Notice: Undefined index: prigod in /data/www/www.burv.sk/_admin/.md5 on line 234
HOMÍLIE OTCA BISKUPA | Rímskokatolícka cirkev
Biskupstvo Rožňava
Čo na dnes?
Piatok, 22. 9. 2017, 13:47 hod.
 liturgická farba Piatok 24. týždňa v Cezročnom období NITRA: Svätého Emeráma, biskupa a mučeníka – titul katedrály (v diecéze spomienka; v katedrále slávnosť) 
Dnešné liturgické texty
Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.

Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.
Kontakt
Rímskokatolícka cirkev
biskupstvo Rožňava
Nám. baníkov 20
048 01 ROŽŇAVA
tel: 058 / 78 77 201
fax: 058 / 78 77 210
email: roznava@kbs.sk

HOMÍLIE OTCA BISKUPA

20. nedeľa /A – homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše, pri príležitosti slávenia patrónky kostola – Panny Márie Kráľovnej v Novej Vsi nad Žitavou

AKO SA PRIČINIŤ O POKOJ V NÁS I VO SVETE

Tento rok upiera celý katolícky svet svoju pozornosť do jednej krajiny, do Portugalska, konkrétne do Fatimy. Teda aj nám by bolo hodno upriamiť svoj pohľad práve týmto smerom. Najskôr do Portugalska, ako takého. Spomeniem najprv 20. október 1646, kedy portugalský kráľ Ján IV. Obnoviteľ zasväcuje celé Portugalsko Panne Márii – jej Nepoškvrnenému Srdcu a  Pannu Máriu vyhlasuje za kráľovnú Portugalska. Na znak toho  skladá zo svojej hlavy kráľovskú korunu a od tejto chvíle nijaký portugalský kráľ už kráľovskú korunu nenosí. Týmto malo byť zvýraznené: tu už nie je kráľ. Je tu kráľovná – Panna Mária. Odvtedy, ako kráľ zložil korunu zo svojej hlavy, keď sedával na tróne, mal ju položenú vedľa, po pravici, ako znak toho, že tu sedí kráľovná. Keď spolu s manželkou, kráľovnou, ako manželský pár, pózovali pri maľovaní obrazu, kráľovská koruna bola vždy pri nich na nejakom stojane; ale ani jeden z nich  už nemal korunu na hlave. Tým chceli zvýrazniť, opakujem: Panna Mária je kráľovná našej krajiny, ona je tu rozhodujúca. Pokračovať v čítaní

Diecézna púť v Úhornej na sviatok Panny Márie Snežnej 6. augusta 2017 homília Mons. Stanislava Stolárika

BOH S MÁRIOU ZVÍŤAZÍ AJ V NAŠOM ŽIVOTE

Je známy príbeh o starčekovi, ktorý sadil nové stromčeky, jablone. Keď išli ľudia okolo, s počudovaním sa ho pýtali: „Starček, povedz nám, prečo sadíš tieto nové jablone, veď ty z nich už nebudeš jesť? Ty už neokúsiš sladkosť ovocia, ktoré sa na nich urodí.“ Starček, so srdcom plným lásky aj pre tých, ktorí prídu po ňom, odpovedal skromne a jednoducho: „Viete, ale tí, ktorí prídu po mne, budú mať toto ovocie, oni sa budú tešiť z jeho chuti, a možno, že aj poďakujú za mňa, hoci pre nich neznámeho, predsa poďakujú za toho, kto tieto stromčeky zasadil.“ Pokračovať v čítaní

Slávnosť sv. Petra a Pavla – homília Mons. Stanislava Stolárika

TAJOMSTVO SLUŽBY BOHU

Možno zvlášť mužskej časti tu prítomných neuniká, koľko sa zvykne platiť pri draftovaní, pri prestupe niektorých športovcov. Lietajú také milióny, že sa  nám až zakrúti hlava a  niekedy sa pýtame, či to nie je až dotýkanie sa bohorúhania, veď toľké hladné krky čakajú na kus chleba a tam sa míňajú toľké peniaze. Dokonca údajne povedali, že keby niekto chcel kúpiť Ronalda z Realu Madrid, pod jednu miliardu eur sa nepôjde. Je toto ešte ľudské? Lebo s Pánom Bohom to iste nemá nič spoločné. Nikto nespochybňuje talent, nikto nechce, aby aj športový talent nebol ocenený, ale tak sa javí, že mnohé veci sa posunuli do nekontrolovateľnej, či nezriadenej miery. Za koho sú pokladaní a ako sú cenení niektorí ľudia! Toto nie je dobre! Pokračovať v čítaní

Homília Mons. Stanislava Stolárika 17. júna 2017 počas mariánskej púte Slovákov v Národnej svätyni Mátraverebély-Szentkút v Maďarsku

DEVÄŤ ALEBO PÄŤ PRVÝCH SOBÔT?

