Biskupstvo Rožňava
Čo na dnes?
Utorok, 25. 4. 2017, 18:46 hod.
 liturgická farba Svätého Marka, evanjelistu (sviatok) 
Dnešné liturgické texty
Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.

Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.
Kontakt
Rímskokatolícka cirkev
biskupstvo Rožňava
Nám. baníkov 20
048 01 ROŽŇAVA
tel: 058 / 78 77 201
fax: 058 / 78 77 210
email: roznava@kbs.sk

Homília zo svätej omše na slávnosť všetkých svätých v rožňavskej Katedrále

NASLEDOVAŤ MÔŽEME TOHO,  KOHO NAJSKÔR SPOZNÁME

Na jednej súťaži záhradkárov a ovocinárov, zvíťazil ovocinár z Čile. Predstavil sa stromom, ktorý prinášal pätoraké ovocie. Bola to čerešňa, mandarínka, marhuľa, nektarinka  a slivka. Teda z jedného koreňa, alebo pňa, vyrástlo 5 druhov ovocia. Samozrejme, že je to značný unikát, ktorý vzbudil pozornosť a napokon spomínaný ovocinár na súťaži aj zvíťazil.

 Je to obdivuhodné, ale stále ešte veľmi slabé, keď sa zamyslíme nad podstatou dnešného sviatku, dnešnej slávnosti Všetkých svätých, keď uvažujeme nad podstatou svätosti ako takej a o ovocí života, ktorý vyrastá z jedného kmeňa, ktorým je Ježiš Kristus. Keď si necháme len tak nakrátko a narýchlo premietnuť profil toľkých svätcov, o ktorých vieme, že sú v nebi a iste je ich oveľa viac, lebo my vieme o tých, ktorí sú kanonizovaní a sú v nebi, ale nevieme o  svätých, ktorí nie sú zapísaní v martyrológiu, teda v knihe svätých, alebo blahoslavených, a predsa v nebi sú. A každý jeden z nich, z  toho istého jedného koreňa, kmeňa svätosti priniesol ovocie, ktoré ho charakterizuje a ktoré je originálne. Každý jeden zo svätcov a svätíc priniesli teda ovocie  zakorenené v svätosti.

Z veľkého počtu svätcov si môžeme aspoň niektorých nakrátko pripomenúť. Začnime apoštolskou dobou. Ako prvého máme pred očami neskoršieho veľkého apoštola, svätého Ondreja, ktorý pribehne za svojim bratom a plný radosti kričí: „Našli sme Mesiáša!“ Predstavte si, že prídete dnes domov a plní radosti vykríknete: „Stretol som Ježiša Krista!“ Záleží od toho, aké zázemie máte v rodine, podľa toho by sa na vás aj pozreli. Ale vari nestretli sme, nestretáme tu Ježiša Krista? Veď my sa tu s Ním stretáme. Napĺňa nás toto stretnutie radosťou, ako sv. Ondreja? Alebo nami lomcujú pochybnosti, neistota?

Teraz sa zadívajme na toho, ktorému Ondrej plný radosti oznámil: „Našli sme Mesiáša!“ Pozrime sa na apoštola Petra. Vieme veľmi dobre, že tento apoštol prechádzal rôznymi etapami života, a že boli chvíle, keď bol ochotný tasiť meč a brániť Ježiša Krista svojou silou a obetou vlastného života. Ale príde moment a on trikrát zaprie Krista. Príde moment, keď je plný nadšenia, vyskočí z loďky a behá po vode, ale o chvíľu je plný pochybností a už sa aj potápa. Mali by sme povedať, že apoštol sv. Peter, je postavou, ktorá je príliš labilná? Ktorá nie je schopná a spoľahlivá? Ľudsky povedané – áno a keby robil konkurz do niektorej z dnešných firiem, je vysoko pravdepodobné, že by neobstál a už vôbec by ho nedali na vedúce miesto. Veď takého labilného človeka nám netreba. A čo urobil Ježiš? Práve na tomto človekovi postavil Cirkev. „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ Teda v tej chvíli Ježiš jasne hovorí, ukazujúc na Petra: „Teba si použijem.“ Teba, takého labilného, takého nestáleho, takého nespoľahlivého. Teba si použijem. Ale nie preto, aby sa ukázalo, aký si ty sebestačný, ale aby sa ukázala Božia moc.  Aby sa prejavilo, že Boh aj na takýchto vratkých nohách dokáže budovať svoje kráľovstvo.

