Biskupstvo Rožňava
Čo na dnes?
Utorok, 25. 7. 2017, 18:55 hod.
 liturgická farba Svätého Jakuba, apoštola (sviatok) 
Dnešné liturgické texty
Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.

Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.
Kontakt
Rímskokatolícka cirkev
biskupstvo Rožňava
Nám. baníkov 20
048 01 ROŽŇAVA
tel: 058 / 78 77 201
fax: 058 / 78 77 210
email: roznava@kbs.sk

Biskupi

Piate výročie smrti Mons. Eduarda Kojnoka

bez-nazvu

Vo štvrtok 27. októbra 2016, na sviatok Výročia posviacky Katedráneho chrámu Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, uplynie päť rokov od úmrtia rožňavského diecézneho biskupa Mons. Eduarda Kojnoka.

Pri tejto príležitosti súčasný rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik bude v nedeľu 30. októbra 2016 o 10:00 hod. sláviť svätú omšu za spásu jeho nesmrteľnej duše. Túto svätú omšu bude v priamom prenose vysielať RTVS (STV 2 , 10:00 hod.).

Mons. Eduard Kojnok, emeritný biskup, sa narodil 14. augusta 1933 vo Veľkej Suchej (časť obce Hrnčiarska Ves). Kňazskú vysviacku prijal 24. júna 1956 v Bratislave. Svätý Otec Ján Pavol II. ho 14. februára 1990 vymenoval za rožňavského diecézneho biskupa. Biskupskú konsekráciu prijal 18. marca 1990 v Rožňave (na Námestí baníkov) z rúk J. Em. Jozefa kardinála Tomka; spolusvätiteľmi boli arcibiskup Ján Sokol a biskup Ján Chryzostom Korec. Pokračovať v čítaní

Prvé výročie smrti rožňavského biskupa Mons. Vladimíra Fila

filo_portrait001Vo štvrtok 18. augusta 2016 uplynie rok od odchodu do večnosti Mons. Vladimíra Fila, rožňavského biskupa. Jeho rodina a príbuzní si prvé výročie jeho smrti pripomenú zádušnou svätou omšou, ktorá sa v tento deň bude sláviť v obci Gáň (okres Galanta) – rodisku zosnulého biskupa. Súčasný rožňavský biskup Mons. Stanislav Stolárik bude taktiež v tento deň obetovať svätú omšu za svojho predchodcu, k čomu pozýva aj všetkých kňazov Rožňavskej diecézy, a prosí všetkých veriacich diecézy o modlitbu za spásu jeho nesmrteľnej duše. R.I.P.

Menovanie rožňavského biskupa – vyhlásenia

Vyhlásenie Rožňavskej diecézy k menovaniu nového diecézneho biskupa

Dnes napoludnie bolo zverejnené rozhodnutie pápeža Františka, ktorým vymenoval za nového rožňavského diecézneho biskupa J. E. Mons. Stanislava Stolárika, doterajšieho pomocného biskupa Košickej arcidiecézy. Zverejnenie sme prijali v srdci Rožňavy – v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie. Pokračovať v čítaní

Mons. Stanislav Stolárik – životopis

stolarik_portrait-page-001Prof. ThDr. PhDr. Stanislav Stolárik, PhD., sa narodil 27. februára 1955 v Rožňave ako siedme z ôsmich detí rodičov pochádzajúcich zo Stropkova, Štefana Stolárika a Júlie rod. Kočišovej. Vyrastal v Košiciach, kde získal základné a stredoškolské vzdelanie. Po maturite (1973) pokračoval v štúdiu na RK CMBF UK v Bratislave a 11. júna 1978 bol v Dóme sv. Martina v Bratislave vysvätený za kňaza.

Pôsobil ako kaplán v Trebišove (1978), v Humennom (1979) a v Prešove (1981). Neskôr ako farár (dekan) pôsobil v Obišovciach (1984), v Čani (1990), v Humennom (1992), v Prešove vo farnosti Kráľovnej pokoja (1995) a vo farnosti sv. Mikuláša v Prešove (2001-2004). Bol diecéznym cenzorom náboženskej literatúry (1990), členom presbyterskej rady a členom rady konzultorov. Pokračovať v čítaní

