Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

NEBOJ SA PRIJAŤ MÁRIU - Homília Mons. Stanislava Stolárika z Kňazského dňa 12.9. 2018 počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, pri slávení 15. výročia návštevy sv. Jána Pavla II. v Rožňave

 Pripomíname si 15. výročie návštevy sv. Jána Pavla II., tu v Rožňave práve v deň, ktorý je mariánsky, pretože dnes je mena Panny Márie. 15 rokov nemusí byť z určitého pohľadu nejako veľa. Ale keď si uvedomíme, že vtedy pápež, ktorý bol tak veľmi chorý a predsa prišiel;  je dnes už svätý, môže nás to viesť k zamysleniu o hodnote času a o jeho využívaní. Čím je naplnený náš čas? Skutkami, ktoré nás vedú k svätosti, ktoré nás vedú do neba? Svätosť Jána Pavla II. sa predsa nezrodila krátko po jeho smrti, ona rástla počas celého jeho života. Kto siahol po jeho životopisných prameňoch, vie veľmi dobre, ako Karol Wojtyla a potom Ján Pavol II.; ako využíval, ako napĺňal čas. Takto sa dozvedáme aj o jeho hlboko prežívanej mariánskej úcte, ktorá napĺňala jeho čas, ba dá sa povedať, napĺňala celú jeho bytosť. A keďže bol tak vyhranene mariánsky, aj počas jeho života niektorí kňazi z jeho blízkeho i vzdialenejšieho okolia a potom samozrejme aj v rámci sveta, túto črtu svätca vnímali s určitým podcenením. To je taký „snilko“, taký „sentimentalista“, „on je zahľadený do Márie a reálne veci mu unikajú“. 

Dnes, keď sa chceme zamyslieť práve nad touto jeho črtou  a prijať rovnako za vlastné jeho heslo „Totus Tuus“ – „Celý tvoj, Mária“, a konať po zasvätení diecézy Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, ktoré sme uskutočnili 14. októbra 2017, ďalšie viditeľné kroky; viem, že u niektorých to môže vyvolať spomenutú reakciu a nevôľu. A pritom presvedčením sv. Jána Pavla II., ako predtým sv. Ľudovíta Grigniona z Montfortu, sv. Maximiliána Kolbeho, ako i každého ďalšieho svätého je, že čo sa týka osobného duchovného života – najkratšia, najrýchlejšia a najistejšia cesta k svätosti je skrze zasvätenie sa Panne Márii. Ale to už vstupujeme do hĺbky osobného duchovného života každého kňaza, a vôbec každého človeka a to s otázkou, ktorú kládol sv. Ján Pavol II. hovoriac o krste: „Čo si žiadaš od Cirkvi a čím chceš byť?“ Odpoveď, ktorú ponúkol sv. Ján Pavol II. nebola: „Chcem byť pokrstený, alebo túžim po krste“; ale „chcem, túžim stať sa svätým“. Najkratšia, najrýchlejšia, najistejšia cesta k svätosti je skrze zasvätenie sa Márii.

V množstve všelijakých problémov; ako sme počuli aj v príhovore otca veľprepošta, citujúc sv. Bernarda z dnešných čítaní breviára, v koľkých rôznych situáciách a ponúkaných možnostiach je múdre, vhodné a potrebné obracať sa na Pannu Máriu a na jej pomoc! Preto sme sa na ňu v našej diecéze obrátili aj modlitbou Deviatnika. Ale nemodlili sme sa len my. Zmobilizovali sa laici na celom Slovensku. Možno niektorých kňazov veľmi zahanbili. Ale to je už vec, ktorú si každý musí doriešiť pred Pánom Bohom. Ja všetkých, ktorí podporili a podporujú našu diecézu a jej naliehavé potreby modlitbou a obetou, zahŕňam dnes aj zajtra do ďakovnej sv. omše, pretože táto pomoc bola, je a stále bude veľmi potrebná.

