Biskupstvo Rožňava
Čo na dnes?
Utorok, 30. 5. 2017, 14:54 hod.
 liturgická farba Utorok po 7. veľkonočnej nedeli 
Dnešné liturgické texty
Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.

Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.
Kontakt
Rímskokatolícka cirkev
biskupstvo Rožňava
Nám. baníkov 20
048 01 ROŽŇAVA
tel: 058 / 78 77 201
fax: 058 / 78 77 210
email: roznava@kbs.sk

„Plnosť času v mojom živote“ – homília rožňavského biskupa Mons. Stanislava Stolárika v rožňavskej katedrále na slávnosť Narodenia Pána 25. 12. 2016

erb-far

PLNOSŤ ČASU V MOJOM ŽIVOTE

Milí spolubratia v kňazskej službe, milé rehoľné sestry, drahí   bratia a sestry, milé deti, milá mládež!

Boh tak miloval svet, že v plnosti času dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik , kto v neho uverí. Plnosť času! Veľakrát plnosť času môžeme aj prešvihnúť! Študent jednoducho nepríde na skúšku, alebo nevyužije čas predchádzajúcej prípravy na ňu, a tak ten čas, ktorý mu bol ponúknutý, nenávratne uletí. Ešte horšie je to v prípadoch, keď nás trápi nejaká choroba a možno ju neskoro objavíme, neskoro ju začneme liečiť, a tak unikne, prešvihne sa čas potrebný na účinnú liečbu. Plnosť času je v tom, aby sme v danom čase  a  v danej chvíli  dokázali veľmi správne zareagovať. Iste ani jeden z nás tu nie je taký, žeby sa mu to vždy a všetko podarilo. Všetci sme len ľudia a každý robíme aj chyby, máme aj omyly. Avšak čím menej ich robíme a čím viac sa chceme nechať poučiť, aby sme danú chvíľu správne využili, tým to je a bude pre nás lepšie.

Boh uznal plnosť času, v ktorom bol najvhodnejší čas na príchod Božieho Syna, Ježiša Krista.  Je zaujímavé, ako sa veľakrát vedú dišputy o tom, prečo sa Ježiš narodil v tom čase, keď nebola technika ako je napríklad dnes. Môžeme si povedať: dnes  o polnoci, keď bola odtiaľto vysielaná svätá omša   a išla do celého  Slovenska, ba cez internet do celého éteru, keby toto bolo už v Betleheme, okamžite by celý svet vedel, že sa narodil Mesiáš, Ježiš Kristus. Ale Boh zvážil, že vtedy bol ten čas, že vtedy bola  tá plnosť času.

Znova sa vraciame k plnosti času – k tomu, čo je veľmi dôležité pre každého z nás, aby sme si to uvedomili. Zvlášť teraz, keď slávime narodenie Krista Pána, keď sa znova stretávame a schádzavame ako jedna rodina, lebo je tu narodenie, sú tu narodeniny, a v bežnej, normálnej rodine býva zvykom pri týchto príležitostiach prísť, stretnúť sa. A tak je to správne. Ale aký dar sme priniesli v tomto čase Vianoc, narodenému Dieťaťu? Veď predsa sa nezvykne prichádzať s prázdnymi rukami. Iste vieme veľmi dobre, že On nechce nič iné, len naše srdce, našu dobrú vôľu, náš čas, našu energiu, naše nasadenie. Nás chce, On nás takto chce. Toto  je dar, ktorý mu urobí najviac radosť.

Tohoročné Vianoce môžu byť chvíľou, ktorú využijeme a bude to pre nás plnosť  času, alebo môžeme niektorú zo svojich životných príležitostí znova premeškať, znova prešvihnúť, stratiť. Skloňme sa jasliam a  pýtajme sa malého Ježiška: Ježišu, ako vidíš  Ty mňa? Nie ako sa ja teraz dívam na Teba v týchto jasliach – malého, bezmocného, odovzdaného, odkázaného, závislého od každého iného človeka…  Ale, Ježišu, ako Ty vidíš mňa? Ak sme si robili dobré spytovanie svedomia  pred vianočnou svätou spoveďou, veľa sme mohli odhaliť z toho, ako nás vidí Boh. Ak  sme si zobrali dobrú modlitbovú knihu, kde je dobré spytovanie svedomia, teda sme si nespytovali svedomie len podľa vlastnej fantázie a podľa kritérií, ktoré vytvoril človek, ale podľa kritérií, ktoré sú od Boha, mohli sme spoznať, akí sme pred Bohom, kto som pred Bohom. Teda nie, kto som pred človekom, lebo tam môžem byť lepší, pretože môžem na tom aj pracovať, aby som si vytvoril dobrú fámu, alebo môžem byť v očiach niektorých ľudí aj horší, pretože robím dobre, idem podľa pravdy, a  to im nechutí. Ale rozhodujúce je to, ako  stojím pred Bohom. A tiež, ako chcem aj počas týchto sviatkov Kristovho narodenia prijať tie dary, ktoré On má pripravené pre mňa, pre nás.