Vladimír Filo

filoMons. Doc., ICLic., PhLic. Vladimír Filo, rožňavský biskup, sa narodil 15. januára 1940 v Gáni. Ordinovaný bol 25. júla 1962 v Bratislave. Svätým Otcom Jánom Pavlom II. bol 17. marca 1990 menovaný za titulárneho biskupa tukkského v Mauretánii a pomocného biskupa trnavského. Na biskupa bol konsekrovaný 16. apríla 1990 v Trnave J. Ex. Mons. Jánom Sokolom. Rožňavským biskupom koadjútorom bol menovaný Svätým Otcom dňa 23. novembra 2002 a úrad zaujal 14. januára 2003. Mons. Eduard Kojnok ho 1. marca 2003 menoval za generálneho vikára. Pokračovať v čítaní

Eduard Kojnok

200804010721_kojnokMons. Eduard Kojnok, emeritný biskup, sa narodil 14. augusta 1933 vo Veľkej Suchej (Hrnčiarska Ves). Ordinovaný bol 24.06.1956 v Bratislave. Za administrátora Rožňavskej diecézy bol Svätým Otcom Jánom Pavlom II. menovaný 14. februára 1990. Úradu sa ujal 18.02.1990 a na biskupa bol konsekrovaný 18. marca 1990 v Rožňave J.Em. Jozefom kardinálom Tomkom. Pokračovať v čítaní

Róbert Pobožný (1949 – 1972)

Bol prvým biskupom, ktorý maturoval v Rožňave. Pochádzal z Tisovca, kde sa narodil 30.05.1890. Po teologických štúdiách vo Viedni, kňazskú vysviacku prijal 4.09.1913. Po polročnom kaplánovaní v Gelnici, pôsobil v biskupskej rezidencii ako archivár, bibliotekár, aktuár, notár, biskupský ceremoniár, tajomník, riaditeľ. V roku 1915 získal doktorát z teológie. Bol kanonikom rožňavskej kapituly. 14.08.1949 prijal biskupské svätenie a stal sa titulárnym biskupom Neilenským. Diecézu riadil ako kapitulárny vikár. Pápež Ján XXIII. ho menoval za apoštolského administrátora rožňavskej diecézy. Bol mužom modlitby a pracovitosti. Bohostánok a pracovný stôl, to boli dva brehy, v ktorých prúdil bohatý a plodný tok jeho života. Spravoval diecézu v čase ťažkých skúšok. Roky žil v izolácii, čiastočne vo svojej rezidencii a niekoľko rokov mimo svojej diecézy, v odlúčení od svojich veriacich. Zomrel 9.06.1972 v 83. roku života.

Michal Bubnič (1925 – 1945)

Narodil sa 22.05.1877 v Borinke. Klerik ostrihomskej arcidiecézy. Po skončení gymnaziálnych štúdii v Ostrihome bol na kňaza vysvätený 22.6.1900. Bol kaplánom a farárom v Maduniciach a Topoľčanoch. V roku 1925 bol menovaný apoštolským administrátorom a 8.12.1925 prijal biskupskú konsekráciu z rúk banskobystrického biskupa Mariána Bláhu. V čase keď Rožňava patrila do Maďarska, zostal naďalej biskupom v Rožňave a staral sa o Slovákov žijúcich v Maďarsku. Zomrel 12.02.1945. Je pochovaný v rodinnej hrobke v Borinke.

Jozef Čársky (1925)

Narodil sa 9.5.1886 v Gbeloch. Teologické štúdia začal vo Viedni v Pázmáneu. Vysvätený na kňaza bol 26.7.1909 za diecézu Košice. Bol kaplánom v Monoku, administrátorom v Širokom. Bol profesorom teológie na biskupskom lýceu v Košiciach. Roku 1924 apoštolským administrátorom s titulom Thagorského biskupa. 21. júna 1925 bol konsekrovaný v Trnave pražským arcibiskupom Františkom Kordáčom. Po krátkych 6 mesiacoch odišiel z Rožňavy do Košíc.

Ľudovít Baláš (1905 – 1920)

Narodil sa 20.08.1855 v Bečke (župa Nográd). Študoval vo Vacove a v Košiciach. Na kňaza bol vysvätený za diecézu Vacov 7.7.1878. Roku 1885 bol aulista, potom sekretár. Roku 1895 kanonik a 1898 opát, potom prelát. 17.10.1905 ho pápež sv. Pius X. menoval biskupom. 21 decembra ho osobne konsekroval v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne. Ako osobný dar mu odovzdáva biskupský pektorál. 16. januára 1906 zaujal úrad. V nasledujúcom roku značnú sumu venoval na stavbu domu katolíckej Jednoty a tiež pre spoločenstvo chorých kňazov. Roku 1912 zorganizoval v diecéze stálu adoráciu Sviatosti Oltárnej. Na 10. výročie svojej konsekrácie založil pôžičkový fond vojnou poškodeným rodinám. Sviatosťami zaopatrený zomrel 18.9.1920.