Všetci sme dnes priputovali na toto posvätné miesto, ktoré je národnou svätyňou našich južných susedov, aby sme prišli k Mame nás všetkých. A toto je to rozhodujúce a dôležité. Prichádzame sem, do Szentkutu,  kde sa  mohli tí, ktorí ešte toto miesto nepoznali, nakrátko oboznámiť s jeho históriou. Pred osemsto rokmi sa na tomto mieste udial zázrak. Človek, ktorý nerozprával, bol nemý, odrazu prehovoril. A tak sme sa mohli stretnúť so zázrakom o sile slova. Táto zázračná udalosť nám hovorí o tom, aké je potrebné, aby sa otvorili aj ústa a aby bola ohlasovaná ďalej radostná zvesť evanjelia.  Pokračovať v čítaní

Príhovor Mons. Stanislava Stolárika na slávnosť sv. Cyrila a Metoda 5. júla 2017, vysielaný RTVS

 AKO SA POSILŇUJE ALEBO OSLABUJE POSOLSTVO PRAVDY

Znova prežívame slávnosť hlboko spätú s dejinami nášho národa, slávnosť svätých Cyrila a Metoda. Rovnako, ako aj v predchádzajúce roky, niektorí sme na túto slávnosť hrdí  a  tešíme sa, že ju slávime, iní sa tešia z toho, že majú voľný deň. Niektorí môžu tento sviatok ignorovať a iste sú aj takí, ktorí proti jeho sláveniu namietajú. Ale keď to vezmeme všeobecne a spomenieme si aj na ďalšie udalosti, významné dni, či pripomienku významných osobností nášho národa, reakcie ľudí aj pri týchto sláveniach sú také isté. Pýtame sa prečo? Prečo sú niektoré negatívne reakcie na významné udalosti, osobnosti, hrdinské udalosti našich dejín? Prečo je to tak? Možno jedna z odpovedí, ktorú teraz ponúknem, je ukrytá v nasledujúcej udalosti, či príbehu. Pokračovať v čítaní

Slávnosť Najsvätejšieho Kristovho Tela a Krvi /A – homília Mons. Stanislava Stolárika v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

 BOH SA TEŠÍ NA STRETNUTIE S NAMI. A ČO MY?

Bolo to na sviatok Božieho Tela, keď dopredu v kostole, do lavice prišla pani a celou svojou bytosťou vyjadrila to, čo cítila vo svojom srdci: „Bože, tak veľmi ti ďakujem, že som sem mohla prísť!“ Veriaca, ktorá sedela vedľa nej, počula tieto slová a videla aj gesto, ktorým ich pani sprevádzala povedala: „Viete celú svätú omšu ma prenikali práve tieto jej slová. Až také zimomriavky chodili po mne. Koľkú vieru a  radosť vyjadrila táto pani, keď ďakovala Pánu Bohu za to, že mohla prísť do Božieho chrámu na sviatok, na slávnosť Božieho Tela!“ Nevieme, či tá pani niečo také zvykne hovoriť len v tento deň, na tento sviatok. Skôr sa dá predpokladať, že kedykoľvek má možnosť prísť do Božieho chrámu, vyjadrí svoju úprimnú vďačnosť Pánu Bohu: „Bože, môžem byť v tvojej blízkosti, vďaka.“ Pokračovať v čítaní

Slávnosť Najsvätejšej Trojice /A – homília Mons. Stanislava Stolárika v kostole Nanebovzatia Panny Márie v Tisovci – 45. výročie úmrtia biskupa Róberta Pobožného

VZÁCNY PASTIER DIECÉZY – BISKUP RÓBERT POBOŽNÝ

V deň slávnosti Najsvätejšej Trojice, či už tu, v tejto farnosti, ale aj v celej diecéze, si pripomíname  hoci možno nie celkom náležitým spôsobom, ale predsa, 45. výročie úmrtia apoštolského administrátora Rožňavskej diecézy Dr. Róberta Pobožného, ktorý pochádzal práve z Vašej farnosti. Chceme  prejaviť našu hlbokú vďaku voči Pánu Bohu, že pán biskup Pobožný patril medzi tých, ktorí aj pochádzali z diecézy, aj stáli na jej čele toľké roky. On stál na čele Rožňavskej diecézy 27 rokov, z toho 4 roky ako kapitulný vikár  a 23 rokov ako biskup. Chcel by som dnes hovoriť o ňom  a možno sčasti aj zhodnotiť jeho biskupskú službu, nad ktorou sme sa zamýšľali my, kňazi počas prvého polroka tohto roka v rámci našich kňazských rekolekcií. Sme vďační práve vášmu duchovnému otcovi Dr. Kundríkovi, že nám poskytol tieto zamyslenia zo svojej doktorskej práce o biskupovi Pobožnom. Takto sme sa mohli  viac oboznámiť so životom tohto vzácneho človeka. Môžeme to vyjadriť tak, ako to v živote veľakrát býva: „Niekoho neosloví nič.“  Pokračovať v čítaní

