Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Posviacka kostola v Brestinách (farnosť Podkriváň)

IMG_1487V nedeľu 29. mája 2016 sa v Brestinách, filiálke farnosti Podkriváň, uskutočnila konsekrácia obnoveného Kostola Božského Srdca Ježišovho, ktorý bol postavený pred 75 rokmi. Konsekráciu vykonal rožňavský diecézny biskup Mons. Stanislav Stolárik. Na slávnosti sa zúčastnili viacerí kňazi a hojný počet veriacich z blízkeho i ďalekého okolia. Veľa prítomných bolo z farností Banskobystrickej diecézy (Hriňová, Detva...), keďže farnosť Podkriváň hraničí s touto diecézou. Slávnosť bola umocnená rázovitým podpolianskym krojom miestnych veriacich. Po sv. omši bolo pre všetkých pripravené bohaté agapé.

Farár farnosti Podkriváň vdp. Ján Salanci v závere sv. omše vyjadril v mene svojom i v mene svojich farníkov vďačnosť otcovi biskupovi za jeho prítomnosť. Jeho príhovor uvádzame v plnom znení:

"Otec biskup, chcem sa Vám poďakovať za krásne gesto. Mohli ste povedať: je to iba filiálny kostol a ešte tam kdesi za horami – za dolami. Je to Vaše evanjelizačné, misionárske gesto; znak toho, že Vám záleží na človeku, na každom človeku, na jednoduchom človeku.

Keď pápež František odslúžil sv. omšu v maličkom Kostole sv. Anny (vo Vatikáne 17. 3. 2013 – poznámka autora článku) a po jej skončení si neformálne popodával ruky takmer so všetkými prítomnými, istý mních Enzo Bianchi povedal: František je pápežom, ktorý sa stal človekom.

Aké je to krásne: Stanislav je biskupom, ktorý sa stal človekom. Prišli ste medzi nás, jednoduchých ľudí, sem na kopce, na perifériu – na okraj diecézy, do krásneho, rajského Podpoľania. Periféria – to sú ľudia nepochopení, nepotrební, neakceptovaní, chudobní v duchu – najväčšiu istotu vkladajú nie do pozemského. Vysmievali sa im, že sú iba lazníci, ale Boh im skrze Vás hovorí: Vy ste napriek všetkému,čo musíte znášať, prijať, vybojovať – nádherné Božie deti. Vaše vrásky i mozole sú v Božích očiach perly. A nebeský Otec je na vás hrdý.

Na týchto kopcoch i tu pred kostolom sú takí, čo roky chodili kilometre do vzdialených kostolov – v snehu i v blate – do Detvianskej Huty, či dokonca až do Podkriváňa. Tamtí pred 75 rokmi postavili tento kostol a títo – ich deti, vnúčatá, pravnúčatá – si ho zrekonštruovali: z Dobročských vrchov, Čechánok, Detvianskej Huty, Dolnej Bzovej, Korytárok, Mýtnej, Podkriváňa i zo Starej Huty či Slatinských Lazov. Obeta krvi, obeta driny ich však nielen charakterovo vyformovala, ale priniesla aj duchovné ovocie. Z ich mozoľov, potu a modlitby sa zrodili mnohé povolania, rehoľné i kňazské, a niektorí sú aj tu medzi nami.

V pastorácii na periférii nestačí odslúžiť raz za čas sv. omšu, a dovidenia, uvidíme sa o mesiac, lebo je to ďaleko, sú zlé cesty, nebudem riskovať na zľadovatenej ceste...

Koľko úžasnej dobroty týchto zázračných ľudí som zažil: „Pán farár, ja mám takú úžasnú radosť z toho, že  tu na tomto kostole zostali stopy po mojej robote..." Však, Števko Mitter, Paľko Stančík, Števko Pohorelec a ďalší... ?

V stavebnom spise, ktorý Vám, otec biskup, odovzdávam a ktorý zostane pre ďalekú budúcnosť tichým svedkom tohto diela týchto ľudí, uvádzam: Ľud pod Poľanou rád využíva možnosť občerstviť si dušu na týchto miestach pokoja. Spoločné stretnutia spojené s agapé im ponúkajú a vytvárajú silné puto medzi sebou i s Bohom.

Obnovený stánok Boží bude útočiskom človeka – pútnika, unaveného, ale túžiaceho po láske a milosrdenstve nebeského Otca. Ten mu bude prameňom očistenia a požehnania.

A prihovárať sa bude nielen matka jeho Syna Panna Mária, ale aj blahoslavená sestra Zdenka Schelingová, ktorej ostatky – relikvie sme uložili do žulového oltára.

Otec biskup, ďakujem Vám za Vašu službu, ďakujem prítomným kňazom, sestrám Inštitútu Milosrdných sestier sv. Kríža z Trnavy a Cerovej, všetkým vám tu prítomným svojim spolurobotníkom i vám dobrodincom, ktorí ste nás svojimi modlitbami, obetami i finančne podporovali či morálne povzbudzovali."

Fotogaléria:

3214IMG_1503IMG_1491IMG_1489IMG_1488