Ján Ivánkovits (1896 – 1904)

Narodil sa 23.12.1846 v Segedíne, kde aj ukončil gymnaziálne štúdia. Teológiu študoval v Temešvári. 5.5.1870 prijal kňazské vysviacku. Účinkoval ako kaplán, potom katechéta v Segedíne, kde sa v roku 1888 stal farárom. Roku 1887 sa stal členom maďarského parlamentu. Roku 1891 sa stáva opátom. 22.11.1896 bol menovaný rožňavským biskupom. 25.04.1897 bol v Kaloči konsekrovaný. 20.06.1897 bol slávnostne uvedený do úradu. Obnovil a zväčšil kňazský seminár, dal vynoviť biskupskú rezidenciu a letné sídlo v Drienovci. Reorganizoval štúdium mladšieho kňazského dorastu. 15. 10.1904 bol odvolaný z biskupského stolca a žil utiahnutým životom v ústraní. Zomrel 31.03.1910 v Dunakesi na srdcový záchvat po zaopatrení sviatosťami. Pochovali ho 2.4.1910 v Budapešti na cintoríne Kerepeš.

Juraj Schopper (1872 – 1895)

Narodil sa 9.3.1819 v Budapešti. Študoval v Tata u piaristov a v štúdiu pokračoval v Budapešti. Dva roky študoval v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu vo Viedni. Kňazskú vysviacku prijal 29.03.1842. Účinkoval ako kaplán v Bratislave, v roku 1846 bol prefektom v Pázmáneu vo Viedni. Profesorom teológie bol od roku 1848 v Ostrihome. V roku 1868 je kanonikom ostrihomskej arcidiecézy a riaditeľom arcibiskupskej kancelárie. Potom bol rektorom Pázmánea vo Viedni. Za rožňavského biskupa bol menovaný 17.1.1872 a 26.5.1872 na sviatok Najsvätejšej Trojice bol v Ostrihome konsekrovaný. 14. júla 1872 bez okázalých slávností, za prítomnosti kňazov a veriacich, daroval značnú sumu kapitule a zaujal biskupský stolec. Čoskoro sa pre publikovanie dekrétov Vatikánskeho koncilu dostal do sporu s liberálno-buržoáznym uhorským režimom. Súcit voči biednym, chudobným a chorým prejavil tak, že roku 1887 založil v Rožňave nemocnicu so 65 posteľami a liečebný ústav v Čučme. Pri biskupskej rezidencii vybudoval trakt pre knižnicu a archív. Jeho pričinením a štedrou podporou bola reštaurovaná katedrála. Zomrel 10.apríla 1895.

Štefan Kollárčik (1850 – 1869)

Narodil sa v Župčanoch pri Prešove 15.08.1796. Pochádzal z chudobnej ale nábožnej rodiny. Študoval v Miškolci, v Jágri, ako klerik v Košiciach a Budapešti. Po vysviacke, ktorú prijal v roku 1819 bol kaplánom v Šárošpataku a v Prešove. Bol notárom a biskupským tajomníkom od roku 1824. V roku 1834 bol kanonikom v Košiciach. V roku 1850 bol menovaný za rožňavského biskupa. Konsekrovaný bol 2.3.1851 v Nitre. Veľkú pozornosť venoval rozvoju školstva ako aj podpore učiteľov zakladaním štipendií. Dvanástim študentom poskytol štipendium a byt v biskupskej rezidencii. Pričinil sa, že od roku 1862 sa vo vyšších ročníkoch gymnázia vyučovalo po slovensky. Pomoc poskytol podľa možnosti každému, nevynímajúc sestry sv. Vincenta, ktoré sa starali o výučbu a výchovu dievčat, pre ktoré značným nákladom postavil kláštor a školu. Bol sociálneho cítenia, čoho dôkazom je aj ním založený sirotinec. Rozšíril rezidenciu a biskupské sídlo (letohrádok) v Drienovci. Zomrel 18.7.1869 v Drienovci.

