Homília Mons. Stanislava Stolárika počas svätej omše, pri ktorej sestry Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva zložili večné sľuby, Svätyňa Božieho milosrdenstva, KVP Košice (v priamom prenose TV LUX) 21.7.2019

MILÉ REHOĽNÉ SESTRY – SVET VÁS POTREBUJE!

 

V rámci duchovného života na Slovensku sa azda väčšej pozornosti tešia kňazské vysviacky. V tomto roku bolo na celom Slovensku vysvätených asi 50 kňazov. Oproti predošlým rokom je badateľný  úbytok kňazských vysviacok. Pri skladaní rehoľných sľubov sestier sa tomuto úkonu možno až toľko pozornosti nevenuje, skôr je to záležitosť samotnej rehole, komunity, rodinných príslušníkov, známych a tak podobne. A predsa je treba dnes povedať čosi veľmi, veľmi dôležité. Povedať, že keď tieto naše tri sestry z Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva dnes skladajú doživotné sľuby, tento úkon sa deje po prvýkrát na Slovensku. Doteraz bol vždy iba v Poľsku. A skladajú tieto sľuby pre viditeľnú i neviditeľnú službu, ktorou sa plne dávajú k dispozícii Bohu. Tak, ako sa vo viditeľnej i neviditeľnej, či skrytej  službe veľakrát, alebo vždy dáva každý jeden kňaz, každý jeden rodič, každý, kto chce slúžiť inému. Pretože nie všetko, čo sa deje, čo sa robí, je ľudskému oku postrehnuteľné a predsa sa to deje. Deje sa niečo, čo je veľmi, veľmi dôležité.

Dnes sme teda tu, v Sanktuáriu Božieho milosrdenstva v Košiciach. Môžeme povedať, že na tomto mieste, vo svätyni Košickej arcidiecézy dnes prežívame ešte viac Lagiewniky. Nemusíte sa, sestry z Poľska strachovať, že prenesieme  Lagiewniky do Košíc, ale predsa pre nás sú tu také malé Lagiewniky, v ktorých sú sľuby vašich sestier prvýkrát, ale veríme, že tu budú aj inokedy. Chceme vám poďakovať za to, že sme dnes nemuseli ísť do Lagiewnik; hoci tam chodievame radi; ale že dnes Lagiewniky prišli k nám, sem na Slovensko. Je to krásne a sme vám za to úprimne vďační. Ale čo je práve v tieto slávnostné chvíle najdôležitejšie, je to, že tieto tri mladé ženy sa zvlášť zasväcujú Bohu podľa charizmy Božieho milosrdenstva, teda Kongregácie sestier Matky Božieho Milosrdenstva a dávajú sa do služby milosrdného Ježiša, aby sa Božie milosrdenstvo aj cez nich šírilo v tomto svete.

Milé sestry kandidátky večných sľubov, na dnes  ste si vybrali slová evanjelia sv. Matúša: „Kto chce ísť za mnou, nech vezme svoj kríž, zaprie sám seba a tak ma nasleduje.“ Niekedy sa môže zdať a javiť sa, že tieto slová sú akoby protokolárne, že patria k takejto udalosti a ak sa ostane pri tomto pohľade, môže sa stať, že sa potom nezostúpi do hlbokého obsahu a úmyslu týchto slov, ktorými Ježiš oslovuje všetkých ochotných kráčať za ním. Preto treba povedať, že tieto Ježišove výzvy, to nie je len protokol, nie je to prázdna formula. Je to skutočná pravda s hlbokým  obsahom. Len na tieto slová a ich obsah treba vždy pamätať. Áno, prijať Krista s krížom, ale aj na kríži. Opakujem: prijať Krista s krížom, ale aj na kríži. Lebo kto sa chce pripodobniť Ježišovi Kristovi a nasledovať ho, prijíma kríž, ako znak nádeje. Ale zároveň prijíma aj svoje miesto na tomto kríži, lebo taký odkaz a hlavne príklad nám všetkým dal Ježiš Kristus.