Poukazujúc na nádhernú osobnosť sv. Jána Pavla II., ktorého; vyjadril by som to slovami Písma; sme sa dotýkali, a aj napriek možnému riziku; vidiac očakávané prehĺbenie života viery v našej diecéze skrze mariánsku úctu; požehnám dnes, počas tohto slávenia Kňazského dňa našej diecézy, obrazy Rožňavskej Panny Márie, tak, ako som to už avizoval na odpuste v Úhornej. Požehnám tieto obrazy, aby ste si Pannu Máriu Rožňavskú vzali do každej farnosti, i rehoľného spoločenstva a spoločenstva zasväteného života. Tí, ktorí budete mať záujem; čo vrele odporúčam; potom aj na filiálky. Do každej farnosti, do každého domu zasväteného života teda príde obraz Panny Márie. Je to dar; dar Panny Márie z príležitosti jej menín, ale aj výročia návštevy sv. Jána Pavla II. v Rožňave.

Čo ma viedlo k tomuto kroku? Jeden dôvod bol už spomenutý: neostať len pri zasvätení diecézy, z októbra minulého roka, ale robiť ďalšie konkrétne kroky, ktoré teraz uvádzam: 1. V septembri 2014 z iniciatívy biskupa Fila sa dovŕšilo zjednotenie Rožňavskej katedrály s bazilikou Santa Maria Maggiore v Ríme, čím je možné získať viaceré duchovné dobrá v stanovené dni v našej katedrále. 2. Zvláštnosťou tejto jednoty je skutočnosť, že obraz Rožňavskej Panny Márie je kópiou obrazu zo spomenutej baziliky, ktorý je známy ako „Salus Populi Romani“ (Záchrana rímskeho ľudu). 3. Vieme, že Svätý Otec František sa pred každou zahraničnou cestou i po nej pri tomto obraze pomodlí. 4. Kópiu obrazu, ako vieme, vyniesli naši mladí v auguste 2016, po svetových dňoch mládeže v Krakowe, na naše vzácne mariánske pútnické miesto v Úhornej, keď predtým bol tento obraz prítomný na dekanátnych stretnutiach mládeže v celej diecéze. 5. Z Úhornej, kde si uctievame rovnako, ako v rímskej bazilike Santa Maria Maggiore – Pannu Máriu Snežnú, sa pôvodný obraz nenávratne stratil. Ale predsa tam dnes máme kópiu rímskeho obrazu, a tým je aj v Úhornej zvýraznená jednota s mariánskou bazilikou v Ríme, s Pannou Máriou Snežnou. 6. Tým, že sa dnes obraz Rožňavskej Panny Márie rozposiela do celej diecézy, môže sa utvrdiť: naša diecézna jednota; jednota celej diecézy s Rímom; pri každej modlitbe pred jej obrazom môžeme ešte silnejšie prežívať, ako sme v diecéze všetci deťmi jednej Mamy – Panny Márie, ktorá má dnes meniny.

Váhajúcim kňazom pripomínam slová Pána Ježiša z kríža: „Hľa, tvoja matka!“ Keď Ján začul tieto slová, nezačal špekulovať, neodignoroval ich. Vieme, že evanjelium hneď pokračuje  ďalej: „A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.“ (Jn 19,27) Od tej chvíle, ako začul tieto slová, si apoštol Ján vzal Máriu k sebe. Môžeme si pripomenúť aj slová archanjela adresované Jozefovi: „... neboj sa prijať Máriu...“ (Mt 1, 20). Svätý Ľudovít Mária Grignion z Montfortu prirovnáva tých, ktorí pracujú bez Márie, k rybárom z evanjelia, ktorí sa namáhali celú noc, ale nič nechytili (Lk 5,5). Títo rybári neleňošili, ale ich námaha nepriniesla ovocie. Teda nie pre lenivosť. Ale ich námaha nepriniesla ovocie. Na základe opisu Skutkov apoštolov, kedy apoštoli zotrvávali na modlitbách spolu s Pannou Máriou, teda žiadam: aby obraz Rožňavskej Panny Márie bol v každom farskom kostole; vo filiálnych vrele odporúčam, ako som to už spomenul. V každom farskom kostole bude obraz na viditeľnom mieste. Pre rožňavské farnosti – mesto a juh, požehnám obrazy tu v katedrále, na záver sv. omše. Ostatné obrazy požehnám po sv. omši pri soche Panny Márie na dvore Biskupského úradu, kde si ich budete môcť aj prevziať.  

