Biskupstvo Rožňava
Čo na dnes?
Utorok, 30. 5. 2017, 14:48 hod.
 liturgická farba Utorok po 7. veľkonočnej nedeli 
Dnešné liturgické texty
Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.

Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.
Kontakt
Rímskokatolícka cirkev
biskupstvo Rožňava
Nám. baníkov 20
048 01 ROŽŇAVA
tel: 058 / 78 77 201
fax: 058 / 78 77 210
email: roznava@kbs.sk

Homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše na 2. Veľkonočnú nedeľu (nedeľa Božieho Milosrdenstva) 23. apríla 2017 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

DNES V NEBI „VETRAJÚ“

Je nedeľa Božieho Milosrdenstva, ktorú slávime ako generácia, ktorá zažila vývoj toho všetkého, čo viedlo k rozšíreniu posolstva o Božom Milosrdenstve a čo smerovalo k ustanoveniu Nedele Božieho Milosrdenstva.  Mnohí viete, že aj v centre Božieho Milosrdenstva v Lagiewnikach, máme Slováci i Maďari svoju kaplnku. Máme tam kaplnku Sedembolestnej Panny Márie a tešíme sa, že aj týmto viditeľným znakom sme, akoby zakorenení na tomto svätom mieste v hlbokom prameni Božieho Milosrdenstva. Toto všetko  ako som spomenul, prešlo vývojom.

 Považujem za veľkú Božiu milosť, že práve v čase vrcholiaceho procesu týchto udalostí, som mohol pokračovať vo svojich štúdiách práve v Krakowe a tak som mal príležitosť väčšmi a bližšie sa oboznamovať s týmto posolstvom a tajomstvom. Videl som, ako rastie sanktuárium Božieho Milosrdenstva v Lagiewnikach a postupne aj ja som dostával odpovede na mnohé tie otázky, ktoré súviseli s Božím Milosrdenstvom, pretože po udalostiach deväťdesiatych rokov a zmenách v našej krajine sa všeličo šírilo a veľmi veľa z toho, čo sa šírilo bolo nepravdivé,  bolo proti viere a proti Bohu. Ukazovalo sa to ako veľmi lichotivé a pekné, ale vo vnútri to rozleptávalo pravú vieru. Preto aj my, kňazi, aj predstavení Cirkvi v Ríme, boli sme veľakrát opatrní v postoji voči novotám a tiež aj voči šíreniu posolstva o Božom Milosrdenstve. Ale mať takú garanciu nad týmto posolstvom, garanciu dnes už svätého pápeža Jána Pavla II., to bola a je najvyššia záruka garancie o pravosti posolstva o Božom Milosrdenstve. A už roky sme šťastní, že nám bolo dané.

Ale na druhej strane, počujúc aj slová dnešného evanjelia a vidiac nedôveru apoštola Tomáša, vieme, že je v ľuďoch často aj nedôvera voči Božiemu Milosrdenstvu, alebo znetvorená podoba, či znetvorené vedomie toho, čo Božie Milosrdenstvo skutočne je. Preto je o ňom treba naozaj neustále hovoriť a vysvetľovať, čo ono pre nás znamená. A možno všetkých tých, ktorí majú pochybnosti, alebo nemajú presné informácie o Božom Milosrdenstve, pozvať tak, ako bol pozvaný apoštol Tomáš, aby prišiel znova do spoločenstva Cirkvi, ktorú vtedy reprezentovali apoštoli. Poď sem, poď medzi nás! Tu sa dozvieš pravdu, tu môžeš stretnúť Krista. Tomáš prišiel a dozvedel sa pravdu, stretol sa so živým Kristom, so zmŕtvychvstalým Kristom.

Lebo aj napriek tomu, že posolstvo o Božom milosrdenstve prešlo vývojom a stále sa šíri, s ním ruka v ruke, akoby neprestávala pochybnosť, alebo aj zdeformovaná predstava. Priblížim to na príklade. Istý rytier žil veľmi neusporiadaným životom. Keď ho napomínali, aby zmenil svoj život, povedal: „Pokiaľ žijem, pokiaľ mám sily a mám ešte energiu, na svojom štýle života meniť nič nebudem a keď príde tá ostatná chvíľa môjho života, tam bude stačiť, keď poviem tri slová: Bože, zľutovanie, odpusť.“ Všimnite si aj dnes, koľko ľudí, ktorí ešte nesú v sebe nejakú citlivosť viery a Božieho súdu hovoria: „Keď budem starý, budem chodiť do kostola, na smrteľnej posteli sa obrátim, budú stačiť tie tri slová.“ Príbeh rytiera pokračoval ďalej. Raz keď cválal na koni okolo rieky, kôň sa mu splašil, on spadol do rieky. Voda bola studená, hlboká, prúd dravý, on mal na sebe aj brnenie. Nemohol, nedokázal sa z rieky dostať a tam sa aj utopil. Aké boli jeho posledné tri slová? „Hlúpe zviera, zdochni!“ Adresoval ich koňovi.

