Biskupstvo Rožňava
Čo na dnes?
Nedeľa, 20. 8. 2017, 21:17 hod.
 liturgická farba 20. nedeľa v Cezročnom období 
Dnešné liturgické texty
Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.

Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.
Kontakt
Rímskokatolícka cirkev
biskupstvo Rožňava
Nám. baníkov 20
048 01 ROŽŇAVA
tel: 058 / 78 77 201
fax: 058 / 78 77 210
email: roznava@kbs.sk

Homília Mons. Stanislava Stolárika zo svätej omše 12.2.2017 v rožňavskej Katedrále

ČO ROZHODUJE PRI NAŠEJ VOĽBE

V roku 1920 sa na súde v New Yorku konalo dedičské konanie po zomrelom miliardárovi Menfortovi. Všetci zhromaždení čakali na okamih prečítania závete zosnulého boháča. Keď sa otvorila obálka s jeho záveťou,  advokát prečítal: „Všetok majetok odkazujem svojej jedinej dcére Grácii.“ Dá sa povedať, že prítomní ani nič iné nečakali, ale prekvapila ich ďalšia veta zo závete: „Ale majetok dostane iba vtedy, keď  sa zriekne svojej katolíckej viery.“ Sudca,  ktorý predsedal jednaniu, sa obrátil na dcéru zomrelého, spýtal sa jej, či  porozumela o čo ide, a ešte jasne vysvetlil, že ak neprijme  majetok, teda ak sa nezriekne katolíckej viery, nedostane ho a  všetko bohatstvo, ktoré mala zdediť,  prepadne v prospech štátu.

Nastalo ticho. Advokát  dcére zosnulého znova položil otázku, či sa zrieka svojej katolíckej viery. Ona do napätého ticha odpovedala: „Nezriekam.“ „A ste si vedomá toho, že celý majetok prepadá v prospech štátu a vy z  neho nebudete mať nič, nezdedíte ani cent?“ Ona pevne odpovedala:  „Áno, som si toho vedomá.“ Jednanie sa skončilo, majetok prepadol v prospech štátu, ale sudcovi to nedalo, aby po jednaní nešiel ešte za Gráciou a nespýtal sa jej: „Ako ste to mohli urobiť, veď sa tu jedná o obrovský majetok?!“ A ona hovorí: „A čo by som z toho mala na tých pár rokov života? Ja neviem, koľko času ešte od Pána Boha dostanem. Čo by som z toho mala, keby som zaprela Pána Boha? Myslíte si, že by som bola šťastnejšia, a  že majetok môjho pozemského otca je väčší ako majetok nášho nebeského Otca, ktorý má aj pre mňa pripravený v nebi?“ Takáto odpoveď iste zaskočila aj sudcu, pretože  nebol zvyknutý na niečo podobné; žeby niekto kvôli svojmu presvedčeniu obetoval tak obrovský majetok.

Drahí bratia a sestry, celé dnešné Božie slovo, ktoré sme počuli, je stavané práve takto. Stavia nás do pozície voľby, výberu: Čo si zvolíš? Život, smrť, bohatstvo, možno strádanie, chudobu? Ale ide tu ešte aj o niečo iné. Nie je to len o tejto voľbe. Je to aj o tom, akú voľbu použiješ pri výbere svojho  životného správania. „Ja, tvoj Boh ti ponúkam prikázania. Ponúkam ti také kritériá života, ktoré keď si vyberieš a budeš podľa nich žiť, budú cestou k šťastiu a teda budeš šťastný.“

Ale v priebehu vekov a zvlášť v ostatnom čase, sa cez média a rôzne iné kanály podarilo vpašovať do hlavy človeka presvedčenie: Človeče, prečo by si ty mal poslúchať nejakého Boha? Veď ty si boh a ty si budeš stanovovať prikázania. A tak sme mali v ostatnom čase nacizmus  s koncentračnými tábormi a milióny zabitých nevinných ľudí, mali sme komunizmus a  opakovalo sa to isté. Všade, kde nie je rešpektovaný Boží zákon, ako zákon prirodzený a daný pre každého človeka, všade tam sa deje neprávosť, krivda a umierajú nevinní ľudia. A aby sme sa nedívali len tak veľmi ďaleko, stačí sa možno v tejto chvíli pozrieť na to, čo ste prežili dnes od rána. Ráno ste vstali, urobili čo bolo treba a vybrali sa sem, do Božieho chrámu. Možno ste šli pešo, možno  dopravným prostriedkom, alebo vlastným autom. Teraz si predstavte, že vstúpite na chodník, či na cestu, kde je chaos, kde neplatia nijaké pravidlá a vy nemáte istotu, či keď sadnete do auta, aj sem dôjdete, pretože nikdy neviete, podľa čoho sa druhý človek bude správať. Aj keď sú stanovené pravidlá, máme častú skúsenosť, že sa nájdu takí, ktorí ich porušia a vzniká nešťastie. Avšak to, že sú dané pravidlá, nám vytvára potrebné vedomie istoty, že môžeme vyjsť na ulicu, vieme ako sa môžeme i máme správať a odrazu cítime, že tie ustanovenia, ktoré sú tiež prikázaniami, nie sú tu preto, aby nás obmedzovali, ale sú nám dané preto a na to, aby nám pomáhali bezpečne žiť.

