Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Kandidatúra diakonátu a akolytát ROŽŇAVSKEJ DIECÉZY

V piatok 15. decembra 2017 sa pri svätej omši v kostole sv. Antona Paduánskeho v Košiciach, ktorú celebroval Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský diecézny biskup uskutočnil obrad prijatia medzi kandidátov na posvätný rád a udelenie ministéria akolytátu. Kandidátmi na prijatie diakonátu a presbyterátu sa stali bohoslovci: Štefan Baláž (farnosť Rožňava, Rožňavská diecéza) Matúš Boháčik (farnosť Brezno, Rožňavská diecéza) Róbert Likavčan (farnosť Ružomberok - Rybárpole za Rožňavskú diecézu) Títo bohoslovci verejne prejavili túžbu stať sa kňazmi, vyjadrili súhlas a túžbu vytrvať na tejto ceste za Pánom. Kandidatúrou urobili dôležitý krok k blížiacej sa diakonskej vysviacke. Samotný akt udeľovania kandidatúry sa konal po homílii, kedy sa  vyvolávajú mená jednotlivých bohoslovcov a tí prejavia svoju vôľu nasledovať Božie povolanie do kňazstva symbolickým krokom vpred, miernym úklonom zástupcovi Cirkvi a osobným vyslovením: „Tu som.“  V homílii otec biskup zdôraznil veriacim ako je dôležité neustále sa modliť za kandidátov na kňazstvo. Taktiež samotným kandidátom pripomenul to, ako je dôležité byť napojený na živý prameň ktorým je sám Kristus, nakoľko ani strom bez vody nebude prinášať ovocie a vyschne. Ministérium akolytát prijal: Ján Horvát (farnosť Dolná Strehová, Rožňavská diecéza)

Vysvetlenie čo sú to ministéria Cirkvi lektorát a akolytát:

Medzi aktívne zapojenie sa do liturgie patrí aj služba lektora a akolytu. Kódex kánonického práva hovorí: Kánon 230 - §1. Laickí muži, ktorí majú vek a vlohy stanovené dekrétom Konferencie biskupov, môžu byť predpísaným liturgickým obradom nastálo prijatí do služby lektora a akolytu; toto udelenie služieb im však nedáva právo na poskytovanie materiálneho zabezpečenia. §2. Na základe dočasného poverenie laici môžu pri liturgických úkonoch plniť úlohu lektora; takisto všetci laici môžu vykonávať úlohu komentátora, speváka a iné úlohy. §3. Kde to potreba Cirkvi vyžaduje, pri nedostatku služobníkov môžu aj laici, hoci nie sú lektori ani akolyti, zastávať niektoré ich služby, totiž vykonávať službu slova, viesť liturgické modlitby, udeľovať krst a rozdávať sväté prijímanie podľa predpisov práva.

Lektor je ustanovený na úlohu, ktorá mu je vlastná: v liturgickom zhromaždení čítať Božie slovo. Preto nech číta vo svätej omši a pri iných posvätných obradoch lekcie (ale nie evanjelium).

Akolyta je ustanovený pomáhať diakonovi a slúžiť kňazovi. Jeho úlohou je starať sa o službu pri oltári, pomáhať diakonovi aj kňazovi pri liturgických úkonoch, najmä pri svätej omši; okrem toho – ako mimoriadny vysluhovateľ – môže dávať v mimoriadnych prípadoch sväté prijímanie (veľký počet veriacich, vysoký vek alebo choroba kňaza). V mimoriadnych okolnostiach možno akolytovi nariadiť, aby vystavil na verejnú úctu veriacim Najsvätejšiu sviatosť a potom ju znova uložil, no nesmie ňou udeliť ľudu požehnanie.

Tieto služby (ministériá) udeľuje biskup (alebo v kňazských rehoľných inštitútoch – hlavný predstavený) liturgickým obradom „Ustanovenie lektora“ a „Ustanovenie akolytu“ po dôkladnej príprave kandidátov.

Uchádzači o diakonát a o kňažstvo sú povinní prijať lektorát a akolytát. Takto sa lepšie pripravia na budúcu službu slovu a oltáru.

Ustanovenie lektora a akolytu nie je prijatie posvätného rádu. No výstižne ukazuje vzájomný vzťah medzi všeobecným kňazstvom veriacich a kňazstvom hierarchickým. Všeobecné kňazstvo veriacich a kňazstvo z povolania, čiže hierarchické, i keď sa od seba líšia podstatne, a nie iba stupňom, predsa navzájom súvisia, lebo jedno i druhé má osobitným spôsobom účasť na jedinom kňazstve Kristovom. (porovnaj pápež Pavol VI. Apoštolský list Ministeriam quaedam 1972).