Človek si nie raz myslí, že keď sa celý život bráni prílevu Božieho Milosrdenstva, že napokon, na konci života sa to v jeho postoji zmení. Iste, Božie Milosrdenstvo aj toto môže zmeniť. Ale keby som to prirovnal napríklad ku korčuľovaniu: ak človek celý život nestál na korčuliach a v závere života vybehne na korčuliach na ľad, čo sa stane? Odrazu pôjde na majstrovstvá sveta v krasokorčuľovaní? Možno si rozbije nos. A tak je to aj s nami, ľuďmi a je to na nás. Podľa toho, čím sa človek živí celý život, potom taký plod v ňom aj dorastie. Ale do situácie každého z nás aj dnes vstupuje veľmi silné a krásne posolstvo o Božom Milosrdenstve. Ono nás chce osloviť, aby sme pocítili  dotyk lásky Boha, ktorému záleží na každom jednom z nás, aby sa nikto z nás nestratil, aby sme nachádzali správnu cestu a zmenili svoje nesprávne názory.

Preto Pán Ježiš hovorí Faustíne: „Dcéra moja, hovor celému svetu o mojom nepochopiteľnom Milosrdenstve.“ A ďalej: „Túžim, aby sviatok Milosrdenstva bol úkrytom a útočišťom pre všetky duše, zvlášť pre úbohých hriešnikov. V tento deň je otvorené vnútro môjho Milosrdenstva.“ Pán Ježiš hovorí jasne: „Chcem mať sviatok Božieho Milosrdenstva.“ A čo nám sľubuje ako dar v dnešný deň? V dnešný deň, za obvyklých podmienok, všetci môžeme získať znova krstnú milosť. Odpustenie všetkých hriechov a aj trestov za hriechy. Keď ideme na sv. spoveď a sme úprimní, úprimne vyznáme svoje hriechy a oľutujeme, všetky hriechy sa nám odpustia, ale neodpustia sa nám všetky tresty za hriechy. V dnešný deň máme šancu zbaviť sa aj všetkých trestov za hriechy. Preto som si dovolil povedať v úvode sv. omše, že „dnes v nebi vetrajú“, tých otvorov je neúrekom, veľké prúdy Božieho Milosrdenstva sa lejú na celý svet a na každého z nás. Cez tie „okná na nebi“, sa predovšetkým duše z očistca môžu dostávať do neba, po ktorom tak túžia; keď im to vyprosujeme, keď sa za nich modlíme, keď za nich obetujeme všetko to, čo v dnešný deň môžeme získať. V dnešný deň nám Pán Ježiš sľúbil, že nám pomôže aj v našich pozemských starostiach a to mimoriadnou mierou. Také veľké je Božie Milosrdenstvo! Toto Ježiš sľubuje každému jednému z nás. Cez Faustínu hovorí ďalej: „Napíš utrápeným dušiam. Keď duša uvidí a spozná ťarchu svojich hriechov, keď sa jej pred očami zjaví celá priepasť biedy, do ktorej je ponorená, nech nezúfa, ale nech sa s dôverou vrhne do náručia môjho Milosrdenstva. Povedz, že žiadna duša, ktorá vzývala moje Milosrdenstvo, sa nesklamala a ani nebola zahanbená. Mám zvláštne zaľúbenie v duši, ktorá dôveruje mojej dobrotivosti.“ Môžeme spomenúť ešte Kráľa Milosrdenstva a je to ako  ultimátum, aby sme pochopili, že Božia ponuka je tu pre tento život. Potom to skončí, lebo povedal jasne: „Kým prídem ako spravodlivý sudca, najprv prídem ako kráľ milosrdenstva.“ Tým nepopiera, že nepríde ako sudca. Príde. Ale najprv prichádza ako kráľ Milosrdenstva. Ďalej nám odkazuje, že „ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k prameňu môjho Milosrdenstva.“ Vidíme vznikajúce svetové konflikty – vojnové, medziľudské, medzi rodinami, v rodinách, „ľudstvo nenájde pokoj, kým sa nevráti k môjmu Milosrdenstvu.“ To je obrovská ponuka!