Koľkokrát teraz, v najnovších časoch a znova cez média, stále počúvame o tom, že treba naháňať právnika, lebo sú také zákony a podľa nich sa treba správať. Niekedy je to až premrštené. Ale, čo je v náš prospech,  to sú tie normálne pravidlá stanovené pre život. Tie nás chránia. Preto aj  dnešné prvé čítanie z Knihy syna Sirachovho hovorí: „Ak chceš, môžeš plniť prikázania. Je v tvojej moci zostať verný.“ Ak chceš! A kto nechce a bude sa odvolávať na to, že aj napriek tomu plní vôľu Božiu, tomu tiež tento Sirachovec odpovedá: „Boh nikomu nekáže konať bezbožne, nikomu nedáva súhlas, aby hrešil.“ Nikomu! Boh dal pravidlá! A druhé čítanie z 1. listu sv. apoštola Pavla Korinťanom krásne hovorí o tom, čo čaká všetkých tých, ktorí pôjdu cestou Božích ustanovení. Je tu jeden nádherný prísľub, ktorý ani Pavol nedokázal inakšie opísať ako týmito slovami: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ Človek si ani predstaviť nevie, naozaj nevieme si predstaviť, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.

Vráťme sa ešte k úvodnému príkladu, a slovám Grácie Menfortovej: „Myslíte si, že majetok môjho pozemského otca je väčší, ako majetok, ktorý mi Boh pripravil v nebi?“ „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ Slová svätého evanjelia nás tiež vracajú na pozíciu vedomia Božích prikázaní a mohli by sme to veľmi zjednodušene povedať takto: Ani Pán Ježiš sa neodvážil zrušiť, alebo zmeniť Božie prikázania. Ani Pán Ježiš! On sám, ktorý je  Božím Synom povedal: „Neprišiel som zrušiť zákon, ale ho naplniť. A kto by čo len čiarku z Božieho zákona zmenil, toho postihne veľký trest.“ Ale my sme svedkami toho, že kde – kto, tým istým štýlom, ako sme to počuli v tomto týždni z knihy Genezis, o hadovi a jeho taktike, vždy sa blíži, plazí k človekovi a s veľkou úlisnosťou mu kladie otázku: „To naozaj treba brať tak vážne? Ale, neberte to tak vážne, veď to nemusí všetko tak byť.“

Napríklad, keďže  prežívame Rok Fatimy a vždy je dobre si niečo pripomenúť aj z tohto tajomstva, vráťme sa k trom jednoduchým deťom – Františkovi, Hyacinte a Lucii, ktorým Panna Mária ukázala čosi veľmi hrozné. Ukázala im peklo. A sami hovoria, že keby nebola pri nich, neprežili by to. Ďalšia obľúbená svätica súčasnosti, sv. Faustýna, za ktorou radi putujeme aj do Lagiewnik, mnohí máme obraz milosrdného Pána Ježiša doma, obrázok v knižkách; tejto apoštolke Božieho milosrdenstva tiež Pán Ježiš ukázal peklo v plnej hrôze. Ale ako povedal pápež, Ján Pavol I., mnohí veľkí teológovia a takzvaní „zrelí kresťania“ tieto skutočnosti veľmi podceňujú. Musíme to povedať aj do vlastných radov, že vystúpili mnohí takí, aj teológovia, ktorí hovorili: buď peklo nie je; alebo povedali: peklo je prázdne, alebo: netrápte sa ľudia, peklo vám nehrozí. Dajte si tieto slová do súvislosti so slovami, ktoré sme počuli dnes v Božom slove.

Čo je pravda?! Milí bratia a sestry, je na každom jednom z nás, či uveríme, a tiež komu uveríme. Komu uveríme? Uveríme jednoduchým deťom z Fatimy, ktorým peklo ukázala Panna Mária, uveríme sv. Faustýne, ktorej ho ukázal Pán Ježiš, alebo uveríme možno niektorým „teológom“, alebo „zrelým kresťanom“, ktorí sa chceli blysnúť, chceli byť originálni, mali prístup k médiám, tak museli niečo vyprodukovať. Komu uveríme? Dôležité je, na základe čoho máme alebo nemáme veriť. Iste, keď má človek nejaký životný problém a nechce sa s ním popasovať, tak povie: Toto pravda nebude. Ale keď sa nad tým zamyslíme a chceme spoznať pravdu a podľa nej aj žiť, povieme si tak, ako nás to učí katolícka viera: Áno som slabý, hriešny,  krehký, ale Božia milosť ma vždy a znova stavia na nohy, ja budem zápasiť s pomocou Božej milosti, aby som vytrval v tomto boji. Vtedy lepšie porozumiem, že tento zápas nie je bezúčelný a nezmyselný, lebo na jeho konci je to, čo sme čítali v liste Korinťanom: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani ľudského vedomia nevstúpilo to, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“

Teda ani dnešné Božie slovo nás nestraší. Iba nám znovu osvetľuje našu cestu, naše životné putovanie a chce sa nás opýtať: Ak sa zriekneme Boha na tých niekoľko rokov života, čo tým získame? Skončíme síce v hrobe, alebo v krematóriu, ale život pokračuje ďalej. A to naveky. Pre všetkých tých zápasiacich, ktorí aj popri svojich slabostiach, odreninách, pádoch, ale aj znovu povstaniach kráčajú ďalej, dôverujúc plne v Božiu milosť, a tiež pre nás všetkých drahí bratia a sestry, nech stále znie to krásne: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského vedomia nevstúpilo to, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú.“ Amen.