Notice: Undefined index: prigod in /data/www/www.burv.sk/_admin/.md5 on line 234
Homília Mons. Stanislava Stolárika zo sv. omše 22.1. 2017 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave | Rímskokatolícka cirkev
Biskupstvo Rožňava
Čo na dnes?
Štvrtok, 19. 10. 2017, 23:46 hod.
 liturgická farbaliturgická farbaliturgická farba Štvrtok 28. týždňa v Cezročnom období alebo Svätých Jána de Brébeuf a Izáka Joguesa, kňazov, a ich spoločníkov, mučeníkov alebo Svätého Pavla z Kríža, kňaza (ľubovoľná spomienka) 
Dnešné liturgické texty
Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.

Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.
Biblická olympiáda



Biblická olympiáda

Kontakt
Rímskokatolícka cirkev
biskupstvo Rožňava
Nám. baníkov 20
048 01 ROŽŇAVA
tel: 058 / 78 77 201
fax: 058 / 78 77 210
email: roznava@kbs.sk

Homília Mons. Stanislava Stolárika zo sv. omše 22.1. 2017 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

BOH VIDITEĽNE PÔSOBÍ AJ V PROSTREDÍ NEVERY

 29. februára 1956 zomieral na rakovinu obľúbený taliansky kňaz Gnocchi, ktorý vo svojom testamente, ktorého obsah na vtedajší čas bol veľmi priekopníckym činom, a ak nebol už za hranou vtedajšieho zákona, tak bol aspoň na hrane, v tomto testamente napísal, že chce venovať svoje oči nevidiacim. Aj jeho meno už v taliančine znamená „oči“. Jedno oko dostal 11-ročný chlapec a druhé oko dostala 18-ročná dievčina. Tým, ktorí predtým nevideli, sa celkom zmenil život a odrazu videli skutočnosti, veci, o ktorých doteraz iba počuli.

Milí bratia a sestry, pravdepodobne ani jeden z nás, ktorí sme tu, nie sme na tom tak, žeby sme predtým nemali zrak, a odrazu sme uvideli. Skôr by som si dovolil povedať, že sme tu skôr takí, ktorým slabne zrak a sú potrebné dioptrie, možno stále silnejšie a tak aj vďaka procesu slabnutia zraku si uvedomujeme, aké je dôležité vidieť. Koľkokrát však práve na pôde Božieho chrámu počujeme o dôležitosti duchovného videnia! Duchovného zraku, ktorý potrebujeme,  aby sme videli veci do hĺbky a aby sme videli veci Božie. Áno, ďakujeme Pánu Bohu za dar fyzického zraku, ale je na mieste často mu ďakovať aj za veľký dar videnia všetkých dobier, ktoré nám on nielen ponúka, ale ktoré nám aj dáva vo svojej štedrosti a vo svojej dobrote.

Kraj Zabulon a Neftali, v Galilei, na severe Izraela, kraj, o ktorom sme počuli v dnešnom Božom slove, pod vplyvom asýrskej nadvlády sa stáva v značnej miere pohanským, a preto aj všetko, čo súvisí s týmto krajom, dostáva označenie – Galilea pohanská. Ale pamätajme na to, že  Svätá rodina žila v Nazarete, ktorý bol v oblasti – Galilei. Galilea pohanská! Tak ako my máme oblasti – Gemer, Šariš, Zemplín, Spiš a ďalšie oblasti so svojimi typickými črtami, tak aj krajina, v ktorej sa narodil Ježiš,  je rozdelená na oblasti s typickými charakteristikami. Do tejto krajiny, do pohanskej Galilei, zaznieva prorocké slovo Izaiáša: „Uzriete veľké svetlo!“ Božie Slovo, cez Izaiáša hovorí: Váš stav nebude trvať naveky. Vy sa môžete zmeniť, lebo príde veľké svetlo! My vieme veľmi dobre, že Nazaret, práve Nazaret je počiatkom všetkého; od zvestovania, potom výchovy Pána Ježiša, jeho skrytého života, až po verejné účinkovanie. On sa svojou prítomnosťou stáva predpovedaným svetlom pre pohanský kraj v Galilei.