Treba sa nám naozaj skloniť drahí bratia  sestry, pred hĺbkou dôvery, ktorú Ježiš prejavuje voči človekovi. Voči slabému, krehkému, nespoľahlivému, nestabilnému človekovi. A môžeme sa posunúť o nejaký čas ďalej a zadívať sa do jednej záhrady, kde prebieha vnútorný zápas v človekovi, ktorý je veľmi múdry, do určitej miery je tiež už známy, nemá celkom usporiadaný život, ale vo vnútri prežíva zápas, ľudsky povedané  zápas vnútornej  rozorvanosti,  rozpoltenosti, ktorou cestou života má kráčať ďalej. Cestou slávy, úspechu, rozkošníctva, alebo sa vydať na cestu svätosti, lebo tá ho oslovila, tá ho láka. Ale to je ťažšie a tento opis udalosti z onej záhrady v živote neskoršieho veľkého svätca, biskupa a učiteľa Cirkvi, sv. Augustína, odhaľuje, alebo približuje to, čo veľakrát prebieha vo vnútri takmer každého  jedného človeka. Ktorou cestou života pokračovať ďalej? Aj to by som chcel, aj to ma láka. Aj to, čo ma láka, by som veľmi nechcel zanechať, ale za tým druhým by som tiež veľmi rád kráčal. A v tej chvíli Augustín počuje: „Vezmi a čítaj.“ Boli to slová detského hlasu. Poobzeral sa, v záhrade nevidel  nijaké dieťa. Zobral knihu Svätého Písma, otvoril list Rimanom a tam čítal slová, ktoré by sa dali zhrnúť takto: „Zanechajte svoj život v nečistote, opilstve, smilstve, oblečte sa v Ježiša Krista a žite počestne.“ Augustína tieto slová veľmi oslovili a dá sa povedať, že vtedy nabral potrebnú silu, ísť už týmto novým smerom, a bola to sila Božieho slova, ktorá ho nasmerovala aby takto kráčal ďalej.

Jeho spoločník v záhrade nepočul tieto slová, počul ich len Augustín. Kto je na vine, že ten druhý nepočul to isté slovo oslovenia? Milí bratia a sestry, to je veľké tajomstvo v zmysle, ako Boh koná, ako Boh oslovuje. Ale keď zachytíme len to, čo sa dostalo Augustínovi – vezmi a čítaj, tak toto oslovenie od prvých čias Cirkvi, ale aj predtým v židovskej tradícii tu vždy bolo a veľakrát vlastne tie odchody od Boha, od viery, od Cirkvi, od Krista, spočívali v tom, že sme prestali čítať. A  „prestali čítať“ znamená, alebo môžeme tomu rozumieť tak, že to je aj čítanie Svätého Písma, aj Katechizmu katolíckej Cirkvi, že je to aj čítanie duchovných kníh, ktoré vyšli z katolíckych vydavateľstiev, že je to aj to, že sme prestali čítať životopisy svätých, čo kedysi v rodinách bolo celkom normálne a bežné, že sa v rodinách na pokračovanie čítali životopisy svätých.

Dnes deti vedia povedať všeličo o futbalistoch, o hokejistoch, hercoch, spevákoch a nevedia povedať meno takmer ani jedného svätca. Koho potom nasledujeme? Koho nasledujú deti? Toho, kto ich oslovil. Ale kto ich oslovil? Ten, o kom rozprávajú. Hrdina z telenovely, hrdina z nejakého televízneho filmu, románu. Aj keď človek nezriadeného života, ale predsa oslovuje. A ten, ktorý žil hrdinsky, ten, ktorý naozaj žil sväto, o tom sa nedozvedáme z médií a  samozrejme sa nestáva príkladom, ktorý by sa nasledoval. Lebo ostáva nepoznaný.

