Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

PRIJAŤ MÁRIU SA OPLATÍ PRE ŽIVOT I VEČNOSŤ - Katechéza, ktorú predniesol Mons. Stanislav Stolárik počas Národného stretnutia mládeže P18 v Prešove 28.7. 2018

Dnes sme sa pustili lietať na krídlach anjelov, nakoľko pri rannej modlitbe, meditácii s mladými našej Rožňavskej diecézy som mal príhovor na tému „Buďme Máriinmi anjelmi“. Pripomenulo mi to, že vo Fatime pred zjaveniami Panny Márie najskôr prišiel k deťom anjel, aby začal s nimi komunikovať, a pripravil ich na stretnutie  s Pannou Máriou. My dnes hľadáme prepojenie Panny  Márie s anjelmi, a poviem hneď na úvod, že ho chceme nájsť aj preto, aby sme sa všetci stali anjelmi Panny Márie. Jej anjelmi. Žiaľ, v bežnom slovníku asi skôr počujete takéto slová: „No, koho nám to sem zas tí čerti nesú!?“ Je tak? Čerti! Ale aj čerti sú anjeli, ale padlí. Ale neostaňme pri výroku, ktorý som spomenul, ale skôr si uvedomme to, čo tu už dnes, na tomto mieste bolo povedané, Svätý pápež Ján Pavol II., veľký priateľ mladých, v deň svojho odchodu k Otcovi, keď umieral, povedal slová, na ktoré pamätajte: „Hľadal som vás po celom svete a teraz ste vy prišli za mnou. Ďakujem vám.“ Toto posolstvo svätého pápeža Jána Pavla II., ktoré adresoval mladým,  iste aj každého z vás našlo kdesi inde. Ale dnes ste aj vy prišli sem,  na toto miesto a ja vám ďakujem, že ste sem prišli, že ste tu. Lebo vám to nikto nepreplatí ako nejakú brigádu, ako účasť na nejakom pochode, ale vy sami si platíte a znášate námahy tejto púte. Ste dnes tu, lebo ste to sami chceli. Keď vo štvrtok skončila prvá sv. omša, ktorou sme zahájili naše Národné stretnutie mladých, od jednej panej z našej diecézy som dostal sms-ku, v ktorej bolo napísané asi toto: „Keď som ja bola mladá, nemali sme takúto  možnosť, akú majú dnešní mladí. Veľmi sa teším, že sú na P18, myslím na nich a modlím sa za nich. A ja dnes vám, milí mladí priatelia, chcem povedať: Ďakujme všetkým tým, ktorí dnes na nás myslia, či je to tá spomenutá pani, či vaši rodičia, či naši chorí, alebo vaši kamaráti, ďakujme za tých, ktorí vás sem vyprevadili. Keďže tu máme aj televíziu Lux, a Rádio Lumen, média, ktoré sprostredkúvajú účasť na našom stretnutí na diaľku toľkým tisíckam divákov a poslucháčov, tak televíznym divákom zakývajme na pozdrav, a „Lumeňákom“ zatlieskajme za podporu. Áno, ďakujeme všetkým, ktorí nás v tejto chvíli sledujú, podporujú, sprevádzajú. A teraz sa už začneme zamýšľať  nad tým, aká bola naša odvaha kráčať Máriinou cestou v tomto roku. Počuli sme o anjeloch a pýtame sa, či aj anjeli kráčali Máriinou cestou? Táto otázka tu má skutočne svoje miesto, preto budeme najskôr hľadať, ako sa mohli tieto cesty preplietať. Stretávame archanjela Gabriela, ktorý pri zvestovaní oznamuje Márii, že sa stane Matkou Ježiša Krista. Ale tu úloha anjela neskončila, pretože aj Jozefovi bolo treba povedať: „Neboj sa prijať Máriu!