Homília Mons. Stanislava Stolárika 10.6. 2017 počas sv. omše, pri ktorej boli vyslúžené diakonská a kňazské vysviacky v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

MODLITBAMI VYPROSOVAŤ PASTIEROV, KTORÍ MILUJÚ MÁRIU, JEŽIŠA I ĽUDÍ

Chvíľa diakonských a kňazských svätení je vždy pre diecézu výnimočná. Keď zostupujeme do hĺbky tohto tajomstva, najskôr ďakujeme Pánu Bohu za dar nových povolaní. To, že ich máme, nie je samozrejmosť. To je dar neba a Pán nám ho dáva. Tento dar, ako nás upozorňuje sv. Pavol, je v krehkých nádobách a práve  preto sa oň treba nesmierne, náležite starať. Máme sa oň starať všetci; vy, kandidáti svätenia, ktorým je zverený tento dar, ale aj všetci tí, pre ktorých je daný lebo je darom pre celý zverený Boží ľud. Vnímajúc tieto slová a myšlienky, sa samozrejme pýtame, aké miesto má dar – kňaz v dnešnej spoločnosti, ktorá preferuje celkom iné povolania, zamestnania, pozície, a jednoducho kladie dôraz na celkom iné typy ľudí a hlavne na zisk. Duchovná sféra sa v značnej miere riedi, alebo aj úplne stráca a iste do tohto prostredia, alebo do takého myslenia je veľmi vhodné pripomenúť slová sv. Jána Márie Vianneya, ktorý jasne povedal: „Ak chce niekto zničiť náboženstvo, najskôr útočí na kňazov.“ Pretože tam, kde niet kňaza, niet ani obety sv. omše, tam nie je Boží kult. Dávno predtým prorok Zachariáš povedal: „Udri pastiera a rozpŕchne sa stádo.“ Tam, kde niet pastiera, stádo alebo košiar sa úplne roztráca. Pokračovať v čítaní

Homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše 3.6. 2017, pri príležitosti vstupu apoštolských sestier do Rodiny Panny Márie v kostole Povýšenia sv. Kríža v Haliči

JAZERO MODLITBY ZVLAŽUJE OKOLIE I SVET

Chvíľa, ktorú práve prežívame,  je veľmi radostná, krásna a iste by sa dalo hovoriť o nej z mnohých aspektov. Ale chcel by som zdôrazniť jeden moment, či skôr dôležitý aspekt. Začnem príkladom. Kráľ navštívil mnícha v jeho cele, ktorá bola trošku väčšia ako obyčajne cely bývajú. Keď v nej uvidel veľké množstvo kníh, hovorí mníchovi: „Ej, ale vám závidím, koľko múdrosti ste vložili do týchto kníh a koľko ste z nich načerpali, aby ste obohatili seba, mnohých okolo seba, a vôbec tento svet. Až vám závidím! Mních zobral kráľa za ruku a na prekvapenie všetkých, ho odviedol do maštale. Keď vošli do maštale, uvideli rehoľného brata, ktorý sa staral o  zvieratká, ktoré patrili mníchom. Brat práve  v tej chvíli prerušil prácu a zopäl ruky k modlitbe. Vtedy mních povedal kráľovi: „Vidíte, tu je sila, ktorá zachraňuje svet. Tieto zopnuté ruky sú najväčšou silou a pomocou pre tento svet.“ Pokračovať v čítaní

Sviatok Panny Márie Pomocnice kresťanov – homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše 23. mája 2017 v kaplnke sv. Jána Pavla II. vo farnosti Rožňava Juh.


MÁRIA – VÍŤAZNÉ ZNAMENIE NA NEBI I NA ZEMI

Keďže si vždy rád pozriem  čo píšu naše katolícke periodiká, v jednom z nich som sa dočítal príbeh kňaza, za ktorým pribehla nadšená dievčina a hovorila: „Pán farár bola som na jednom stretnutí; som taká nadšená, modlili sme sa tam, spievali, to vám bolo nádherné!“ „A koľko vás tam bolo?“ „No bolo nás tam plno. Nabitá veľká miestnosť; radosť, ktorú sme tam prežili, bola veľká!“  Kňaz sa zamyslel a hovorí: „Vieš čo? Ja by som tam rád s tebou išiel.“  Tak aj naplánovali, že ide s priateľom a takto sa kňaz dostal na „náboženské“ stretnutie. Prenajatá veľká miestnosť, prišlo veľa ľudí. Odrazu príde elegantne upravený pán, ako z nejakého modelingu alebo niečoho podobného, vyobliekaný, bezchybne upravený. Začne rozprávať. Jeho prejavom sú všetci poslucháči ohúrení, lebo je  to lichotivá reč, nikomu neubližuje, nehovorí o hriechu, hovorí o Pánu Bohu, hovorí veľmi pekne. Kňaz, ktorý sa  tam dostal, si priebežne robí poznámky. Pokračovať v čítaní