Ale aj tieto slová vy už viete dobre premostiť so slovami, ktoré sú obsiahnuté v Denníčku, ktoré tvoria vašu spiritualitu. Zacitujemslová právez Denníčka,  do ktoréhosvätá sestra Faustína zaznačila: „Navonok má tvoja obeta vyzerať takto: skrytá, tichá, preniknutá láskou, naplnená modlitbou, celé utrpenie prijmeš s láskou. A netráp  sa tým, ak tvoje srdce bude často pociťovať v tejto obeti odpor a nechuť. Celá moc tejto obety je obsiahnutá vo vôli.“ To znamená, že ty sa chceš obetovať Pánovi. Všimnime si,toto je to najrozhodujúcejšie. „A preto“, a toto je veľmi zaujímavé, „tie protichodné pocity nielen že v mojich očiach tvoju obetu neumenšujú, ale ju zväčšujú.“

Milí bratia a sestry, to môže byť naozaj iba  Božia filozofia. Vykonaná obeta, prijatý kríž, i keď sa v človekovi všetko prirodzené búri, to samotnú obetu neničí, ani neumenšuje, ale zväčšuje. Zväčšuje vtedy, keď sa človek premôže. To isté platí aj o vás, milí rodičia, ktorí veľakrát iste úplne vyčerpaní, alebo zaujatí niečím iným sa premôžete v prospech rodiny a  obetujete sa do krajnosti. To hodnotu skúšky zvyšuje. To platí aj  u kňaza, keď sa premôže a prinesie aj obetu naviac. Dnes, keby som to chcel povedať rečou doby, v ktorej žijeme, ktorejistoporozumejúšportoví fanúšikovia, tak by som povedal o predĺženom čase, o predĺženívo futbale, alebo v hokeji. Vtedyvnímame, koľko nasadenia eštedokážu vložiť športovci po uplynutí riadnehočasu zápasu, len aby získali pominuteľný veniec a strhli víťazstvo na svoju stranu. Ešte viac si ich vážime, lebo dali čosi naviac. Keby aj prehrali, povieme, „ale hrali!“To ich obetu zväčšuje. V našich očiach povyrástli, aj keď prehrali. A tu išlo o pominuteľný veniec. ČiBoh neocení skutok „vyšťaveného“ a premáhajúceho sa človeka, ktorý z lásky dáva svoje možno posledné sily pre druhých? Ale ocení!

Pokračujemeďalej v Denníčku sv. Faustíny, ktorá nám hovorí, že„kde je opravdivá cnosť, tam musí byť tiež obeta. Duše môžu prinášať úžitok jedine obetou.“ Teda všetko súvisí so slovami, ktoré ste si zvolili. Milé sestry, veľa z toho, čo terazhovorím, ste už počuli počas formácie, a viete to; lebo ste úprimné a poznáte samé seba; že poznáte i svoju slabosť, krehkosť, ohraničenosť, malosť, nedokonalosť, ale aj to všetkodávate k dispozícii Pánu Bohu. Vyznávate so sv. Faustínou: „Ježišu môj, ty vieš, že sú chvíle, kedy nemám ani vznešené myšlienky, ani duchovný vzlet, trpezlivo znášam seba samu a uznávam, že to som, to som práve ja. Slabá, krehká, nehodná.“ Priznať nedostatočnosť, to nie je hanba. Aj keď sa to dnes nenosí. Ale to nie je hanba. 

Je to presne to, čo ste si zvolili v druhom čítaní z listu Filipanom, kde sa Pavol plný odhodlania pre Ježiša Krista úprimne priznáva, že nie je dokonalý. Ten Pavol, ktorého poznáme síce najskôr ako Šavla, ale potom ako apoštola národov, sa priznáva, že nie je dokonalý, ale zároveň vyznáva: „ale bežím ďalej, aby som sa v čo najväčšej miere zmocnil toho Ježiša Krista, ktorý sa už mňa úplne zmocnil“. To je obsah slov dnešného druhého čítania: „bežať ďalej napriek všetkému“. Povolanie každého jedného z nás, aj vaše povolanie, by som si dovolil prirovnať k stromu. K stromu, ktorý rastie od koreňa až po ovocie. Sestry, akademická otázka: V ktorej fáze rastu teraz ste? Ste korene, či steuž kmeň, konáre, listy, ovocie? To je otázka nielen pre sestry, ale pre každého. V ktorej fáze sa nachádzame? Aj keď bola položená akademická otázka, odpoveďnebudem hodnotiť, pretože správne, v ktorej etape sme, vie len Boh. Ale jedno vieme. Ani jedna etapa sa nedá urýchliť, ani preskočiť. Všetko musí prebiehaťpostupne a tak, aby sa v rámci rastu nič nezanedbalo. Každá etapa je dôležitá, všetky treba prejsť, inak nebude ovocie.