Vojtech Bartakovič (1844 – 1850)

Pochádzal z Horných Lefantoviec, kde sa narodil 5. apríla 1792. Rok študoval v bratislavskom seminári sv. Imricha. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni. V roku 1815 bo vysvätený za kňaza. Pôsobil v Šali a v Mužli. Bol aktuárom, archivárom, a tajomníkom. Od roku 1831 bol generálnym vikárom v Trnave. Za rožňavského biskupa bol menovaný v roku 1844 a 4. júna 1845 zaujal úrad. V tom istom roku obnovil požiarom zničenú rezidenciu. V pohnutých rokoch 1848 ? 1849 preukázal veľkú duševnú odvahu a pastoračnú múdrosť. Taktiež obnovil seminár, ktorý bol 7.09.1848 zničený požiarom. Podporoval školu v Putnoku. Okrem rôznych fundácii podporoval biednych a školy pre siroty, nadaných študentov bez finančnej podpory i ústav chudobných v Rožňave. V roku 1850 bol menovaný za arcibiskupa v Jágri. Naďalej prispieval na zveľadenie domu sestier sv. Vincenta v Rožňave. Zomrel v Jágri v r. 1873.

Dominik Zichy (1840 – 1842)

Narodil sa roku 1810 vo Vásonkeö. Stal sa kňazom jágerskej diecézy. Pôsobil ako farár v Duna-Álmas, potom v Ó-Szöny a zároveň ako vicearchidiakon a kanonik v Olomouci. 18.04.1840 bol konsekrovaný vo Vacove za rožňavského biskupa. Od roku 1842 je už biskupom vo Vespréme. V roku 1849 rezignoval a utiahol sa do súkromia. Na sté výročie založenia biskupstva poslal diecéze obnos peňazí na rôzne dobročinné účely. Zomrel v Sedmohradsku 30.10.1879.

Ján Scitovský (1828 – 1842)

Pochádzal zo Spišskej Belej a bol prijatý do rožňavskej diecézy. Filozofiu a teológiu študoval v Trnave, kde z oboch disciplín získal doktorát. Na kňaza bol vysvätený roku 1809. Pôsobil v Rožňave a od roku 1814 bol profesorom teológie na biskupskom lýceu. Od roku 1824 ako kanonik bol aj rektorom seminára. Dal postaviť kostol v Rakovnici. 25.03.1828 bol konsekrovaný na biskupa v Rožňave. Úrad zaujal 20. apríla 1828. Pri tejto príležitosti, tak ako jeho predchodca, prehovoril k veriacim aj po slovensky. V katedrále dal postaviť nové oltáre. Veľmi mu záležalo, aby kňazi boli vzdelaní. Preto zväčšil kňazský seminár a pomáhal vydávať literárne a vedecké práce duchovných. Jeho zásluhou sa zlepšilo sociálne postavenie učiteľov a hmotné zabezpečenie škôl. Pre katolícku školu v Rimavskej Sobote a Lučenci založil fundáciu. Pre duchovné povznesenie veriacich zaviedol v diecéze so súhlasom Svätej Stolice úctu k sv. Emigdovi, ochrancovi pred zemetrasením. Od pápeža Gregora XVI. vyžiadal roku 1834 v rímskych katakombách nájdené relikvie mučeníka sv. Neita. Dnes sú uložené v katedrálnej kaplnke sv. Neita. S rovnakou horlivosťou sa staral o stavby kostolov a o zriaďovanie nových farností. Po desiatich rokoch prešiel do Pécsu, neskôr do Ostrihomu. Zomrel 19.10.1866.

František Lajčák (1825 – 1827)

Bol kňazom Ostrihomskej arcidiecézy. V roku 1801 bol menovaný tajomníkom vo Varadíne, 1807 kanonikom a 4.9.1825 uvedený do úradu rožňavského biskupa. Staral sa predovšetkým o školy, na ktoré venoval značné finančné prostriedky, zvlášť v Rožňave a v Rimavskej Sobote. Roku 1827 bo menovaný za biskupa vo Varadíne. Pre telesnú a duševnú slabosť sa v roku 1842 vzdal biskupského stolca. Zomrel 5.5.1842 utiahnutý medzi kapucínmi vo Varadíne. V závete zanechal značný finančný obnos na výchovu a vzdelávanie mládeže.