“ Neboj sa! Znova je to anjel, ktorý prichádza na pomoc a povzbudzuje Jozefa, aby prijal Máriu. My sme dnes pri ranných modlitbách čítali, počuli, ako nastala vzbura v nebi, ako sa vzbúrili anjeli. Mladým z našej rožňavskej diecézy, v ktorej sa práve po tieto dni modlíme deviatnik k Panne Márii Rožňavskej pred diecéznou púťou, ktorá je každoročne v Úhornej som povedal jeden z dôvodov; na ktorý poukazujú práve teológovia;  prečo sa anjeli  vzbúrili: totiž Boh im predstavil Máriu ako človeka, ktorý dostane titul „Kráľovná anjelov“, bude vznešenejšia ako oni a bude nad nimi. A to anjel, ako stvorená, ale vyššia bytosť, ako človek, nemohla zniesť. Mária? Jednoduchý človek bude stáť nad nami? A tu vznikla prvá nechuť. Nechuť prijať Máriu! Ale tí, ktorí aspoň trocha ovládate katechizmus, tak viete, že táto nechuť neprijať Máriu, dopadla veľmi zle. Dopadla veľmi zle naveky, pretože títo vzbúrení anjeli sú naveky zavrhnutí. My chceme sledovať Máriu v jej otvorenosti, ktorú dáva Pánovi, chceme ju nasledovať v jej vernosti, lebo Boh konal tajomne v jej živote. Mala odvahu prijímať aj bolesti, a to po celý život. Prvý, kto nabral odvahu kráčať Máriinou cestou, bol sv. Jozef. Ako som už spomenul, anjel mu povedal: „Neboj sa!“ A on poslúchol, on sa nebál! Tu si už dovolím milí mladí priatelia povedať, že ak chceme byť Máriinmi anjelmi, prijmeme povzbudenie: „Neboj sa! A potom aj my, v tieni Ježiša a Márie, povzbudzujme iných : „Neboj sa, neboj sa prijať Boha do svojho srdca, neboj sa prijať Máriu!“ Od  týchto anjelských povzbudení vznikajú Máriine légie, ale vznikajú aj odporcovia mariánskej úcty. Ako prejav úcty a lásky k Panne Márii sa stavajú mariánske chrámy, maľujú sa obrazy, vznikajú piesne a všetko toto sa stáva kultúrnym dedičstvom celého sveta. Ale všimnite si, na mape sveta národy a miesta; tam, kde sa zriekli Márie, tam vznikol, a zakorenil sa ateizmus. Všimnite si rodiny, kde sa prestali modliť mariánsku modlitbu svätého ruženca, litánií; tieto rodiny pomaly strácali vieru a mnohé sa rozpadali. Ako dnes veľmi treba odvahu viesť deti v rodinách Máriinou cestou, cestou  modlitby. Ak zopakujeme, že padlí anjeli odmietli Pannu Máriu, naveky dopadli zle. Sv. Jozef i ľudia všetkých čias, ktorí prijali Pannu Máriu a Máriina cesta sa stala ich životným štýlom, dopadli i dopadnú naveky dobre! Máriu sa veľmi oplatí prijať!               Dnes už máme veľmi pekne spracovanú knižku, Máriina cesta, ktorú verím, že  organizátori, ktorí ju vydali, už medzi vás  distribuujú. Sú v nej všetky naše zamyslenia z tohto roku, o Panne Márii a o modlitbách k nej. Mať túto odvahu, lebo odvaha môže byť aj opačná. Môže byť aj negatívna odvaha. Mohli ste sa dočítať o Napoleonovi, ktorý mal tiež mal odvahu postaviť sa proti Matke Božej. Prečo? Preto, lebo  sa narodil 15. augusta a nezniesol, aby v deň jeho narodenín bol slávený mariánsky sviatok! A tak v celom Francúzsku sa počas jeho života slávnosť Nanebovzatia Panny Márie neslávila a tento deň sa nesvätil. Až potom, keď zomrel. Tí, ktorí ste boli v chráme myslím sv. Magdalény v Paríži, mohli ste vidieť v klenbe vystupovanie Napoleona do  neba. Všetci ostatní sa rozostupujú, lebo veľký Napoleon, ktorý vtiahol toľko ľudí do nezmyselného boja a smrti, vystupuje do neba. Opakujem: všetci sa mu rozostupujú, lebo veľký Napoleon vstupuje do neba. Koľkí aj dnes, milí bratia a sestry, tak ako Napoleon, ako i tvorcovia tejto maľby, pretískajú sa do  neba a všetci sa musia odstúpiť, lebo idú ako najväčší „záchrancovia“ ľudstva, my ideme do neba! A pritom akú odvahu majú dnešní Napoleonovia?! Majú odvahu postaviť sa proti počatému životu, majú odvahu byť za eutanáziu. Majú odvahu byť proti rodine podľa Biblie, proti sviatostnému manželstvu, „lebo nám netreba nijaký papier“! Ale Máriina odvaha je vyznávať, svedčiť, dôverovať, stáť pod krížom. Preto vám, milí mladí priatelia, v premietaní odvahy pozitívnej, alebo negatívnej, chcem spomenúť klasický príklad, ktorý ste už možno veľakrát počuli a možno aj vám niečo podobné už stalo. Študentka odišla z domu na internát, do mesta kde študovala. Krátko po príchode znepokojená volá mame: „Mami, stalo sa niečo zlé!