6. veľkonočná nedeľa „A“ – Homília Mons. Stanislava Stolárika v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

NAOZAJ JE LEPŠIE MENIŤ BOŽIE PRIKÁZANIA?

Keď prídeme do divadla, na operu, operetu, alebo prídeme na koncert, iste čakáme na príchod dirigenta, ktorý dá celému ansámblu znamenie, takzvané komorné A. Všetci, hudobníci orchestra si podľa udaného tónu nalaďujú svoje nástroje. Samozrejme, každý z nich má pred sebou partitúru a podľa týchto nôt má hrať. Takto sa začne celé predstavenie, koncert. Keď sa dirigentovi niečo znepáči, pri samotnom predstavení asi veľmi nezareaguje, ale počas skúšok veľakrát do toho vstúpi a povie: „Ty a ty, hráš zle!“ Upozornený môže toto napomenutie prijať a reagovať nápravou, ale môže sa tiež voči nemu postaviť a povedať: A čo! Ja si budem hrať po svojom! Čo myslíte? Dirigent ho nechá v tomto orchestri? Keď ho v ňom nenechá, pretože hudobník nechce zmeniť svoje postoje a správanie, teda ho vylúči; ak vstúpime až do myslenia dnešného človeka, ktoré je tak veľmi pokrútené, vieme, že ten človek sa začne odvolávať na ľudské práva, že on si môže hrať čo chce, bez ohľadu na to, že má pred sebou určené noty. A keď aj napriek tomu dirigent a vedenie divadla trvajú na tom, že má byť jednoznačne vylúčený z orchestra a celého divadla, či nepodá sťažnosť do Štrasburgu na medzinárodný súd, aby obhájil svoje ľudské práva?

Poviete, že  vymýšľam. Ale ja nevymýšľam. V bežnom živote je to veľakrát tak. Tu som len vytiahol modelový príklad. Príklad, ktorý hovorí o tom, že sú pre nás ľudí, Pánom Bohom stanovené určité pravidlá, ale k človekovi sa stále plazí ten had z raja a nepovie mu, aby nezachovával prikázania, ale povie mu podlízavo, tak falošne: To naozaj Pán Boh až tak vážne myslel? Odvtedy, ako v raji „had“ oklamal prvých ľudí, tých hadov, ktorí podlízavo prichádzajú k človekovi, bolo vypustených veľmi veľa a človekovi stále nahovárajú: „Boh vám síce dal Desatoro Božích prikázaní, ale neberte ich až tak vážne, veď Pán Boh to až tak vážne nemyslel.“ Pokračovať v čítaní

Homília Mons. Stanislava Stolárika počas púte Rožňavskej diecézy 13.5. 2017 v Boľkovciach, pri slávení Mariánskeho dňa a Dňa Rodiny; pred Dňom matiek

PANNA MÁRIA NÁS POVZBUDZUJE BUDOVAŤ

KVALITNÝ DOM ŽIVOTA

Bola 1. svetová vojna. Vtedajší pápež Benedikt XV. prežíval veľké utrpenie pre ukrutnosti vojny s takou intenzitou, ako boli tieto ukrutnosti a bolesti prežívané v nespočetných rodinách. Preto sa rozhodol dať do mariánskych litánií, a tiež do cirkevného kalendára sviatok Kráľovnej pokoja a zároveň vyhlásil aj modlitbu deviatnika ku Kráľovnej pokoja. Prišiel ôsmy deň modlitieb deviatnika za pokoj, bol to 13. máj 1917. A vtedy, ako vieme,  sa Panna Mária vo Fatime, v zátoke mieru Cova da Iria, zjavila trom malým deťom – Františkovi, Hyacinte a Lucii. Bola nedeľa. Po rannej svätej omši, tak ako to bolo donedávna zvykom aj na Slovensku, keď ľudia mali nejaké kravičky, ovečky, po sv. omši sa vychádzalo s nimi na pašu. Aj tri spomínané deti po rannej sv. omši šli s ovečkami na pašu. Pokračovať v čítaní