Môžeme však byť v značnej miere prekvapení, že Ježiš, ako Mesiáš a Prorok, hoci  by mal začať svoje účinkovanie v Jeruzaleme, lebo toto je posvätné mesto židovstva, On začína v Galilei, Galilei pohanskej. Je to akoby natruc robenie vtedajším predstaviteľom náboženského života. Ježiš chce jednoznačne ukázať vtedajším, aj náboženským predstaviteľom, ale aj vtedajšiemu ľudu jedno: Je pravdou, On prišiel ako člen židovského národa, predovšetkým kvôli nim. Aj to  povedal, že najskôr je treba pri stole kŕmiť tých, ktorí sú tam zídení a druhým je možné dávať až omrvinky, ktoré padajú zo stola. Ale prišiel tiež povedať, že hoci prišiel zachrániť a spasiť iste celý izraelský národ, vyvolený národ, prišiel zachrániť aj všetkých ostatných ľudí na tomto svete. Prišiel kvôli všetkým!

Ježišove pôsobenie v Galilei pokračuje ako sme počuli  v dnešnom  evanjeliu, povolaním prvých apoštolov z tohto pohanského kraja. Povoláva Ondreja, Petra, Jakuba a Jána, a oni na brehu Galilejského jazera okamžite reagujú, zanechávajú siete a idú za ním. Ľudia, ktorí vnútorne neboli dokonale vyformovaní pre náboženský život. Mali cítenie veriaceho Žida, ale ich viera nebola podložená hlbokou náukou. A predsa, mocné oslovenie Ježiša Krista ich povoláva a oni reagujú pozitívne a idú za ním. Znova čosi veľmi obdivuhodné a zaujímavé, že z pohanského kraja začína povolávať svojich učeníkov.

Milí bratia a sestry, práve Ježišovo svetlo nám dáva obrovskú nádej, aj pre dnešné časy, v ktorých javí, že do sveta preniklo množstvo pohanských zvykov, praktík,  pohanský štýl života. Keď si vezmeme našu iniciatívu a uvedomíme si, že o dva týždne už chceme mať začatý deviatnik fatimských sobôt, ako prípravu na zasvätenie našej diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, znova sa vraciame do hĺbky fatimského tajomstva, ako svetla nádeje pre dnešnú dobu, aj pre nás tu, v našej diecéze. Vieme, že v  roku 1917, Panna Mária vo Fatime hovorí: modlitba, pokánie a zasvätiť Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, pretože z Ruska vzíde veľa zla, ktoré sa rozleje po celom svete. Vieme aj to, že k žiadanému zasväteniu nedošlo, a tak sa komunizmus z Ruska rozlial po celom svete a spôsobil smrť miliónom nevinných ľudí. Avšak v centre pozornosti sveta stále ostávala táto požiadavka – aby bolo zasvätené Rusko.

Svätý pápež Ján Pavol II., keď v roku 1982 navštívil Fatimu, mal tam veľmi zaujímavý príhovor, kde okrem iného spomenul aj nasledovnú skutočnosť. Necitujem presne, ale pripomínam obsah. Povedal jasne: celý svet sa sústredil na to, že je treba zasvätiť Rusko Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, teda celý svet sa sústredil  na Rusko ako na krajinu ateizmu, ako na krajinu, odkiaľ pochádza všetko zlo. A pritom na západe sa zakorenila kultúra smrti.  Vieme dobre, že na západe sa vyprázdnili kostoly, kláštory, semináre, rozpadávali sa manželstvá, zabíjali sa počaté deti a praktizovanie eutanázie je v pokročilom štádiu. A toto povedal v roku 1982 roku Svätý otec Ján Pavol II. Čo chcel povedať? My už všetci žijeme určitým  pohanským štýlom života a my všetci už potrebujme obrátenie a návrat k Bohu. My sa už nedívajme len na Rusko ako na krajinu zla, lebo to zlo je aj všelikde inde. Nemusíme sa už presviedčať, aké pravdivé a prorocké boli a sú tieto slová svätého pápeža  Jána Pavla II. a ako je potrebné, aby sme ich brali vážne.

