Biskupstvo Rožňava
Čo na dnes?
Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.

Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.
Kontakt
Rímskokatolícka cirkev
biskupstvo Rožňava
Nám. baníkov 20
048 01 ROŽŇAVA
tel: 058 / 78 77 201
fax: 058 / 78 77 210
email: roznava@kbs.sk

História biskupstva

240. výročie erigovania Rožňavskej diecézy

erb_brownDňa 13. marca 1776, teda presne pred 240 rokmi, pápež Pius VI. vydal bulu Apostolatus officii, ktorou schválil založenie Rožňavskej diecézy rakúskou cisárovnou Máriou Teréziou (15. 1. 1776) a oficiálne erigoval nové biskupstvo vymedzené župami Gemer, Novohrad, Malohont, Turňa, južný Spiš a časť Horehronu (67 farností). Za prvého rožňavského biskupa vymenoval Jána Galgóciho. Viac o histórii Rožňavského biskupstva nájdete TU.

Rožňavská diecéza si pripomína 240. výročie založenia

erb_brownPresne pred 240 rokmi, 15. januára 1776, rakúska cisárovná Mária Terézia podpísala zakladajúcu listinu Rožňavského biskupstva a vymedzila jeho územie župami Gemer, Novohrad, Malohont, Turňa, južný Spiš a časť Horehronu. Nová diecéza mala v čase svojho vzniku 67 farností.

Zriaďovacia listina pripomína, že založením nového biskupstva sa sleduje nielen rozšírenie a upevnenie pravej viery, ale usiluje sa aj o zabezpečenie blaha a pokoja krajiny. Pokračovať v čítaní

Sviatok sv. Neita v rožňavskej katedrále

Sv. omša v kaplnke sv Neita17. júna 2013 Vladimír Filo, rožňavský biskup, za prítomnosti rožňavských veriacich celebroval svätú omšu ku cti sv. Neita, mučeníka, ktorého sväté relikvie sa nachádzajú v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, uložené v kaplnke bočnej lode. Pri tejto príležitosti vydal Vladimír Filo obrázok k rozšíreniu úcty k tomuto svätcovi (Sv. Neitus – SK / Sv. Neitus – HU.)

O svätom Neitovi,  mučeníkovi:

Svätý mučeník Neitus žil pravdepodobne v 3. storočí. Spolu s ďalšími kresťanmi Pokračovať v čítaní

Veľprepošti Rožňavskej sídelnej kapituly

Na čele kapituly až po súčasnosť bolo 18 veľprepoštov. Mnohí z nich vynikali svojou učenosťou v rôznych prírodných odvetviach i pri výskume histórie či v sociálnej oblasti a postúpili v cirkevnej hierarchii.

Ján Fándli (1776)
Anton Andráši (1777-1784)
Christofor Radič (1780-1784)
Juraj Karaba (1784-1814)
Adam Bárdi (1815-1821)
Ján Daniš (1823-1829)
Andrej Vitéz (1830-1840)
Pavol Hegyeši (1841-1848)
Jozef Markovič (1850-1859)
Imrich Hollók (1860-1871)
Alexius Gromer (1872-1884)
Ján Sekereš (1884-1900)
Štefan Podracký (1900-1926)
Štefan Dittel (1926-1946)
Július Privitzký (1946-1967)
Koloman Štefko (1968-1979)
Mons. ICLic. Rastislav Suchý (2014-2015)
Jozef Markotán (2015-)

Sídelná kapitula

Deň pred inaugurovaním druhého rožňavského biskupa na biskupský stolec, bola 20.11.1776 zorganizovaná Sídelná kapitula v Rožňave.

Zo zakladajúcej listiny Márie Terézie z 15.01.1776 vyplýva, že so súhlasom Svätej Stolice pre zabezpečenie, ochranu a riadenie cirkvi ustanovuje Kapitulu, pozostávajúcu z veľprepošta, lektora, kantora, kustosa a ďalších dvoch. Podľa úmyslu pápeža Pia VI. bola kapitula zabezpečená dôchodkami, hoci skromnými. Dostala majetky v Šahách a Dolných Plachtinciach. O rok neskôr, na žiadosť Kapituly, Mária Terézia poskytla značnú sumu na zakúpenie bohoslužobných rúch a na opravu katedrály. Boli zakúpené štyri domy pre kanonikov, z ktorých jeden dom bol v Brzotíne. Bývali tam dvaja kanonici. Postupne, buď darovaním, alebo kúpou, boli zabezpečené byty pre kanonikov v Rožňave.

Kultúrnej pomoci sa dostalo Kapitule od známeho historika Štefana Katonu, rodom z Boľkoviec, ktorý ako člen Spoločnosti Ježišovej a kanonik Metropoly odkázal svoju knižnicu v roku 1795 Kapitule. V ďalších rokoch knižnica podstatne nevzrástla, pretože nemala viac tak štedrého darcu ani dotácii, ktoré by jej umožnili ďalší rozvoj.

