Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

NAŠA ZODPOVEDNOSŤ ZA ROZHODNUTIA, ALE AJ ZA ICH DÔSLEDKY - Streda 4 týž. /A – homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave (5.2.2020) v priamom prenose Rádia Lumen

Každý príbeh ktorý čítame, či pripomíname, nesie v sebe posolstvo. Tak je to aj so známym príbehom, ktorý rozpráva ako sa stretla  lož a pravda. Silou svojho posolstva nás všetkých isto osloví. Keď sa stretli, pozdravili sa obvyklým spôsobom: „dobrý deň“. Lož začala rozhovor a hovorí: „Nádherný deň“. Pravda sa trošku s neistotou poobzerala, či je to naozaj tak a potom prikývla a výrok prijala. A lož pokračuje: „Ešte krajšie je jazero.“ Pravda sa znova porozhliadala a súhlasila.  Lož bežala k vode a znova volá: „Tá voda je ešte úžasnejšia, plávajme!“ Pravda sa dotkla vody a presvedčila sa, že voda je naozaj dobrá. Obe sa vyzliekli a kľudne plávali hore - dole. Odrazu však lož vybehla z vody, obliekla si šaty pravdy a odišla. Pravda úplne zhrozená vybehla z vody, ale nebola schopná obliecť si šaty lži, a tak kráčala nahá, bez oblečenia. A všetci sa jej desili, keď ju uvideli. Sila tohto príbehu a jeho posolstva je v tomto: „od tejto doby ľudia radšej vidia krásne oblečenú lož v šatách pravdy, ako holú pravdu“.

Milí bratia a sestry, aj dnešné evanjelium akoby nás chcelo priviesť práve k tomu istému bodu zamyslenia. Ako uveriť jednoduchému, priam holému Ježišovi Kristovi, v jeho nahote, jednoduchosti, keď vystúpi medzi svojimi, ktorí ho dokonale poznajú a poznajú aj jeho rodinné zázemie. Veď predsa očakávali čosi viac a honosnejšie. Nie je tak dávno, čo sme sa skláňali spolu s tromi kráľmi a pastiermi nad Betlehemskými jasličkami a uznávali Božstvo Ježiša Krista a to tiež v jeho nahote a jednoduchosti. V roku Eucharistie si zas pripomíname jednoduchosť hostie, jeho prítomnosť v spôsobe chleba. Mnohí tiež namietajú a očakávajú, že by to všetko malo byť oveľa honosnejšie! Ale prežívame aj Rok Božieho Slova, ktoré nám neustále odhaľuje hlboké pravdy, pretože všetky spomenuté udalosti troj - pohľadu na prítomného Ježiša Krista sú zakotvené vo Svätom písme a Sväté písmo nám teda odhaľuje tieto pravdy, kritéria, prikázania, ktoré dal Boh. Avšak prijať ich a zachovať, bol vždy problém a pravdepodobne aj vždy bude.

Vezmime si, alebo spomeňme si na klasický príklad: príbeh Mojžiša, keď zostúpil z hory a roztrieskal kamenné tabule Desatora. Prečo? Lebo netrpezlivý ľud vyvoleného národa už mal náhradu, už mali zlaté teľa. A koľkokrát sa to odvtedy zopakovalo až po dnešnú dobu? Zlaté teľa je oveľa viac príťažlivé, ako pravý Boh! Aj keď sa to veľakrát zopakovalo a opakuje, predsa stále boli a sú verní ochrancovia Božieho zákona, ako to dosvedčuje aj dnešná spomienka svätej Agáty, ktorá musela podstúpiť veľmi kruté mučenie, aby zachovala vernosť a vydala svedectvo vernosti Ježišovi Kristovi. Ale ukázalo sa to aj pri Pochode za život v septembri minulého roku (2019) v Bratislave. Aj pri iných modlitbových pochodoch po celom Slovensku. Organizátorom, účastníkom, podporovateľom i sympatizantom vyjadrujem svoju úctu a poďakovanie. V ostatnom čase treba vyjadriť svoju úctu a poďakovanie aj farmaceutkám, ktoré si uplatňujú výhradu vo svedomí a stoja na strane života! Je zaujímavé, že ten, kto sa odvoláva na demokraciu a je proti životu, to je ten „správny“. A ten, kto si uplatňuje demokratické právo chrániť život, to je človek „zaostalý“. Ako sa miešajú práve tieto kritériá!? Preto chcem úctu, vďaku, a podporu vyjadriť aj tým, ktorí sa na budúci týždeň, na Lurdskú Pannu Máriu 11. februára znova zídu na modlitbovom stretnutí pred parlamentom. To nie je predvolebná kampaň niektorej politickej strany, alebo konkrétneho kandidáta, aj keď sa to tak bude označovať v médiách. To je znova zápas za ochranu života a prosba za takých poslancov, ktorí budú v novom parlamente hlasovať podľa prirodzeného zákona a nie podľa ľuďmi vymysleného zákona!