Homília Mons. Stanislava Stolárika 3.5. 2017 počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave /vysielaná Rádiom Lumen/

 

FATIMA NIE JE VEŠTIAREŇ – JE TO POSOLSTVO Z NEBA

Je veľa iste dôležitých vecí, ktoré je treba v živote spomenúť.  Keď sa dívame na účinkovanie Pána Ježiša, môžeme si všimnúť, že veľa hovoril, veľa jeho skutkov, postojov  apoštoli videli a predsa dochádza k neporozumeniu, či priam k nedorozumeniu, keď im Ježiš hovorí o jednote medzi ním a Otcom. Zrazu apoštoli nerozumejú, o čo vlastne ide, čo im to hovorí. Vtedy Pán Ježiš dáva jasnú odpoveď: „Filip, kto vidí mňa, vidí Otca.“ Adresuje ju apoštolovi Filipovi, ktorý má dnes spolu s  Jakubom, ďalším z apoštolov sviatok. Máme znova pred očami apoštolov ako tých, ktorých si Ježiš vyvolil za najbližších spolupracovníkov pri šírení Božieho kráľovstva. Všimnime si však, koľko mal s nimi práce, aby ich pretváral. Pokračovať v čítaní

Homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše 29.4. 2017, pri príležitosti celoslovenského stretnutia Hnutia Modlitby matiek vo Svite

MAMY- SPOLUTVORKYNE EURÓPY

Je storočnica zjavení vo Fatime a tak mi nedá, aby som sa nevrátil k tomu, čo sa udialo pred šestnástimi rokmi, keď som s niekoľkými mamami z Hnutia Modlitby matiek putoval do Fatimy. Aj tu sú, chvála Bohu, niektoré z týchto mám, teším sa z toho. Naše putovanie začalo veľmi zaujímavo, lebo odlet mal byť z Viedne a naše spolusestry z Moravy, Ruženka, ktorá je aj tu dnes s nami a Ondřiška, mali nejakú zápchu na ceste, áut bolo veľa a tak sa nedostavili načas k odletu do Viedne. Ale už predtým, keď  sme prišli na letisko do Viedne, hlásili, že let bude mať meškanie. Takže keby bolo lietadlo letelo načas, o dve sestry by bolo v  našej púti menej. No a  keďže sme čakali i na odlet i na naše dve meškajúce sestry, hovorím prítomným sestrám a jednému bratovi z Modlitieb otcov: „Poďme sa pomodliť, urobme si rozjímanie.“ Mal som už nájdené v knižočke, o čom budeme rozjímať. Viete čo, to bola taká uzučká knižočka a rozjímanie, ktoré som mal pripravené, som v nej nemohol nájsť. V 5 milimetrov hrubej knižke! Tak nakoniec som otvoril rozjímanie o úteku Svätej rodiny do Egypta. A bolo to veľmi pekne rozpísané, ako cik-cak išli do Egypta; kade-tade, za všelijakých okolností, atď. Pokračovať v čítaní

Homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše na 2. Veľkonočnú nedeľu (nedeľa Božieho Milosrdenstva) 23. apríla 2017 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

DNES V NEBI „VETRAJÚ“

Je nedeľa Božieho Milosrdenstva, ktorú slávime ako generácia, ktorá zažila vývoj toho všetkého, čo viedlo k rozšíreniu posolstva o Božom Milosrdenstve a čo smerovalo k ustanoveniu Nedele Božieho Milosrdenstva.  Mnohí viete, že aj v centre Božieho Milosrdenstva v Lagiewnikach, máme Slováci i Maďari svoju kaplnku. Máme tam kaplnku Sedembolestnej Panny Márie a tešíme sa, že aj týmto viditeľným znakom sme, akoby zakorenení na tomto svätom mieste v hlbokom prameni Božieho Milosrdenstva. Toto všetko  ako som spomenul, prešlo vývojom.

 Považujem za veľkú Božiu milosť, že práve v čase vrcholiaceho procesu týchto udalostí, som mohol pokračovať vo svojich štúdiách práve v Krakowe a tak som mal príležitosť väčšmi a bližšie sa oboznamovať s týmto posolstvom a tajomstvom. Videl som, ako rastie sanktuárium Božieho Milosrdenstva v Lagiewnikach a postupne aj ja som dostával odpovede na mnohé tie otázky, ktoré súviseli s Božím Milosrdenstvom, pretože po udalostiach deväťdesiatych rokov a zmenách v našej krajine sa všeličo šírilo a veľmi veľa z toho, čo sa šírilo bolo nepravdivé,  bolo proti viere a proti Bohu. Ukazovalo sa to ako veľmi lichotivé a pekné, ale vo vnútri to rozleptávalo pravú vieru. Pokračovať v čítaní

Homília Mons. Stanislava Stolárika 22.4. 2017 počas sv. omše pri príležitosti celodiecézneho stretnutia mládeže v Gelnici

KOHO NAJVIAC POČÚVAM V ŽIVOTE?