Pozrime sa napríklad u nás v Rožňave na takúto skutočnosť: všimnite si, na koľkých m2 sú na námestí 3 katolícke kostoly, z toho jedna katedrála. Bol tu aj františkánsky kláštor. O čom to svedčí? Keby tu nebola živá katolícka viera, iste tie kostoly by tu nestáli! Ale či je dnes tu, v Rožňave živá viera? Stačí  nahliadnuť do týchto troch kostolov. Ale nielen do kostolov. Nahliadnuť do rodín, ako sa držia, ako žijú, ako vychovávajú svoje deti. Treba sa nám pozrieť aj okolo seba a prídeme na to, ako je potrebné modliť sa pred nemocnicou, aby neboli zabíjané počaté deti, ako je nám treba modliť sa za mladých, aby mali odvahu k manželstvu, duchovnému stavu, atď.   

V sile fatimského posolstva môžeme vidieť, v  žiare Kristovho svetla svoju situáciu, ak chceme. Môžeme si oči zatvárať, alebo môžeme vidieť našu situáciu reálne. A  čo s tým? Nech nám znejú aj do tejto situácie prorocké slová Izaiáša, ale aj svätého Jána Pavla II. a toľkých ďalších prorokov súčasnej doby. Aj tento stav sa dá zmeniť! Aj tento stav je v rukách Božích. Aj  do tohto stavu vstúpi Boh. Je tu Boh, ktorý aj z takéhoto prostredia dokáže vykresať novú nádej viery, aj nové povolania. Ale je na nás, aby sme to zachytili. Svetlom iste mohla byť, bratia a sestry, aj iniciatíva môjho predchodcu p. biskupa Fila, keď táto katedrála vstúpila do zväzku s bazilikou  Santa Maria Maggiore,  a môžeme v nej získavať odpustky v stanovenom čase a za obvyklých podmienok. To bolo svetlo, ktoré sem tiež vstúpilo. Túto významnú skutočnosť  spomínam aj v tej  súvislosti, že dnes slávnostné vyhlásenie zväzku s bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, sa deje v kostole Dominikánov v Košiciach. Bolo to svetlo, svetlo nádeje. Ďalej prišiel rok, keď nás navštívila sv. Terezka a chvála Pánu Bohu, koľkých ľudí pritiahla sem, do Božieho chrámu. Prežívali sme  Rok milosrdenstva. A teraz sa nám otvára ďalšie svetlo, svetlo fatimských sobôt, ku ktorým Panna Mária dáva veľké prisľúbenia. A je znova len na nás, aby aj do tohto kraja, ktorý už nevyžaruje takú silu viery, ako v predchádzajúcich obdobiach, aby zažiarilo znova svetlo nádeje. Boh je stále prítomný aj tu. Teda, akoby Boh k nám znova prichádzal a transplantoval nám svoje oči. Každému jednému nevidiacemu, aby sme videli veľké Božie vstupy do histórie, ale aj do života konkrétnych ľudí, aby sme to všetko videli.

Drahí bratia a sestry, buďme vďační Pánu Bohu za jeho lásku k nám. Za to, že tak, ako veľakrát v histórii od počiatku, keď viedol vyvolený národ a videl ich biedu, ale aj neposlušnosť, aj ich odvrátenie sa od neho, hoci ich musel aj napomínať, aj trestať, ale sa od nich neodvrátil. A tak aj nás, hoci  napomína, aj trestá, ale nikdy sa ani od nás neodvracia. Aj nám otvára oči nádeje, aj nám chce pripomenúť, že všetko sa môže zmeniť, len je potrebné naše ochotné, úprimné srdce a On všetko ostatné dotvorí a dokoná. V tejto dôvere sa mu znova aj v dnešnú nedeľu dajme do rúk s prosbou : Pane daj, aby sme aj my zachytili žiaru tvojho svetla, ktoré vnáša tak veľkú nádej do života našej viery. Amen.