Znova si pripomíname biblický príbeh, aby sme porozumeli, aká je aj v týchto snaženiach dôležitá  spolupráca s Božím Duchom cez modlitbu. Ako je dôležité a potrebné, nechať sa ním viesť. Spomeňme si na proroka Samuela, ktorý mal po Saulovi pomazať za nového kráľa Izraela jedného z Izaiho synov. A už mal aj vyvoleného spomedzi predstavených Izaiho synov. Bez akejkoľvek protekcie! Ale preto, že bol stále, ešte aj  po svojom vnútornom rozhodnutí stále otvorený na Pána, zachytil Boží hlas a ten mu povedal: „Nie, nie! Nie je to nikto spomedzi týchto. Za kráľa vyberám ja. Pomaž Dávida!“ Áno, sila modlitby nám môže vyprosiť; ak nebudeme zadebnení, správnu voľbu a rozhodnutie v každom jednom rozhodovaní. Preto aj v našej diecéze som na ten deň, ktorý bude v  tomto roku navyše, na 29. februára  ustanovil celodennú poklonu – adoráciu, prosby, modlitby, aj na tento úmysel. Aby sme si zvolili tých, ktorí budú v parlamente rozhodovať podľa Božích prikázaní. Iste táto adorácia, iniciatíva sa môže uskutočniť aj inde. Je potrebné modliť sa preto, že aj teraz ide o hodnoty, aj o odmietnutie toho, čo je dosť rafinovane vložené do Istanbulského dohovoru. Ako veriaci ľudia s tým nemôžme súhlasiť. Čakáme samozrejme na rozhodnutie prezidentského paláca, ale dnes prišlo odmietavé stanovisko voči parlamentu aj vláde. Slovom, Istanbulský dohovor má prejsť so zdôvodnením, aby sa chránili práva týraných žien. My už práva na ochranu týraných žien máme a nie je problém ich vylepšiť aj bez Istanbulského dohovoru. Ale jeho prijatím tu vstúpi všeličo ďalšie a zlé.

Možno ste zachytili milí bratia a sestry, že minulý mesiac, 24. januára v tomto roku, sa na Pochode za život v Spojených štátoch vo Washingtone zúčastnil aj sám prezident Donald Trump potom, ako sa v priebehu troch rokov, na tomto pochode stále zúčastňoval a prihováral aj viceprezident Spojených štátov Michael Pence. Aj tento počin prezidenta Spojených štátov, vzhľadom na niektoré iné jeho postoje, bol komentovaný svojsky. Preto, že prezident je značne svojrázny a chce s touto témou vystúpiť aj na pôde OSN. Táto účasť prezidenta Spojených štátov na Pochode za život sa javí ako dosť ojedinelý počin. Skôr sa stretávame s tým, že hlavy štátov komunikujú s tými, ktorí organizujú iné pochody, ktorým viac záleží zachovať si určitý imidž, a nie chrániť princípy. Samozrejme, keď sa hovoria tieto veci; pretože ešte vždy sme pod  nejakou skúsenosťou minulosti, hoci už žijeme demokraciu; predsa len veríme, že vyjadrenie názoru nebude viesť k represiám.