Všetkých vás veľmi srdečne pozdravujem  a vítam, i ďakujem, že ste prijali pozvanie na naše spoločné stretnutie, ktoré je stretnutím viery a trochu mi pripomína udalosť, opísanú v Skutkoch apoštolov, ktorú sme počuli v dnešnom prvom čítaní. Apoštoli, ktorí už mali skúsenosti s ťažkosťami pri ohlasovaní Ježiša Krista, napriek tomu všetkému, ho neohrozene ohlasujú.

Keď si vtedajší predstavitelia moci, ale aj náboženského života už nevedia dať  s nimi rady, dajú ich do väzenia a špekulujú, čo s nimi ďalej. Nájdu kompromisné riešenie a prikážu im: „Nesmiete o Ježišovi Kristovi hovoriť ďalej!“ Nesmiete! A čo na to apoštoli? Vydávajú svedectvo o svojom pevnom presvedčení a hovoria: „Ale veď Boha treba viac počúvať, ako ľudí!“ Toto je konfrontácia, ktorá sa nesie celými kresťanskými dejinami. Vždy budú tí, ktorí nám výslovne, alebo skryto budú hovoriť, priam prikazovať: „Nesmiete hovoriť o Ježišovi Kristovi! Nesmiete balamutiť hlavy ľudí v dnešnom svete! Sú predsa oveľa dôležitejšie veci.“ Jediná odpoveď na všetky tieto, akože „dobromyseľné“ odporúčania, ale aj príkazy je: „Boha je treba viac počúvať, ako ľudí.“ Pokračovať v čítaní

Pastiersky list rožňavského diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika na Veľkonočnú nedeľu Pánovho zmŕtvychvstania

VIDELA SOM PÁNA
Zaujímavou sprievodkyňou veľkonočného času je Mária Magdaléna, ktorá sa vyznáva i priznáva k nevšednej skúsenosti: „Videla som Pána.“ (Jn 20, 18). Koľko nadšenia a presvedčivosti bolo v svedectve tejto ženy! Šokovaní apoštoli len ťažko prijímali svedectvo tej, o ktorej ešte nedávno počúvali nie veľmi lichotivé správy. Avšak stretnutie so Zmŕtvychvstalým Kristom bolo pre Máriu Magdalénu tak silným zážitkom, že sa už nedívala späť, ani nešpekulovala nad špekuláciami iných. Jednoducho udalosť stretnutia s Kristom prežívala tak silno, že si ju nemohla nechať len pre seba.
Človek súčasnej doby, ktorý vie, ale veľakrát i nevie, o čom je Veľká noc, môže po zachytení základnej informácie o podivuhodnom Kristovom zmŕtvychvstaní reagovať nedôverčivo. Zmŕtvychvstanie? Nie snáď reinkarnácia? Predsa hovoriť o reinkarnácii sa dnes „nosí“. Alebo uveriť všetkým popieračom tejto udalosti?
Komu teda uveriť? Márii Magdaléne, alebo tým, ktorí spochybňovali a spochybňujú správu o Pánovom zmŕtvychvstaní? Pokračovať v čítaní

„Zelený štvrtok „– homília Mons. Stanislava Stolárika počas svätej omše svätenia olejov v Katedrále Nanebovzatia panny Márie v Rožňave

 

SME POMAZANÍ PÁNOVI

Zvlášť v dnešný deň, náš kňazský deň, keď sme vstupovali sem, do Božieho chrámu, a potom pri počúvaní 1. čítania z Izaiáša proroka ako aj pri počúvaní slov svätého evanjelia, mohli sme si tak, ako aj v iných chvíľach, keď nám to príde na um a  kiež by nám to častejšie prichádzalo na um, pripomenúť slová: „Duch Pánov je nado mnou, pretože ma pomazal a poslal hlásať evanjelium chudobným.“ Aké je to obrovské vyznačenie, keď Duch Pánov je nad každým jedným z nás. Predovšetkým si to môžeme a máme pripomínať my, kňazi. Ale v tejto chvíli drahí bratia a sestry, ak hovoríme o Pánovom Duchu a hovoríme aj o pomazaní, nemôžeme zabudnúť, že všetci vytvárame veľké spoločenstvo pomazaných pri krste. Už tam sa nám dostalo tohto veľkého vyznačenia – byť pomazaní. Tí, ktorí to po krste nezanedbali a rozvíjali ďalej vo svojej rodine, vo svojej výchove, prijali aj ďalší dar pomazania. Pomazanie pri vysluhovaní sviatosti birmovania. Nás, drahí bratia v kňazskej, diakonskej službe, Pán povolal, aby sme boli pomazaní aj znakom služobného kňazstva, ktorým sa tak veľmi pripodobňujeme Ježišovi Kristovi a Duch Pánov je nad nami. Ja som bol ešte pomazaný aj pri biskupskej vysviacke. A všetkých nás čaká ešte jedno pomazanie. Pomazanie chorých, ktoré tiež nemôžeme obísť, ani zanedbať a ku ktorému tiež máme kráčať v ústrety, ako k možnosti stretnutia sa s Ježišom Kristom. Pokračovať v čítaní