“ „No čo?“ „Vieš, zabudla som si taštičku s make upom. Okamžite mi pošli. Dobre?“ Mama zbalila taštičku a poslala dcére. Ona taštičku otvorí, pozerá, kde má tie „farbičky“ a miesto nich a vytiahne obrázok Panny Márie a priložený lístok s textom: „Daj si tento obrázok pred seba a keď sa naň budeš dennodenne dívať a budeš aj nasledovať príklad Panny Márie, budeš najkrajšou a nebudeš potrebovať nijaké „farbičky“.“ Ktoré z vás, si zabudli tú taštičku? (Smiech) Ale mamy posielajú. Však? Mala však tá študentka odvahu dať si na intráku ten obrázok na stenu? Koľko iných  študentov si vie polepiť izby v intrákoch rôznymi obrázkami a viete akými. A majú odvahu! Teda aj my hľadajme odvahu. Pozitívnu odvahu! Za komunizmu, zvlášť tu, na východe ste si mohli všimnúť na mnohých domoch kríže, alebo sošky Panny Márie. Dnes keď idete okolo domov novostavieb, už kríže veľmi nevidno. Veríme, že nechýbajú vo vnútri príbytkov, a zvlášť v živote prežívanom podľa evanjelia a výzvy Pána Ježiša: denne vziať svoj kríž a ísť za Pánom. Hoci končí rok tejto našej Máriinej cesty, kráčanie jej cestou má už byť našim štýlom a má  pokračovať ďalej. Preto vám poviem ďalší príklad. V Japonsku cestuje misionár vo vlaku, modlí sa breviár. Zrazu mu z neho vypadne jeden obrázok. Chlapček, ktorý sedí oproti, rýchle priskočí, zdvihne obrázok, pozrie sa naň a pýta sa: „Kto je na tom obrázku?“ „No, to je moja mama.“ Bola tam Panna Mária. Chlapča pozrie na obrázok, pozrie na kňaza a hovorí: „Ale veľmi sa nepodobáte.“ Iste, tie vonkajšie rysy nemuseli byť také, ale predpokladajme, že tie vnútorné boli krásne, podobné rysom Panny Márie. Mária chce, aby sme naberali jej rysy a aby sme boli v dnešnej dobe jej anjelmi, lebo tu sa zjednocuje jedno  s druhým. Anjel a Mária. Anjel je ten, ktorý plní vôľu Božiu. Mária sama o sebe povedala: „Hľa služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Teda byť Máriiným anjelom znamená plniť to, čo Pán očakáva odo mňa. Teda akú odvahu k plneniu Pánovej vôle sme nabrali v tomto roku? Milí  mládenci – pre kňazstvo?  Dievčence – pre rehoľu? Jedni i druhí pre manželstvo? Pracovať pre Cirkev? Ak sa toto stalo, ďakujem vám a ďakujem aj všetkým tu prítomným kňazom, rehoľným sestrám, všetkým zasväteným, organizátorom, ktorí sa vám venujú, pripravujú a vedú vás, aby sme tu dnes mohli byť prežívajúc radosť  a  kráčajúc po Máriinej ceste. Boh začal dávať svoje výzvy prostredníctvom Panny Márie aj vo Fatime cez jednoduché deti - cez Hyacintu, Františka a Luciu a keďže tento rok je 160 rokov od zjavenia v Lurdoch, pripomeniem, že tam cez sv. Bernadetu. Aj cez vás mladých chce obnovovať tento svet, Slovensko. Prijímate túto ponuku? „Áno!“ Verím, že to áno je dané tak, ako treba. Keď pôjdete tu, v Prešove okolo Konkatedrály a uvidíte tam sochu svätého Jána Pavla II., zastavte sa pri nej a prečítajte si slová modlitby, ktoré predniesol vo Varšave: „A obnov tvárnosť zeme. Tejto zeme.