Na ovocie, aj vaše ovocie čaká svet. Svet čaká,aj keďveľakrát ani nevie na čo čaká a čo mu naozaj pomôže, lebo je poblúznený všeličím, ale vskutkučaká aj na ovocie vašej obety. A teda aj ten skrytý rast, o ktorom hovoríme – vaše modlitby a obety zachraňujú svet. To treba povedať. To treba povedať tak, ako sme mohli veľakrát pripomenúť život sv. Terezky Ježiškovej, našej obľúbenej svätice, ktorá sa ľudskými slovami povedané, v mladom veku „zavrela“ do kláštora, a predsa je patrónkou misií, v ktorých nikdy nebola. Kam sa nedostalareálne, tam „prišla“ duchovne.Dokázala to práve svojou skrytou obetou, odovzdanosťou, vernosťou a modlitbou. Koľkí ďalší zachraňujú svet týmto štýlom. Naši chorí, krátkodobo, alebo dlhodobo pripútanína lôžko, svojou obetou, utrpením amodlitbami zachraňujú svet. A koľkí vy, drahí bratia a sestry svojimi modlitbami a obetami; o ktorých nikto z ľudínevie, ale isto vie o vás Boh; tiež zachraňujete svet.

Milé sestry, chráňtesi svoj šľachetný úmysel, nielen kráčať, ale bežať ďalej podľa slov, podľa príkladu sv. Pavla. Tento úmysel vkladám do modlitby zaznačenej v Denníčku: „Ó môj Bože, vo všetkom sa podriaďujem tvojej vôli. Nech ma povedieš, kam chceš, budem ťa blahoslaviť. Nech požiadaš o čokoľvek, s pomocou tvojej milosti to splním. Nech je tvoja svätá vôľa so mnou akákoľvek, celým srdcom i dušou ju prijímam a nedívam sa na to, čo mi hovorí moja narušená prirodzenosť.“ Milé sestry, nech sa tak stane. Stále, každodenné, v každej chvíli odovzdávanie sa Pánovi, nech je ozdobou vašich sľubov, ktoré dnes skladáte.

Tí, ktorých ste na dnešnú slávnosť pozvali a prišli, budú vám dnes  gratulovať, a niečo vám aj priniesli. I ja som vám niečo priniesol. Niečo, čo má veľký súvis so zakorenením, pokračovaním, či rozvíjaním vašej charizmy skrze Rožňavskú diecézu pre celé Slovensko. Aký je to darček? Od prvého augusta sa z Tisovca, rodiska biskupa Dr. Róberta Pobožného, kde je, vám známy kňaz, Arthur Ciepielski, veľký ctiteľ Božieho milosrdenstva, spúšťa iniciatíva: „Korunka za zomierajúcich.“ Táto iniciatíva má teda svoje sídlo v Tisovci a každý, kto sa chce modliť za zomierajúcich, sa môže do nej cez internet prihlásiť. Keď som sa pýtal, čo s tými, ktorí s internetom, ani s mobilom nevedia narábať, dostal som veľmi peknú odpoveď s praktickým riešením: „Ale majú rodinu, majú synov, dcéry, vnukov, vnučky. Nech im vyhľadajú na internete to, čo chcú, aby sa zapojili aj ďalší.“

Chcem vám, aj celej Kongregácii, ale aj všetkým, ktorí sa chcú modliť za zomierajúcich, v dnešný deň povedať práve to, že sa od prvého augusta spúšťa takáto iniciatíva pomoci zomierajúcim. Všetci budeme raz zomierať a budeme potrebovať Božie milosrdenstvo. Všetkým, ktorým záleží na tom, aby posledné chvíľky života všetci prežili tak, aby sa dostali do neba a chcú sa modliť na tento úmysel, odporúčam pozrieť stránku:www.korunkazaumierajucich.sk.

Milé sestry, vy ste apoštolkami Božieho milosrdenstva. Nuž teda choďte, bežte! Svet na vás čaká, svet vás potrebuje. Buďte tvorcami pokoja a svedkami Božieho milosrdenstva. Amen.

foto: www.faustyna.pl