Hovoril som, že niektorí to vykladajú podľa svojho a hovoria, chlácholiac svedomia, že už vlastne neexistuje ani očistec, ani peklo. Ale nezabúdajme, že tá istá sv. Faustína, ktorá dostala tieto ubezpečenia, ktoré som vám pred chvíľou citoval, dostala aj možnosť vidieť, čo je peklo. „Dnes som bola v priepastiach pekla, kam ma voviedol anjel. Je to priestor veľkých múk. Jeho priestor je strašne veľký. Druhy múk, ktoré som videla: prvá muka, ktorá robí peklo peklom, je strata Boha.“ Duša v pekle si uvedomuje: obrovskou bolesťou je nemať Boha. Dnes  sa ľudia vysmievajú z toho – mať Boha, nemať Boha…  Čo to znamená? Jeden z veľkých trestov zatratenia je nemať Boha. Dá sa to prirovnať k odlúčeniu dieťaťa od matky. Mamy, možno ste mali choré dieťa, zobrali vám ho na infekčku a vy ste nemohli byť pri ňom. Nebola to veľká bolesť? Ale aj tak je to nič oproti tomu, čo prežíva duša v zatratení. Druhá  muka – ustavičné výčitky svedomia, tretia – tento osud sa už nikdy nezmení, to už bude naveky. Štvrtá muka – je oheň, ktorý bude prenikať dušu, ale nezničí ju. Je to strašná muka. Je to oheň čisto duchovný, zapálený Božím hnevom. Piata muka – ustavičná tma a strašný dusivý zápach. Hoci je tma, satani a zatratené duše sa navzájom vidia a vidia všetko zlo iných i svoje. Šiesta muka – je ustavičná prítomnosť satana, siedma muka – strašné zúfalstvo, nenávisť voči Bohu, zlorečenia, kliatby, rúhanie. Sú to muky, ktoré všetci zatratení trpia spolu. No to nie je koniec útrap. Pre duše sú ešte jednotlivé muky, a to sú muky zmyslov. Čím ktorá duša hrešila, tým je mučená strašným a neopísateľným spôsobom.“

To hovorí sv. Faustína, obľúbená svätica Božieho Milosrdenstva o pekle, ako ho videla. Čo hovorí o očistci? „Uzrela som anjela strážcu, ktorý mi kázal, aby som ho nasledovala. V okamihu som sa ocitla na hmlistom mieste, ktoré bolo plné ohňa a v ňom veľké množstvo trpiacich duší. Tieto duše sa modlia veľmi vrúcne, ale pomôcť si sami už nemôžu, len my im môžeme pomôcť. Plamene, ktoré ich pálili, sa ma nedotýkali. Môj anjel strážca ma neopúšťal ani na chvíľu. Opýtala som sa tých duší, čo je ich najväčším utrpením. Jednoznačne mi odpovedali, že ich najväčším utrpením je túžba po Bohu. Videla som Pannu Máriu, ktorá ich navštevuje. Duše nazývajú Máriu „Hviezda morská“. Ona im prináša úľavu. Chcela som sa s nimi viac porozprávať, ale anjel strážca mi dal znamenie na odchod. Vyšli sme za dvere tohto väzenia, plného utrpenia. Začula som vnútorný hlas, ktorý mi povedal: „Moje Milosrdenstvo to nechce, ale spravodlivosť si to žiada.“ Od tejto chvíle som užšie spätá s trpiacimi dušami.“

 A ešte azda o nebi. Aj pre tých, ktorí hovoria: Čo budem v nebi len vyspevovať, modliť sa a furt robiť to isté? Faustína zaznačila: „Pri Ježišovom Srdci som spoznala, že pre vyvolené duše je v samotnom nebi nebo. Nemajú doň prístup všetci, len vyvolené duše. Šťastie, ktorým bude duša zaplavená, je nepochopiteľné. Ó, môj Bože, ani v najmenšom to nemôžem opísať! Duše sú preniknuté jeho božstvom, prechádzajú zo svetla do svetla, do nemeniteľného jasu, ktorý však nikdy nie je monotónny, vždy je nový a bez zmien. Ó, Najsvätejšia Trojica, daj sa poznať dušiam.“ Nebo nie je monotónne, nie je nudné, ako nám to mnohí chcú vtĺcť do hlavy. A tak ostáva naozaj na nás, či sa tomuto posolstvu Božieho Milosrdenstva otvoríme.

Vidíme, že je treba, poznať ho v  plnosti. Zobrať si „Denníček“  a čítať, o čom to je. Prídeme na to, ako nás naozaj Boh veľmi miluje, keď nám ukazuje, do akého zla môžeme upadnúť. A on nás chce od toho uchrániť. Je to tak, ako počúvame aj v tomto roku z posolstva Panny Márie z Fatimy. Mária neprichádza strašiť, ale prichádza nám hovoriť: je tu šanca záchrany. Aj ona prichádza s ponukou Božieho Milosrdenstva  a  našej nápravy na záchranu.

 Milí bratia a sestry, ďakujme, ďakujme dnes nebu za veľké Božie Milosrdenstvo, ďakujeme dnes Matke Milosrdenstva, že nás neustále zahŕňa svojou láskou, dobrotou a orodovaním pred Pánom. Ďakujeme nebu za dar sv. Faustíny a za všetkých ohlasovateľov a šíriteľov Božieho Milosrdenstva, na ktorých sa vzťahujú veľké prisľúbenia. A kedykoľvek budeme brať do rúk ruženec, aby sme sa modlili Korunku Božieho Milosrdenstva, modlitbou, s ktorou sú späté značné prisľúbenia, znova a znova ďakujme nebu za veľký dar Jeho Milosrdenstva. Amen.