Ďalej žiadam: Pri obraze nech je vystavená i zasväcujúca modlitba k Rožňavskej Panne Márii a vždy 16.- teho v mesiaci nech sa obraz umiestni v sanktuáriu kostola a k doterajším modlitbám za diecézu nech sa pomodlí i zasväcujúca modlitba k Rožňavskej Panne Márii. Takto konať odporúčam i v spoločenstvách zasväteného života v našej diecéze. Tento obraz, milí bratia, môžete privítať vo svojich farnostiach spôsobom, ako sme vo Fatimskom roku vo farnostiach vítali sochu Panny Márie. Obrad prijatia je v brožúrke Pobožnosti fatimských sobôt. Vhodný deň privítania obrazu Panny Márie je  už teraz v sobotu, v najbližší mariánsky sviatok – na slávnosť Sedembolestnej Panny Márie. V rámci dekanátnych rekolekcií budeme postupne viesť adoráciu na záver sv. omše podľa brožúrky Deviatnik k Panne Márii, ktorý bol vydaný pre každoročnú modlitbu novény pred púťou do Úhornej. S dnešným výročím návštevy sv. Jána Pavla II. v Rožňave môžeme spomenúť ešte jeden dôležitý fakt: za pápeža bol zvolený 16.- teho dňa v mesiaci október 1978. Šestnásteho a v mariánskom mesiaci. Takže každého 16.- teho v mesiaci si oprávnene môžeme spomenúť na vzácneho hosťa sídla našej diecézy, čím ho zároveň budeme vzývať i o orodovanie za nás všetkých.

Milí bratia kňazi, drahí bratia a sestry, kňaz, ktorý úprimne prijme Máriu  do svojho srdca i do hĺbky svojej kňazskej identity, pomôže svojim veriacim spoznať Máriu ako svoju Mamu. Lebo jej materstvo sa nevzťahuje len na Ježiša. Mária chce materinskou láskou zahrnúť všetkých ľudí. S pokorou i nádejou voláme slovami známej piesne: „Sme síce hriešni, však Matka Tvoji, ó Pomocnica stoj pri nás v boji.“ Ako veľmi závisí od kňazov, aby aj veriaci cítili materinskú lásku Panny Márie, lebo „tam, kde je Mária, tam je nádej“, ktorú každý človek tak veľmi potrebuje mať, ale aj posilňovať, aby ju vedel i rozdávať. Veľa ľudí to od nás kňazov oprávnene očakáva. Buďme Máriini a dáme svetu nádej, lebo tam, kde je Mama Mária, tam je život.