Kvetná nedeľa „A“ – homília Mons. Stanislava Stolárika 9.4. 2017 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

 

CHCETE PRÍSŤ DO NEBA?

Svätci a znalci duchovného života, ako je napr. sv. Ignác z Loyoly, alebo sv. Terézia Avilská, odporúčajú nám všetkým, aby sme sa pri rozjímaní usilovali predstaviť si všetko to, čo sme počuli a následne je to predmetom rozjímania. Tak v tejto chvíli si môžeme predstaviť možno aj s privretými očami, celú jeruzalemskú udalosť Kvetnej nedele od začiatku, ako sme vychádzali z kostola sv. Františka Xaverského, kde sme požehnali ratolesti a šli sme v sprievode do katedrály, ale tiež udalosť vyspievanú v Pašiach. Vraj pri návšteve Betfage sa pútnikom ukazuje kameň, do ktorého je vtlačená Ježišova šľapaj. Údajne na tento kameň sa postavil, keď si sadal na oslíka. Samozrejme, ako to býva pri takýchto púťach, alebo turistických atrakciách, takéto a podobné znaky pútajú pozornosť v miere nie raz premrštenej. Potom to, čo nejakým podstatným znakom, obsahom, posolstvom, niekedy môže  uniknúť, ba sa aj stratiť. A to preto, že sa nedá dôraz na to, že oveľa dôležitejšie ako atrakcia, je všetko to, o čom hovorí dané posolstvo. Pokračovať v čítaní

Homília Mons. Stanislava Stolárika 4. apríla 2017 počas sv. omše v Bazilike Nanebovzatia Panny Márie a sv. Cyrila a Metoda na Velehrade pri príležitosti zasadania Stálych rád ČKB a KBS

 

Aj keď už nie sme jedna Biskupská konferencia, stále máme k sebe veľmi blízko. A to i preto, lebo našu jednotu vytvára i posilňuje Ježiš Kristus, ktorý „je ten istý včera, dnes i naveky.“ (Hebr. 13,8)

Naša spoločná história vytvorila viaceré spoločné miesta, na ktorých sa doteraz celkom prirodzene stretávame. Jedným z týchto miest, kde oba naše národy cítia spoločné korene, je Velehrad. Významné pútnické miesto, na ktorom nielen v roku 1985 bola významná manifestácia viery veriacich Česko-Slovenska, ale tu sa udialo oveľa viac z toho, čo formovalo naše národy.

Dnes sme tu predstavitelia Stálych rád ČBK a KBS a dýchajúc atmosféru “genius loci” cyrilometodskej tradície, dva dni pred výročím smrti sv. Metoda  († 6.4. 885), pokračujeme v prosbe, ktorá na tomto mieste zaznela nespočetne krát: “Dedičstvo otcov zachovaj nám, Pane.” V tejto chvíli neváhame v plnej dôvere ešte pridať: “nielen zachovaj, ale i posilňuj a zveľaďuj.” Pokračovať v čítaní

Homília Mons. Stanislava Stolárika 16. 3. 2017 v deň modlitieb za diecézu, na stanovený úmysel a za diecézneho biskupa

LEN BOH MÁ ŽIVÚ VODU PRE NAŠE SRDCIA 

Dnes sa chceme zamyslieť nad ponúknutým Božím slovom a  aj nad zmyslom dňa modlitieb, ktorý slávime každého 16-teho v mesiaci a ako som už niekoľkokrát povedal, nikomu nezakazujem modlievať sa aj každý deň za diecézu, na stanovený úmysel a aj za mňa. Ako ste už mohli počuť aj vo vysielaní  Rádia Lumen, v rámci Roka Fatimy, citujem tam emeritného pápeža Benedikta XVI., ktorý nás pozýva k tomu, aby sme mali detinské srdce, ako mali fatimské deti – blahoslavení   František, Hyacinta a samozrejme aj Lucia; aby sme mali svoje srdce úprimné, otvorené a  vnímavé pre Božie veci, ktoré sa nás aktuálne dotýkajú. Pokračovať v čítaní