Ladislav Esterházy (1810 – 1824)

Teológiu študoval v centrálnom seminári v Bratislave a po dokončení sa stal kňazom diecézy Pécs. Bol kaplánom v Duna ? Földvár, potom tajomníkom, farárom v Abaliget a vo Földvár. Neskôr kanonik a 19.12.1810 bol menovaný za rožňavského biskupa, konsekrovaný Andrejom Szabom, košickým biskupom. Od roku 1811 už spravoval diecézu ako kapitulárny vikár. Politická situácia za napoleonských vojen spôsobila, že biskupský stolec mohol zaujať až v roku 1815. V snahe pomôcť nedostatku kňazstva, roku 1814 postavil v Rožňave bohoslovecké učilište. Okrem toho pre prípravu bohosloveckého dorastu zriadil roku 1816 filozofické lýceum. Pri týchto dielach sa značne zadĺžil, čo malo za následok sekvestráciu biskupských dôchodkov. Práve pre nedostatok duchovných pričlenil rožňavskú farnosť sídelnej kapitule. Úsilie o náboženské a mravné povznesenie ľudu a o zlepšenie cirkevnej disciplíny ho priviedlo k tomu, že na 5. novembra 1821 zvolal prvú diecéznu synodu. Na synode sa zúčastnilo 63 kňazov a hodnostárov. Synodálne uznesenia pripomínajú, že mravný úpadok vzniká viac z náboženskej nevedomosti a preto dôrazne ukladajú duchovným starať sa o náboženskú výučbu mládeže a o nedeľné katechizovanie dospelých v kostole od Všetkých svätých až do Bielej nedele a to systematicky a dôsledne. Nariaďuje sa zavedenie nedeľných bohoslužieb aj vo filiálnych kostoloch. Synoda podáva presné úpravy o disciplíne sviatostí, určuje termíny liturgických sprievodov, slávenie posviacky chrámu, ďalej čo nemá byť zasväteným sviatkom a môže sa preložiť na nedeľu. Synoda vyznačila presný kalendár každodenného kultu Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej po farnostiach diecézy. Ďalej synoda nariaďuje, že časť movitej pozostalosti duchovného má zostať ako fixný inventár fary (fundus instructus). Okrem toho synoda zredigovala súbor oficiálnych verejných modlitieb vo všetkých troch jazykoch. Úspech tejto synody umožnil biskupovi Eszterházymu, že na krajinskej synode, zvolanej roku 1822 Alexanderom Rudnaym do Bratislavy, mal významnú úlohu. Dôkazom arcipastierskej horlivosti biskupa Eszterházyho je aj to, že zomrel počas vizitácie južného Spiša 11.09.1824 v Smolníku. S touto vizitáciou súvisí i čiastočná zmena územia rožňavskej diecézy. Rolová Huta bola pričlenená k rožňavskej diecéze z Košickej diecézy, a Košické Hámre z rožňavskej do košickej diecézy. Rozvinuté úsilie na základe historického práva dosiahnuť pričlenenie k rožňavskej diecéze farností: Moldavy, Drienovca a Nižného Medzeva bolo v rozpore s fundačnou bulou košického biskupstva a od roku 1836 ostala táto záležitosť na mŕtvom bode.

František Szányi (1801 -1810)

Narodil sa v Turni roku 1740. Humánne vedy študoval v Košiciach, teológiu v Trnave, kde získal aj doktorát. Pôsobiská: 1765 je kňazom v službách diecézy Pécs. 1773 je kanonikom, zároveň rektorom seminára. 1792 sa stáva veľprepoštom. Roku 1793 bol menovaný titulárnym biskupom Dulcinenským. Rožňavským biskupom bol menovaný roku 1801 a úrad biskupa zaujal 01.03.1802. Založil šesť nových farností. Výnos z uvoľnených biskupských dôchodkov použil v prospech chudobného žiactva a kňazského dorastu, ktorý pre neistotu počas napoleonských vojen zanechal bratislavský generálny seminár a vzdelával sa v biskupskom sídle. Výukou na rožňavskom gymnáziu poveril premonštrátsky rád. Po vyňatí gréckokatolíckych fár a ich pričlenenie k biskupstvu mukačevskému mala rožňavská diecéza pri jeho predčasnej smrti v roku 1810 celkom 89 farností.

