Pastiersky list rožňavského biskupa Mons. Stanislava Stolárika na Veľkonočnú nedeľu (27.3.2016)
Veľkonočný čas v Roku milosrdenstva veľmi aktuálne pripomína nádhernú situáciu po Ježišovom zmŕtvychvstaní, keď sa zjavuje ustráchaným apoštolom. Nepripomína im v tej chvíli ich zradu, ale osloví ich čo najkrajšie: „Pokoj vám“ (Jn 20, 19). Po slovách upokojenia nasledujú slová ustanovenia jednej z najľudskejších misií v apoštolskej službe: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte budú zadržané“ (Jn 20, 22-23). Celými pastoračnými dejinami Cirkvi sa vinie táto nádherná misia ako nepretržitý prúd Božieho milosrdenstva. Svätý pápež Ján Pavol II., poznajúc posolstvo evanjelia i posolstvo odovzdané sv. Faustíne, uviedol do života rozšírenú ponuku milosti neustáleho očisťovania sa od hriechov a ustanovil nedeľu Božieho milosrdenstva, ktorá umožňuje návrat ku krstnej milosti. Pápež František ustanovil mimoriadny Rok Božieho milosrdenstva. Aké veľké je Božie milosrdenstvo v týchto ponukách a aká škoda by bola, ak by sme sa predloženej ponuky nechytili a naplno ju nevyužili?! Celá ponuka odpúšťania je predsa draho vykúpená Ježišovou krvou na kríži. Platí to vo vzťahu k Bohu i k druhému človekovi.
Istý žobrák raz predstúpil pred boháča, aby ho poprosil o kúsok chleba. Boháč mu nielenže nič nedal, ale keď žobrák neodchádzal, rozhneval sa, zodvihol kameň a hodil ho do neho. Žobrák ten kameň vzal a vložil si ho do kapsy so slovami: „Vezmem si ten kameň pre prípad, že príde hodina, keď ho budem môcť hodiť do boháča.“ Celý život nosil so sebou tú ťarchu, ten kameň, v kapse i v srdci. Napokon nadišiel čas hodiť ho. Boháč sa dopustil zločinu, prišiel o celý majetok a skončil vo väzení. Práve v ten deň sa ocitol žobrák na ceste oproti nemu. Uvidel boháča s putami na rukách. Podišiel k nemu, vybral z kapsy kameň a napriahol ruku, že ho hodí. Chýbala mu však odvaha, a tak nechal kameň vykĺznuť na zem. Povedal si: „Úbožiak. Bol bohatý a spupný, ale teraz mi je ho až ľúto. Prečo som toľký čas nosil so sebou ten kameň? Bola to hlúposť.“
Nejeden človek môže takýto kameň nevyriešeného problému vo vzťahu k Bohu nosiť v kapse veľa rokov. Tým kameňom môžu byť otázky typu: Prečo Boh dopustil na mňa to či ono? Prečo ma Boh nevypočul, keď som ho tak veľmi prosil? Veď Boh musel vidieť moju biedu, moju úzkosť, moju potrebu..., a predsa ma nechal tak... Nie je ľahké odpovedať na otázky podobného charakteru, nakoľko nedokážeme preniknúť do tajomstva Božieho plánu. Avšak nesprávali sme sa veľakrát vo svojich krízových situáciách ako nejeden pacient, ktorý príde k lekárovi s chorobou, ale nečaká, akú liečbu naordinuje lekár, ale pacient sám povie ako treba liečiť?... Aj človek vie nadiktovať Bohu svoju predstavu liečenia, hoci Boh má naporúdzi čosi liečivejšie, a nielen pre tento život, ale i pre večnosť. Chceme však, aby nás Boh vyliečil tak, aby to trvalo po celú večnosť? Ak áno, už nenosme v kapse ten kameň, ktorý máme pripravený na Boha.
Vo vzťahu k inému človeku predpokladajme, že chceme odpustiť, ale cítime, akí sme slabí a odpustenie sa nedarí. Myslím, že všetci tým prechádzame. Tak radi by sme sa zbavili kameňa, ktorý hlúpo nosíme stále so sebou, a nedarí sa nám ho vyhodiť zo svojej kapsy. A Boh vie, že máme ten najúprimnejší úmysel po zmierení. Poľský jezuita páter Józef Augustyn hovorí, že previnenie iného človeka voči nám je veľakrát hriechom, ktorý nemôžeme odpustiť. Odpustiť môže len Boh. Preto odporúča prosiť nasledovne: „Bože, odpusť hriechy a uzdrav zranenia v mojom srdci, ktoré mi spôsobil iný človek“. Zároveň prosme i takto: „Bože, odpusť moje hriechy a uzdrav zranenia, ktorými som sa previnil voči svojim blížnym“. Ak je naša prosba úprimná, Boh bude konať a dokončí dielo odpustenia, očistenia a milosrdenstva v mojom srdci i v srdciach ľudí, ktorým som ublížil. Takto sa nám ponúka spôsob realizácie motta Roka milosrdenstva: byť „milosrdní ako Otec“. Odpustiť je často náročné, ale ak máme dobrú vôľu, máme návod ako robiť prvé kroky.