Preto oceňujeme aj ďalší počin, slová evanjelického biskupa, generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania Ivana Eľka, ktoré predniesol na novoročnom stretnutí predstaviteľov cirkví s pani prezidentkou 3. januára (2020) v prezidentskom paláci. Z jeho prejavu citujem: „Minulý rok sme si pripomenuli tridsiate výročie Nežnej revolúcie. Nemusím azda pripomínať, akú úlohu pri odpore voči komunistickému režimu zohrali cirkvi. Zavraždení, väznení, perzekuovaní kresťania, alebo tí, ktorým prosto režim zničil život, sa počítajú na tisíce. Pamätáme si na prvé ponovembrové dni, keď na Slovensku bolo akoby všetkým jasné, že cirkev zviedla dlhý a vyčerpávajúci zápas o slobodu svedomia a viery, teda o základné, individuálne poňaté ľudské, politické a občianske práva a slobody…

Všeobecne však v povedomí ľudí, hlavne nastupujúcej generácie, formovanej progresívno-liberálnymi médiami, táto vskutku dejinná úloha cirkví bledne a zaniká. Po tridsiatich rokoch vývoja našej spoločnosti sa cirkvi, ich predstavitelia a prostí kresťania stávajú znova karikovanými. Kladie sa im za vinu, že sú prekážkou pokroku, pretože neprijali úplne nový a ešte pred niekoľkými rokmi nevídaný a nepredstaviteľný liberálny koncept práv menšín a liberálny názor na sexuálnu etiku“. Teraz generálny biskup spomenul osobnú skúsenosť z vojenskej služby, keď ako jediný z nastúpených odmietol prijať záväzok k Víťaznému februáru, čo v danom čase bol iste značne hrdinský čin. A spomenúc tento svoj postoj pokračuje: „netušil som, že raz nás osudovo rozdelí otázka sexu a supersubjektívne poňatého takzvaného rodu, ktorá získa najvyššiu politickú a ideologickú preferenciu. A že neprijatie tohto ideologicky úplne nového poňatia existencie jednotlivca a civilizácie bude klasicky zmýšľajúcich kresťanov opäť tlačiť na perifériu.

Ctená pani prezidentka, veľmi si vážime Váš záväzok byť prezidentkou všetkých. Chcel by som Vás preto láskavo upozorniť na to, čo ma ako človeka i občana znepokojuje. Znepokojujú ma umelo roztvárané nožnice medzi časťou našej spoločnosti a cirkvou, kde cirkvi sú nasadzované somárske uši a v produkcii médií je problémom nájsť o nej jedinú dobrú správu. Dnes sme tu spolu v jednom kruhu plnom úcty a sympatií, ale už zajtra môžu priniesť denníky, ktoré sú prajné voči Vám, prvoplánovú, zosmiešňujúcu karikatúru niektorého z nás, prítomných biskupov, alebo vtip, urážajúci Boha, či kresťanskú vieru. Samozrejme, zabalené do oparu zo slov o tolerancii a dialógu. Ctená pani prezidentka, prosíme Vás o citlivé vnímanie tejto časti komplikovanej situácie v našej spoločnosti. Prosíme Vás o to, aby toto naše znepokojenie ste zdieľali s nami ako Vaše vlastné štátnické znepokojenie“. Toľko zo slov generálneho biskupa Evanjelickej cirkvi Augsburského vyznania Ivana Eľka. Treba len poďakovať aj za tento postoj a tieto slová. Poďakovať treba aj za tých, ktorí rozvinuli a vedú iniciatívu štyridsiatich dní modlitieb a pôstu za voľby, aby sa znova presadzovali zákony podľa prirodzeného zákona a nie také, ktoré nejdú v súlade s ním, alebo idú proti nemu.