Stručná história Rožňavskej diecézy

Tridentský koncil (1545-1563) sa v rámci svojho programu zaoberal aj otázkou zriadenia nových biskupstiev, menovite na návrh delegátov z Uhorska, biskupov Juraja Dražkoviča, Andreja Dudiča a Jána Kolozsváriho. Bolo potrebné z rozsiahleho a ťažko zvládnuteľného Ostrihomského arcibiskupstva vytvoriť menšie a lepšie organizované celky. Peter Pázmány mal často vec na zreteli, ale v jeho dobe nebolo dosť možností ju realizovať. Prekážkou uskutočnenia tejto myšlienky bolo jednak turecké panstvo v Uhorsku a jednak otázka hmotného zabezpečenia nových biskupstiev. Zrušenie jezuitského rádu v r. 1773 podstatne pomohlo uskutočniť tieto snahy, lebo z ich majetkov bolo možné hmotne zabezpečiť zamýšľané nové biskupstvá. Cisárovná Mária Terézia, zriaďovacou listinou z 15. januára 1776 vymedzuje územie Rožňavského biskupstva župami: Gemer, Novohrad, Malohont, Turňa, južný Spiš a časť Horehronu.

V sídle biskupstva bola zriadená sídelná kapitula so 6 kanonikmi. Zriaďovacia listina pripomína, že založením nového biskupstva sa sleduje nielen rozšírenie a upevnenie pravej viery, ale usiluje sa aj o zabezpečenie blaha a pokoja krajiny. Bulou Pia VI. Apostolatus officii zo dňa 13. marca 1776 bolo založenie Rožňavského biskupstva schválené a prvým rožňavským biskupom bol menovaný Ján Galgóczy, kancelár trnavskej univerzity a novomestský veľprepošt. Realizácia a organizácia nového biskupstva sa značne zdržala, lebo Ján Galgóczy do Rožňavy vôbec neprišiel a dňa 5. apríla 1776 zomrel.

Kapitula začala svoju činnosť neskôr, pretože prvý veľprepošt sídelnej kapituly, ktorým bol menovaný bratislavský kanonik ThDr. Ján Fándly, pôvodom z Humenného, sa tejto hodnosti z osobných dôvodov vzdal. Kapitula v Rožňave bola zorganizovaná dňa 20. novembra 1776, iba deň pred uvedením nového biskupa do úradu.

Vlastné dejiny biskupstva sa začínajú dňom 21.novembra 1776, kedy ostrihomský pomocný biskup Anton Révay, rodom zo Štiavničky v Turci, bol uvedený do úradu. Usiloval sa navštíviť všetkých 67 farností svojej diecézy. Postaral sa aj o to, aby ochrancom a nebeským patrónom novej diecézy bol sv. Ján Nepomucký. Skôr než mohol splniť svoje predsavzatie, roku 1780 bol vymenovaný za biskupa v Nitre, kde po troch rokoch zomrel.

Veľký význam pre rozvoj náboženského a kultúrneho života malo založenie pobočky Slovenského učeného tovarišstva v Rožňave v roku 1793. Nemalou mierou sa o to pričinili členovia kapituly. Avšak o činnosti rožňavskej pobočky Slovenského učeného tovarišstva a o jej zániku sa zatiaľ nenašli žiadne stopy, iba mená niektorých jej členov.

Po zriadení Košického a Satmarského biskupstva v roku 1804, ktoré boli vyčlenené z rozsiahlej Jágerskej diecézy, bola táto povýšená na arcibiskupstvo a jágerskému metropolitovi bolo podriadené aj Rožňavské biskupstvo. Politická situácia za napoleonských vojen spôsobila, že rožňavský biskupský stolec zostal neobsadený niekoľko rokov, až napokon roku 1815 ho zaujal päťkostolský kanonik Ladislav Esterházi, ktorý už od roku 1811 ako kapitulárny vikár spravoval diecézu. V roku 1814 zriadil a postavil bohoslovecké učilište, pričom sa veľmi zadĺžil, čo malo za následok sekvestráciu biskupských dôchodkov. Pre nedostatok duchovných pričlenil v roku 1811 rožňavskú farnosť sídelnej kapitule.

Po 50-tich rokoch od založenia biskupstva bol biskupom prvý raz menovaný rožňavský kňaz Ján Scitovský (1785-1866), rodák z Košickej Belej.

Štátoprávne zmeny po prvej svetovej vojne spôsobili aj zmenu územia Rožňavského biskupstva tým, že 19 farností zostalo mimo hraníc Československej republiky. Podobne ostalo 19 farností mimo Československej republiky pri poslednej úprave hraníc s Maďarskou republikou.

Po páde totalitného režimu v Československu bol v roku 1990 na biskupský stolec v Rožňave menovaný Eduard Kojnok a diecéza sa opäť začala rozvíjať vo viacerých smeroch. Pre lepšiu organizáciu starostlivosti o duchovné dobro veriacich bolo zriadených deväť nových farností. Starostlivosť o partikulárne cirkvi preukázal Svätý Otec Ján Pavol II. aj vtedy, keď na jeseň roku 2002 menoval pre túto diecézu biskupa koadjútora Vladimíra Fila.

Významným dňom pre Rožňavské biskupstvo sa stal 13. september 2003, kedy Svätý Otec Ján Pavol II. navštívil ako prvý pápež túto diecézu, aby „povzbudil bratov vo viere“. Tým dal jasne najavo, že starostlivosť najvyššieho pastiera o Cirkev je konkrétna a osobná.