Napokon si pripomeňme i ďalší zámer Roka milosrdenstva, ktorý pápež František vyjadril takto: „Veľmi si želám, aby sa kresťanský ľud počas Jubilea zamýšľal nad skutkami telesného i duchovného milosrdenstva. Poslúži nám to na prebudenie nášho svedomia, často znecitliveného voči dráme chudoby, a na to, aby sme prenikali stále hlbšie do srdca evanjelia, v ktorom sú chudobní uprednostnení Božím milosrdenstvom.“ Pápežova výzva nás pohýna lepšie spoznať skutky telesného a duchovného milosrdenstva ako také, ale tiež aj to, ako sa uplatňujú v prostredí, v ktorom žijeme. Preto nám nie sú ľahostajné požiadavky zdravotných sestier, učiteľov..., ale aj tých, ktorí sa nedokázali zmobilizovať.
Možno práve v tom je veľakrát samotný problém: porozumieť novosť vzkrieseného Pána. Jeho novosť spočíva v nových výzvach, ktoré môžu byť radikálne iné od doterajších. Vieme, že práve to býva častým problémom: odpútať sa od zaužívaného štýlu života. Nechceme rúcať osvedčené schémy, ale Boží Duch je neustále živý a vyzýva k novým veciam. Záleží na každom z nás, či pochopíme rešpektovanie stálych pravidiel ako skostnatelosť, alebo ako počiatok nových možností. Aj tu je potrebné hľadať Božiu múdrosť a nie svoju. Lebo je to Duch, ktorý buď v litere zabíja, alebo v sebe samom neustále oživuje (porov. 2 Kor 3, 6).
Ostáva nám napokon v duchu viery poďakovať za dar Kristovej obety vykúpenia i za dar Roka milosrdenstva. To, ako využijeme Božie ponuky, aktuálne tlmočené cez pápeža Františka v zrozumiteľnej reči, to všetko je o nás a na nás. S otvoreným a úprimným srdcom prijmime nádherný Kristov pozdrav: „Pokoj vám!“, aby jeho pokoj naplnil naše duše i náš vzťah k Bohu i k ľuďom. Kristov pokoj vzniká tam, kde sa začína odpustenie. Preto odpusťme sebe, Bohu i iným, aby sme získali odpustenie aj my a boli tak „milosrdní ako Otec“. A Boží pokoj sa rozhostí v nás i medzi nami. Pokoj je dar zmŕtvychvstalého Krista, ktorý Boh uvádza do ľudskej spoločnosti naším pričinením. Nech sa Božie milosrdenstvo vyleje ako more na naše rodiny, farnosti, diecézu, vlasť i celý svet a nech v nás obnoví ochotu byť tvorcami pokoja a svedkami milosrdného Boha.
Pokoj je Boží dar, ktorý dostávame nielen na súkromné účely, ale aby sme ho využívali na posilnenie všetkého krásneho medzi nami. Preto pozývam mládež celej diecézy do Rožňavy už túto sobotu (2. apríla). Príďte, neváhajte. Máme šancu prežiť Boží pokoj, milosrdenstvo i priateľstvo v spoločenstve, ktoré skrze diecézneho biskupa zvoláva a zhromažďuje Boh. Pred Nedeľou Božieho milosrdenstva sa chceme všetci navzájom povzbudiť, aby sme lepšie rozumeli heslu jubilejného Roka milosrdenstva: Buďte „milosrdní ako Otec.“
Všetkým vám želám požehnané veľkonočné sviatky a teším sa na stretnutie s mládežou v Rožňave a s vami všetkými i pri iných príležitostiach. S radosťou vám udeľujem svoje arcipastierske požehnanie: V mene + Otca i + Syna i + Ducha Svätého. Amen.
Koncerty v kostole sv. Jána Krstiteľa v Rimavskej Sobote 29-30.8.2020
Tajomník BU | 22 augusta, 2020
Slovenskí biskupi rozhodli o predĺžení trvania opatrení až do odvolania
Tajomník BU | 30 marca, 2020
V sobotu 3. februára sa v Jasove stretnú zasvätení Rožňavskej diecézy
Tajomník BU | 31 januára, 2018
Oslava patróna Katolíckej základnej školy sv. Jána Nepomuckého v Rožňave
Tajomník BU | 19 mája, 2017
Krížová cesta policajta, hasiča, záchranára v uliciach mesta Krompachy!
Tajomník BU | 08 marca, 2017