Už sme povedali, čo máme odovzdať Jemu. Ale aj On má niečo  pripravené pre nás. Je len dôležité to rozpoznať, rozbaliť a zužitkovať. Jeden mladý muž, ktorý sa pripravoval na štátnice na univerzite, mal už vyhliadnutý darček,  ktorý by mu mohol jeho otec na promócie kúpiť. Veľmi sa mu páčilo športové auto. Videl ho v autosalóne a vedel, že by si jeho otec mohol dovoliť i tento darček a jemu by to spôsobilo radosť. A tak povedal otcovi: Otec nechcem nič iné, len toto auto. Či je to premrštená požiadavka, alebo nie, to nechávam na vaše posúdenie. Syn štátnice šťastne absolvoval. Prišiel  deň promócií a mladý muž stále živil v sebe nádej a čakal: verím, že otec mi predsa len  to auto kúpil. Keď  sa stretli, otec mu hovorí, aký je naňho pyšný (nepovedal, že je hrdý, že je pyšný a pýcha je hriech), a že si veľmi cení aj tento jeho životný úspech a podáva svojmu synovi ako dar, krásne zabalenú krabicu. Syn je zvedavý, ale i trošku sklamaný, hoci krabica vyzerala pekne. On sa však nechcel dívať na krabicu, ale na auto. Predsa len začal krabicu rozbaľovať a keď ju rozbalil, od prekvapenia, či ešte viac od zlosti skoro odpadol. V krabici bola v krásnej koženej väzbe Biblia. Keby v tej chvíli nestál pred otcom, Bibliu by bol šmaril kdesi do kúta a možno by po nej aj poskákal. V duchu si povedal: Môj otec má toľko peňazí a on mi tu kúpi nejakú Bibliu? A celý naštvaný sa s otcom rozišiel a od vtedy s ním nekomunikoval.

Stal sa z neho úspešný obchodník. Mal nádherný dom, peknú rodinku. Ale aj jemu pribúdali roky a  ako plynul čas, začal si uvedomovať: môj otec už iste veľmi zostarol. Napadlo ho, že by mohol za svojim otcom zájsť, pretože naozaj ho nevidel od svojich promócií a  dokonca ani dar, ktorý vtedy od svojho otca dostal,  si nevzal. V hneve ho vtedy nechal tam. Ale pred tým, ako sa malo  udiať stretnutie dostal telegram, že jeho otec zomrel. Bol zavolaný k dedickému konaniu. Musí sa tam teda dostaviť, postarať sa o všetku pozostalosť. Vybral sa teda do svojho rodiska a keď prišiel do otcovho domu, vtedy ho zachvátil veľký zármutok a ľútosť nad všetkým, čo sa udialo. Keď začal prechádzať, prehliadať veci pozostalosti, všetky otcove dôležité dokumenty, napokon narazil aj na onú Bibliu, ktorá vyzerala celkom rovnako, ako vtedy, v deň promócií. So slzami v očiach ju otvoril a začal otáčať stránku po stránke. Jeho otec vtedy veľmi starostlivo podčiarkol v evanjeliu sv. Matúša tieto slová: „Ak vy, ktorí ste síce zlí, dokážete dávať svojim deťom dobré dary, o koľko skôr váš otec, ktorý je na nebesiach, dá dobré dary tým, ktorí ho prosia.“  Otec nebeský ich dá oveľa skôr, ako otec prirodzený. Ako náhle prečítal tieto slová a chcel zatvoriť Bibliu, zo zadnej strany Biblie vypadli kľúče. Kľúče od auta. Mali na sebe vysačku, i meno predajcu. Toho predajcu, ktorého auto vtedy syn obdivoval. A na ceduľke bolo napísané: „Všetko je vyplatené.“ Ako premrhal vtedajšiu šancu! Ako zatvrdlo jeho srdce. Ako nevyužil čas, plnosť času tej chvíle, ktorá mu vtedy bola daná.

Aj my sa môžeme tu pri jasličkách zamyslieť, čo všeličo nám bolo ponúknuté v našom živote aj počas tohto roka, ale azda preto, že to nenapĺňalo celkom naše očakávania, tak sme to odhodili kamsi do kúta a viac sa tomu nevenovali.  Ale Boh nám to podsunul, lebo  išlo o naše dobro.  A koľko takých vecí nás čaká aj do budúcna. Boh, ktorý nás aktuálne pozná, a veľmi dobre pozná, nám neustále podsúva tie dary, možnosti a všeličo potrebné, čo osoží nášmu pozemskému i večnému životu. Je naozaj len na nás, ako sa k tomu postavíme.

A tak sa modlievajme pri jasličkách, tu, v Božom  chráme: „Pane Ježišu, otvor moje oči, aby som aj ja poznal plnosť svojho času. Tak ako Otec poslal Teba v plnosti času a z lásky k nám, daj mi potrebnú silu pochopiť a porozumieť, koľkou láskou ma zahŕňaš Ty sám a posielaš mi v pravom čase šance, príležitosti, možnosti i sily, aby to všetko slúžilo k môjmu dobru. Daj mi svetlo, múdrosť i silu, aby som to rozpoznal a využil. Amen.“