Anton Andrássy (1780 – 1799)

Pochádzal z Monockej vetvy (Monok v Maďarsku). Narodil sa roku 1742 v Rumanovej. Študoval v Nitre a Košiciach. Roku 1760 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Bol učiteľom a roky noviciátu prežil vo Viedni. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej sa vrátil na svoje panstvá, kde svoj čas zasvätil vzdelávaniu. Po založení rožňavského biskupstva roku 1776 sa stal členom kapituly a čoskoro veľprepoštom. Po odchode biskupa Antona Révayho do Nitry bol 17.12.1780 menovaný rožňavským biskupom a konsekrovaný na biskupa Karolom Szalbekom, spišským biskupom. Za prvú povinnosť považoval vykonať vizitáciu farností v rokoch 1781-1783. Vizitáciu prerušil, keď 20.04.1782, spolu s 11 ordinármi Uhorska navštívil pápeža Pia VI., krátko pred jeho odchodom z Viedne. Aj keď vonkajšie okolnosti neboli žičlivé, predsa sa mu podarilo zriadiť 20 nových farností, čím sa ich počet zvýšil na 87. Popritom sa biskup Andrássy staral o stavbu gymnázia a dokončil stavbu biskupskej rezidencie. Ako vzdelanec a mecenáš vzdelávania a školstva, položil základy biskupskej knižnice. Roku 1782 po útrapách františkánov so stavbou kostola im biskup Andrássy daroval a posvätil tri zvony s názvami sv. František, sv. Anton a sv. Peter z Alkanty. Diecéza však bola v kritickej hmotnej situácii, preto rozpustil biskupskú aulu, zastavil činnosť konzistória a utiahol sa do kláštora františkánov, odkiaľ s rovnakou starostlivosťou v rehoľnej chudobe až do smrti 12.11.1799 spravoval diecézu.

Anton Révay (1776 – 1780)

Rodom zo Štiavničky v Turci. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni v Pázmaneu. Pôsobiská: 1743 kanonik v Bratislave, 1744 prepošt Nové Mesto nad Váhom, 1752 ostrihomský kanonik a titulárny biskup Kortkolenský. 19.04.1776 menovaný rožňavským biskupom. Zaujatie úradu sa konalo za veľkolepých osláv 21. novembra. Prvou starosťou biskupa Antona Révayho bolo zorganizovať biskupský úrad v bývalej jezuitskej rezidencii, dať diecéze organizačný štatút, zabezpečiť kanonie, renovovať farský kostol v Rožňave, ktorý bol povýšený na katedrálu. Postaral sa o to, aby ochrancom a nebeským patrónom novej diecézy bol sv. Ján Nepomucký. Roku 1778 započal výstavbu novej budovy gymnázia (v súčasnom ponímaní staršiu budovu). Okrem toho sa usiloval navštíviť 67 farností svojej diecézy. No prv než mohol splniť tieto úlohy, bol roku 1780 menovaný biskupom v Nitre, kde po troch rokoch zomrel.

Ján Galgóczy (1776)

Narodil sa v Bratislave. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni v Pázmaneu. Pôsobiská: 1737 farár v Izsa, 1740 tajomník, 1742 kanonik v Bratislave, 1744 kanonik v Ostrihome, 1754 veľprepošt a biskup Tragurenský, zároveň opát z Lekér. 1772 kapitulný vikár a kancelár trnavskej univerzity. 15.1.1776 menovaný rožňavským biskupom. Úrad nezaujal, lebo 5.4.1776 zomrel v Trnave.

Stručná história Rožňavskej diecézy

Tridentský koncil (1545-1563) sa v rámci svojho programu zaoberal aj otázkou zriadenia nových biskupstiev, menovite na návrh delegátov z Uhorska, biskupov Juraja Dražkoviča, Andreja Dudiča a Jána Kolozsváriho. Bolo potrebné z rozsiahleho a ťažko zvládnuteľného Ostrihomského arcibiskupstva vytvoriť menšie a lepšie organizované celky. Peter Pázmány mal často vec na zreteli, ale v jeho dobe nebolo dosť možností ju realizovať. Prekážkou uskutočnenia tejto myšlienky bolo jednak turecké panstvo v Uhorsku a jednak otázka hmotného zabezpečenia nových biskupstiev. Zrušenie jezuitského rádu v r. 1773 podstatne pomohlo uskutočniť tieto snahy, lebo z ich majetkov bolo možné hmotne zabezpečiť zamýšľané nové biskupstvá. Cisárovná Mária Terézia, zriaďovacou listinou z 15. januára 1776 vymedzuje územie Rožňavského biskupstva župami: Gemer, Novohrad, Malohont, Turňa, južný Spiš a časť Horehronu.