Ak sa vrátime k dnešnému prvému čítaniu o Dávidovi, ako si chcel presadiť svoje, a podľa nás čosi zanedbateľné, keď dal spočítať ľud, o chvíľu si uvedomil, že urobil nedobrý krok a v bázni hovorí pred Pánom o tomto svojom skutku, že „... som konal veľmi hlúpo“ (2 Sam 24, 10). A Sväté písmo hovorí aj o Božom treste. Dávid sa napokon spamätal a konal pokánie, ale trest prišiel, aj keď ho Boh skrátil. My sa spamätávame? Veď si pamätáme; aspoň moja generácia tie časy, keď sme v pýche chceli  rozkazovať vetru, dažďu, drancovať celú prírodu. Dnes tu máme ekologickú katastrofu! Áno, je tu. Je tu čas bez detí. Lebo jednak sa neuzatvárajú sobáše, manželia nechcú mať deti a mnohé sú zabíjané ešte ako nenarodené. A potom nemá kto robiť na dôchodcov, čo je len jedným z ťažkých dôsledkov toho všetkého. Je to Boží trest? To nie je Boží trest, to je trest, ktorý si spôsobujeme sami! V Holandsku je už uzákonené, že ľudia nad osemdesiat rokov nemusia dostávať zvláštnejšiu lekársku starostlivosť, len tú základnú. V Českej republike jedna strana navrhla, aby sa tak dialo po dosiahnutí sedemdesiatich rokov života. Na koľkých miestach sa to už deje aj tak. Teda znova sme pri otázke: Čo máme radšej, holú pravdu, alebo krásne oblečenú lož? Dívame sa radšej na imidž, ako na princípy? Hľadáme Božie kráľovstvo a záleží nám na ňom?

Milí bratia a sestry, čo všetko sa ešte na nás privalí? V čom všetkom si ešte sami podpiľujeme konár, na ktorom sedíme? Sami sa trestáme! Ak politológovia hovoria, ako bol svet v osemdesiatych rokoch minulého storočia tak veľmi blízko jadrovej vojne, to bol Boh na vine? Veď to my sami si takto všetko podpiľujeme a necháme sa radšej kŕmiť krásne ozdobenou lžou, ako vnímať holú pravdu. Neviem, či sa tak aj nahlas hovorí, ale je to tak: „s klamstvom sa ľahšie žije, ale s pravdou sa ľahšie umiera.“ Koľkokrát si vieme všetci; to sa týka aj mňa; zdôvodniť rôzne klamstvá. Tak sa žije ľahšie a vedia to už deti. Napríklad keď prídu zo školy, a bola nedobrá známka. S pribúdajúcimi rokmi a pred odchodom z tohto sveta, odrazu sa človek začne zamýšľať nad dôsledkami života v klamstve. Najmä na vlastných deťoch. Ale aj nad tým, ako sme mohli podporovať šírenie klamstva s následnými dôsledkami. Ako som pomohol, aby sa zlo šírilo a uskutočnilo. Mnoho sa už nedá napraviť a ťažko sa takto prežívajú ostatné chvíle života a odchod z tohoto sveta. Koľkí rodičia podľahli klamstvám svojho času? Dnes im ostávajú oči pre plač nad svojimi deťmi, lebo deti nežijú tak, ako si to rodičia kedysi predstavovali, ale aj napriek tomu, aj oni podľahli klamstvu. Milí rodičia, ktorí takto ubolení nás teraz počúvate, vedzte, že ja nechcem ešte väčšmi jatriť bolesť vášho srdca. Chcem prejaviť účasť na vašej bolesti a modlitbách. Áno, účasť na bolesti a modlitbách, aby ste to vzali ako možno pozemský očistec za svoje deti. V tejto bolesti, že ste sa nechali v živote klamať. Áno, ako to bolo celkom  inak v živote s tými, ktorí horeli za pravdu v svätej obeti!

Stále si niečo volíme,  rozhodujeme a nikdy to nie je bez dôsledkov. Podľa našej voľby – dobrej, alebo zlej. Vždy po sebe niečo zanecháme, vždy prídu dôsledky. Dejiny nám o tom vydávajú svedectvo. Preto konajme veľmi rozvážne pred tvárou Boha i ľudí, pred dejinami. A pamätajme, že stále pred nami tancuje pekne zaodetá lož. Ale pre nás je dôležitá holá pravda a preberáme plnú zodpovednosť za dianie, ktorému dávame svoj hlas. A tak sa naozaj modlievajme, znova spomínam aj celodennú adoráciu 29. februára; podľa vzoru Samuela, ktorý nemal nijaké vedľajšie bočné úmysly, ale stále mal na pamäti a modlil sa za to, aby správne  rozhodol tak, ako to chce Boh. Ak uveríme v silu modlitby, aj my sa správne rozhodneme. Nielen teraz, dnes, v tomto období, ale vždy v živote a necháme po sebe stopu s pozitívnymi dôsledkami pre seba aj iných, pre časný, aj večný život. Amen.