závere sv. omše otec biskup všetkým zaželal požehnané prežitie a radosť z Kristovho vzkriesenia, zároveň pozdravil a rozlúčil sa so všetkými poslucháčmi rádia Lumen, ktorí nás mohli počúvať počas celého Veľkonočného trojdnia.

V nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania, kedy už pri plnej kráse a slávnostnosti oslavy spásonosného zmŕtvychvstania Božieho Syna, sme mali možnosť vypočuť si pastiersky list nášho diecézneho biskupa Stanislava Stolárika. V tomto liste otec biskup upozornil na nebezpečenstvo malých hriechov ktoré môžu prerásť do veľkej neresti: „Poučenie je jasné: netreba podceňovať tzv. „menšie“ hriechy, lebo vždy sú len počiatkom veľkého nešťastia. My si to znova pripomíname v roku, keď sa v diecéze modlíme za oslobodenie od každej formy závislosti. U tých, ktorí upadli do nejakej závislosti, to na začiatku tiež mohlo vyzerať „nevinne“, a nebezpečenstvo podcenili. Aké to malo, alebo má dôsledky, by vedeli hovoriť oni sami a zvlášť ich blízki. Preto sa v tomto roku modlíme v diecéze za nich všetkých, prosíme Pána, ale aj upozorňujeme.“ (Pastiersky list na Veľkonočnú nedeľu, Stanislav Stolárik)