Počas dovolenky som v rámci návštevy južného Talianska navštívil miesto pôsobenia sv. Bruna v mestečku Serra San Bruno; kde je známy kartuziánsky kláštor, ktorý som navštívil a s rehoľníkmi som sa aj pomodlil spoločne vešpery. V tomto kláštore máme aj Slováka, zatiaľ brata Bruna z Považskej Bystrice. V spomínanom mestečku, aj na okolí keď som stretol ľudí, ktorí mi boli predstavení, dával som im na pamiatku obrázok  Rožňavskej Panny Márie. A tak si teraz dovolím prečítať vám v preklade jedno svedectvo. „Ja dole podpísaná Alexandra Cosmanová z Calabrie, dňa 22. augusta 2018, je to deň Panny Márie Kráľovnej, alebo Kráľovnej pokoja; som sa vybrala do nemocnice navštíviť chorého. V tej izbe bol ešte iný chorý muž, ktorý už dva dni nemohol z tela vylúčiť moč a preto sa lekári rozhodli, že pôjde na dialýzu. V istom momente som podišla k nemu a ponúkla som mu, či ho priam vyzvala, aby položil na svoje brucho obrázok Matky Božej z Rožňavy; je to kopia originálu, ktorý sa nachádza v Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme s názvom Salus Populi Romani. Tento obrázok som dostala od biskupa Stanislava Stolárika, biskupa zo Slovenska. Keď si on položil tento obrázok na brucho, o chvíľu na to, pocítil potrebu ísť na toaletu. Bola tam aj jeho manželka, ktorá sa rozplakala a plná radosti ma objala a povedala: som Ukrajinka. Môj otec bol pravoslávny. Mama katolíčka, ale vždy som si veľmi ctila Matku Božiu, Pannu Máriu. Musím rovnako zdôrazniť, že i ja som bola veľmi zaskočená, ako sa všetko udialo v tak krátkom čase. A zároveň som získala potvrdenie toho, aké veľké a mocné je orodovanie Panny Márie.“

Milí bratia a sestry, ja ďalej nekomentujem tento príbeh, spomenul som vám ho ako svedectvo, ktoré mám riadne dané, podpísané; bolo vystavené deň na to 23. augusta 2018. Áno, všetci  sa môžeme nad tým zamyslieť, ako aj nad všetkým iným, o čom sme hovorili, čo nám komunikuje Boh, a môžeme otvoriť, alebo uzavrieť svoje srdce a podľa toho potom riadiť aj svoj život. Ale predsa aj tento príklad, alebo aj všetko doteraz povedané, nás môže znova povzbudiť aj pred pätnástym septembrom, kedy znova začínajú laici modlitbovú reťaz modlitieb a pôstu za nás kňazov. Organizujú to laici, za nás kňazov! 40 dní! Pridáme sa k tomu? V diecéze, zvlášť na niektorých miestach sa darí služba „Kňazi kňazom“. Povzbudzujem vás, bratia, nech to pokračuje a aj na týchto stretnutiach nech je prítomný obraz Panny Márie Rožňavskej. Svätý pápež Ján Pavol II. nás úctu k Panne Márii neučil len slovom, ale ešte viac svojou plnou odovzdanosťou a zasvätením sa Márii. Ak si aspoň  toto odnesieme zo slávenia 15. výročia jeho návštevy tu v Rožňave, odnesieme si veľmi veľa. Neodnesieme si totiž zabudnuté slovo, ale živý príklad, ktorý budeme sami uskutočňovať. I to je jeden z krokov, ktorým môžeme napomôcť Máriinmu prisľúbeniu: „Moje Nepoškvrnené Srdce zvíťazí!“ Najskôr musí Mária zvíťaziť v nás, aby sa skrze nás naplnilo jej prisľúbenie. Tieto slová nepotrebujú veľa vysvetlenia, potrebujú našu dôveru a ochotu napomôcť víťazstvu Panny Márie v nás samých a potom aj v našich farnostiach, diecéze a vo svete.

Milí bratia a sestry, dnes, keď veľmi ďakujeme Pánu Bohu za dar sv. pápeža Jána Pavla II., ktorý nás navštívil aj v sídle našej diecézy; a mnohí na túto chvíľu radi spomíname; ďakujme v deň menín Panny Márie za veľký dar jeho návštevy a zamýšľajme sa nad jeho osobným príkladom mariánskej úcty, skrze ktorú vyprosil tak hojné požehnanie pre celý svet. Amen.

[ngg src="galleries" ids="78" display="basic_slideshow" gallery_width="640" gallery_height="480" thumbnail_link_text="zobraz všetky foto"]

1 2 3 4 5 6 7 >