“ Tejto zeme! Kráčame ďalej, lebo to je náš životný štýl. Nezastaviť sa, ale kráčať správnym smerom. Ešte spomeniem negatívnu odvahu. Na Sovietsky zväz sme už zabudli, ale nie všetci. V tridsiatych rokoch, teda konkrétne v rokoch 1932 až 1937, Stalin vyhlásil takzvanú bezbožnícku päťročnicu. Nesmel sa spomenúť Boh, nesmelo sa pochovávať, krstiť, dokonca sa nesmeli na hroboch stavať kríže. Ale viete čo ešte urobili? Niečo, čo sa potom najviac dostáva do hláv ľudí. Stalin nariadil ešte aj to, ako sa majú ľudia zdraviť. Každá doba má svoje pozdravenia. Stalin nariadil pozdrav: „Boga net!“ Teda Boha niet. A odpoveď mala byť: „I nebudet, i nenada.“ Nebude, ani nám ho netreba. Ale my sme na Máriinej ceste! Zdá sa nám, že je dlhý pozdrav: „Pochválený buď Ježiš Kristus!“ Mnohí ho už aj zabudli. A sú ďalšie pozdravy, ktoré ani nespomenú Boha alebo niektorú pravdu, ktorá nám ho pripomína. Skúsme sa zdraviť na Máriinej ceste: „Ave Mária!“ To nie je môj výmysel. To je pozdrav svätcov! Alebo začiatočné slová chválospevu pri slávnostných sv. omšiach: „Sláva Bohu!“ To povieme jedným dychom. Modlievajme sa, alebo pozdravujme práve týmto štýlom, aby sme si znova a znova pripomenuli to, čo je Božie a čo je hodnotné. Pomaly sa lúčime, ale neschádzame z Máriinej cesty. Poviem vám ešte niečo, čo nás môže sprevádzať po celý život. Predstavte si rozvodnenú rieku. Mamka so synom prechádza ponad túto rieku lávkou. Zrazu sa chlapec pošmykne, mama mu podáva ruku a zvolá: „Synček, chyť sa mojej ruky!“ Vtedy chlapec odpovedá: „Mami, ja sa nechytím tvojej ruky, ty chyť mňa! Lebo keď sa ja chytím  tvojej ruky, príde čas, že sa jej pustím. Ale keď ty mňa chytíš, ty mňa už nikdy nepustíš!“ Keď podáme ruku Márii, ona nás  chytí. Nie chmatne, ale chytí. Držiac sa Máriinej ruke budeme cítiť bezpečie a istotu, lebo ona nás už nikdy nepustí. Toto si nesme po celý život. A úplne na záver ešte jedna úloha. Totiž ja verím, že toto stretnutie mládeže nie je posledné; a teraz tá domáca úloha: keď sa už my sami  držíme pevne Panny Márie, alebo ešte  lepšie, pravdivejšie: ona drží nás, robme ako jej anjeli, aby sme každý na najbližšie stretnutie priviedli so sebou ešte jedného mladého naviac. To bude najlepší prejav našej dôvery, že vymodlíme, aj  sa pousilujeme, aby s nami niekto prišiel.  Teraz ako  prejav našej modlitby nech je záverečná pieseň. Ale ešte skôr, ako zaznie; keď sme tlieskali našim dobrodincom, našim organizátorom, našim chorým, všetkým priaznivcom...  Teraz venujme  jeden obrovský potlesk pre Pannu Máriu!   KRÁĽOVNÁ NEBIES Kráľovná nebies, Panna Mária, Tys najkrajšia z hviezd, čistá ľalia. Ku Tebe vzdychá zbožný národ Tvoj, v modlitbách ticha zmierni nepokoj. Pritúľ nás do svojho lona, k Tebe vinieme sa s dôverou, a keď telo naše skoná, poslednou buď oporou. R: / K nám sa obráť, ó, Matka láskavá, znie naša pieseň, naša oslava. U Syna svojho za nás oroduj, našu drahú vlasť, Matka ochraňuj. Patrónka naša, Matka jediná, k Tebe sa vznáša prosba úprimná. Všetci sme Tvoji vieru našu stráž, v duchovnom boji pomoc preukáž. Národ Tvoj Ťa o to prosí, Ty si Matka dobrá, láskavá, čo si dietky v srdci nosí, pred Bohom ich zastáva. [ngg_images source="galleries" container_ids="76" display_type="photocrati-nextgen_basic_slideshow" gallery_width="960" gallery_height="720" cycle_effect="scrollUp" cycle_interval="4" show_thumbnail_link="1" thumbnail_link_text="[zobraziť všetky fotky]" order_by="sortorder" order_direction="ASC" returns="included" maximum_entity_count="500"]