2. pôstna nedeľa „A“ – homília Mons. Stanislava Stolárika 12. 3. 2017 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

JEŽIŠ SA PREMIEŇA NIELEN SÁM, ALE PREMIEŇA I NÁS

Veľkí umelci histórie aj prítomnosti, sa často snažili zvýrazniť niektorý biblický príbeh, alebo výjav. Známy je obraz Rafaela, ktorý namaľoval výjav  „Premenenie Pána.“ Tento obraz je trojito rozvrstvený. Na  najvyššom stupni je pochopiteľne premenený Ježiš Kristus a táto časť obrazu je aj najvýraznejšia, najsvetlejšia, najžiarivejšia, čo je celkom pochopiteľné, lebo sa dá jednoznačne vyčítať, že z  premeneného Pána  vychádza žiara jeho božskosti. Na druhom stupni pod premeneným Pánom sú apoštoli – Peter, Jakub a Ján, ktorí reprezentujú, dá sa povedať, všetkých tých, ktorí sa snažia dostať do neba. A na treťom stupni, ktorý je najtmavší, pretože obraz je odstupňovaný aj svetlosťou, čím nižšie ideme, tým je obraz tmavší, na treťom stupni je chorý mladík, okolo ktorého stoja apoštoli, jeho príbuzní, tí, ktorí chcú chlapcovi nielen robiť spoločnosť, ale mu aj nejako  pomôcť. Hľadiac na tento obraz  tiež vidíme, ako jeden z Pánových učeníkov ukazuje rukou na chorého chlapca. Z tohto gesta  každý môže prečítať, že  učeník ukazuje Ježišovi Kristovi bolesť tohto sveta. Pokračovať v čítaní

1. pôstna nedeľa „A“ – homília Mons. Stanislava Stolárika 5.3.2017 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave (priamy prenos TV LUX)

ZATAJOVANIE PRÍTOMNÉHO ZLA

Pred súdom stál mladý, dvadsaťpäťročný mladík, môžeme povedať, ešte chlapec. Bol obvinený z vraždy. Totiž so spolukumpánmi prepadol banku a smrteľne postrelil strážnika, ktorý následne zomrel. Teraz stál pred súdom a musel si vypočuť veľmi tvrdý rozsudok: trest smrti na elektrickom kresle. Keď tak, ako to býva zvykom, dali mu možnosť povedať posledné slovo, trasľavým hlasom prehovoril: „Chcem povedať  všetkým mladým ľuďom, že v mojom živote to začalo piatimi centami. V deň, keď som mame z tašky ukradol 5 centov. Vtedy sa to nezastavilo, moje krádeže pokračovali – v škole, v obchodoch, aj na iných miestach, pri iných príležitostiach.  Potom som  sa dával dokopy aj s ďalšími, akože kamarátmi, až to napokon vyústilo do prepadávania bánk, aj tejto banky, kde som zastrelil človeka. Všetkým mladým chcem povedať, aby nešli tou istou cestou, lebo aj oni skončia práve tam, kde ja – na elektrickom kresle.“ Pokračovať v čítaní

Homília zo svätej omše na slávnosť všetkých svätých v rožňavskej Katedrále

NASLEDOVAŤ MÔŽEME TOHO,  KOHO NAJSKÔR SPOZNÁME

Na jednej súťaži záhradkárov a ovocinárov, zvíťazil ovocinár z Čile. Predstavil sa stromom, ktorý prinášal pätoraké ovocie. Bola to čerešňa, mandarínka, marhuľa, nektarinka  a slivka. Teda z jedného koreňa, alebo pňa, vyrástlo 5 druhov ovocia. Samozrejme, že je to značný unikát, ktorý vzbudil pozornosť a napokon spomínaný ovocinár na súťaži aj zvíťazil. Pokračovať v čítaní

Homília zo svätej omše 19.02.2017 v rožňavskej Katedrále

BOŽIE VYZNAMENANIA: SRDCE, KRÍŽ A TŔŇOVÁ KORUNA

Keď zomrie významný vojak, alebo významný politický činiteľ, v  smútočnom sprievode za jeho rakvou nesú na vankúši vyznamenania, metále, ktoré dostal, a ktoré pripomínajú jeho zásluhy, možno preukázanú statočnosť. Čo by bolo správne, vhodné najviac zvýrazňujúce skutočnosť, niesť  na vankúši za truhlou človeka, ktorý možno celý život niesol kríž, trpel, odpúšťal? Bol ponižovaný, možno ho nikto nebral vážne. A to všetko prežil preto, lebo sa snažil napĺňať slová evanjelia. Myslím si, že najvýstižnejším znamením na vankúši by bolo srdce, kríž a tŕňová koruna. Pokračovať v čítaní