Možno práve tu je tá chyba, na ktorú by bolo treba poukázať a ktorú by bolo treba odstraňovať z nášho života. Vy, otcovia, mamy, starí otcovia, staré mamy, veľmi by som vám odporúčal pre tento rok, ktorý pomaly už začal v rámci storočnice zjavení z Fatimy, rozprávajte, čítajte deťom, kto boli tie tri deti z Fatimy – František, Hyacinta, Lucia. Kto  boli? Prečo sa im zjavila Panna Mária? Čo im chcela povedať? Hovorme aj o ďalších svätcoch súčasnej doby; tu, v  katedrále máme sv. Neita, nezabúdajme naňho! Neznámy a pritom prítomný svätec, ktorý je tu, ktorého relikvie sú tu. Sv. Ján Nepomucký, patrón diecézy, sv. Terezka Ježiškova, ktorá nás navštívila 14. januára (2016). Kto to je, kým bola? Teraz je učiteľkou Cirkvi tá, ktorá nevytiahla päty z kláštora a zomrela ako 24 –ročná. Ako môže byť učiteľkou Cirkvi? Ovocie života svätosti! Ďalší svätý – svätý Ján Pavol II. Vari málo výraznú stopu vtlačil do dejín Cirkvi a súčasného sveta? A my, v Rožňave nemáme byť oprávnene hrdí na to, že vstúpil aj sem, do nášho mesta? Rozprávame o tom? Ak rozprávame o svätých, potom sa pochopiteľne v nás celkom inak formuje a stvárňuje aj postoj k  nim. Odrazu zisťujeme, že to nie sú ľudia, ktorí žijú, alebo žili na nejakých obláčikoch, ale žili tu, na zemi, ako my. Svätého Jána Pavla II. sme sa mohli dotýkať. Ja osobne som mal tú milosť,  niekoľkokrát sa s ním stretnúť. Matka Tereza – svätá. Jej život sme tiež mohli sledovať. Tiež aj ju ste mnohí mohli vidieť a stretnúť či už z diaľky, alebo aj zblízka, lebo bola aj na Slovensku.

Milí bratia a sestry, zisťujeme, že ten strom, ktorý vyhral vtedy na súťaži ovocinárov, lebo prinášal päť druhov ovocia,  je naozaj slabý oproti tomu kmeňu, ktorý prináša toľko rôznorodého  ovocia v živote Cirkvi a obohacuje nás a okrášľuje celé nebo, ale okrášľuje aj túto zem. A znova s  veľkou hrdosťou i vďačnosťou povedzme: Veď tam sú aj naši predkovia! A myslím, že každý vo svojej rodine nájdeme nejakého člena, na ktorého radi spomíname, hoci sme videli na ňom aj ľudské slabosti, lebo ich máme všetci. Ale zároveň sme u neho obdivovali možno jeho dobrotu, láskyplnosť, ochotu pomôcť, dobrosrdečnosť… A ktovie, čo ešte všetko krásne!

Veríme, že oni sú už v tom veľkom počte svätcov v nebi, že nám pomáhajú, že za nás orodujú, ale na nás aj čakajú. Tak, ako každá poriadna mama nespí, keď jej deťúrence nie sú doma a  flákajú sa kdesi  po nociach, tak aj našim predkom, ktorí sú v nebi, nie je jedno, či sme nabrali kurz do neba, alebo kdesi inde. Lebo nielen Boh, ale aj oni nás čakajú. Aj oni sa chcú s nami zísť. Prosme ich, aby nám vyprosovali tie potrebné milosti, ktoré my, spoločne i každý jeden osobne potrebujeme pre svoj život, aby sme sa s nimi raz stretli a naveky oslavovali Boha v nebi. Amen.