V sídle biskupstva bola zriadená sídelná kapitula so 6 kanonikmi. Zriaďovacia listina pripomína, že založením nového biskupstva sa sleduje nielen rozšírenie a upevnenie pravej viery, ale usiluje sa aj o zabezpečenie blaha a pokoja krajiny. Bulou Pia VI. Apostolatus officii zo dňa 13. marca 1776 bolo založenie Rožňavského biskupstva schválené a prvým rožňavským biskupom bol menovaný Ján Galgóczy, kancelár trnavskej univerzity a novomestský veľprepošt. Realizácia a organizácia nového biskupstva sa značne zdržala, lebo Ján Galgóczy do Rožňavy vôbec neprišiel a dňa 5. apríla 1776 zomrel.

Kapitula začala svoju činnosť neskôr, pretože prvý veľprepošt sídelnej kapituly, ktorým bol menovaný bratislavský kanonik ThDr. Ján Fándly, pôvodom z Humenného, sa tejto hodnosti z osobných dôvodov vzdal. Kapitula v Rožňave bola zorganizovaná dňa 20. novembra 1776, iba deň pred uvedením nového biskupa do úradu.

Vlastné dejiny biskupstva sa začínajú dňom 21.novembra 1776, kedy ostrihomský pomocný biskup Anton Révay, rodom zo Štiavničky v Turci, bol uvedený do úradu. Usiloval sa navštíviť všetkých 67 farností svojej diecézy. Postaral sa aj o to, aby ochrancom a nebeským patrónom novej diecézy bol sv. Ján Nepomucký. Skôr než mohol splniť svoje predsavzatie, roku 1780 bol vymenovaný za biskupa v Nitre, kde po troch rokoch zomrel.

Veľký význam pre rozvoj náboženského a kultúrneho života malo založenie pobočky Slovenského učeného tovarišstva v Rožňave v roku 1793. Nemalou mierou sa o to pričinili členovia kapituly. Avšak o činnosti rožňavskej pobočky Slovenského učeného tovarišstva a o jej zániku sa zatiaľ nenašli žiadne stopy, iba mená niektorých jej členov.

Po zriadení Košického a Satmarského biskupstva v roku 1804, ktoré boli vyčlenené z rozsiahlej Jágerskej diecézy, bola táto povýšená na arcibiskupstvo a jágerskému metropolitovi bolo podriadené aj Rožňavské biskupstvo. Politická situácia za napoleonských vojen spôsobila, že rožňavský biskupský stolec zostal neobsadený niekoľko rokov, až napokon roku 1815 ho zaujal päťkostolský kanonik Ladislav Esterházi, ktorý už od roku 1811 ako kapitulárny vikár spravoval diecézu. V roku 1814 zriadil a postavil bohoslovecké učilište, pričom sa veľmi zadĺžil, čo malo za následok sekvestráciu biskupských dôchodkov. Pre nedostatok duchovných pričlenil v roku 1811 rožňavskú farnosť sídelnej kapitule.

Po 50-tich rokoch od založenia biskupstva bol biskupom prvý raz menovaný rožňavský kňaz Ján Scitovský (1785-1866), rodák z Košickej Belej.

Štátoprávne zmeny po prvej svetovej vojne spôsobili aj zmenu územia Rožňavského biskupstva tým, že 19 farností zostalo mimo hraníc Československej republiky. Podobne ostalo 19 farností mimo Československej republiky pri poslednej úprave hraníc s Maďarskou republikou.

Po páde totalitného režimu v Československu bol v roku 1990 na biskupský stolec v Rožňave menovaný Eduard Kojnok a diecéza sa opäť začala rozvíjať vo viacerých smeroch. Pre lepšiu organizáciu starostlivosti o duchovné dobro veriacich bolo zriadených deväť nových farností. Starostlivosť o partikulárne cirkvi preukázal Svätý Otec Ján Pavol II. aj vtedy, keď na jeseň roku 2002 menoval pre túto diecézu biskupa koadjútora Vladimíra Fila.

Významným dňom pre Rožňavské biskupstvo sa stal 13. september 2003, kedy Svätý Otec Ján Pavol II. navštívil ako prvý pápež túto diecézu, aby „povzbudil bratov vo viere“. Tým dal jasne najavo, že starostlivosť najvyššieho pastiera o Cirkev je konkrétna a osobná.