KATECHÉTI MAJÚ BYŤ ANJELI - Homília Mons. Stanislava Stolárika v katedrále počas diecézneho stretnutia katechétov (2.10. 2018)

Katedrála je vždy centrom diecézy a preto mám radosť, že sa stretávame v srdci našej diecézy, v ktorej aj vy svojou službou napomáhate rast Božieho kráľovstva. Toto poslanie vyplýva aj z vášho krstného a birmovného poslania a je umocnené aj výslovným poslaním Cirkvi, šíriť Božie kráľovstvo prostredníctvom katechizácie. Svojou službou teda napomáhate rastu Božieho kráľovstva, ale aj k povedomiu jednoty našej diecézy.

Začnem príkladom. Kresťan z Indie sa vyberie do Európy, chodí po krajinách starého kontinentu, pozorne sleduje život. Keď sa vráti domov, napíše: „Prešiel som veľmi veľa krajín Európy, ale už ani o jednej sa nedá povedať, že je kresťanská. V týchto krajinách, ktoré majú kresťanskú históriu a vyrástli na kresťanských koreňoch, je stále menej ľudí, ktorí svoje kresťanstvo žijú skutočne a úprimne. Ako malý chlapec som mal často problém, prečo som sa ja musel narodiť ako taký pohan v Indii, a potom prejsť svoju cestu veľakrát aj cez trápenia a skúšky, aby som sa dopracoval k poznaniu Ježiša Krista. Lebo mnohí tí, ktorí žili v Európe, boli automaticky pokrstení, pobirmovaní a vieru v Trojjediného Boha a znaky tejto viery dostali od svojho narodenia. Vtedy som to nevedel porozumieť a pochopiť, ale dnes viem, že mi treba ďakovať Pánu Bohu za to, že som prešiel takou cestou, akou som prešiel, že som sa aj s určitou námahou dostal ku viere. Lebo tí, ktorí ju dostali tak povediac automaticky do vienka, sa stratili kdesi v materializme, intelektualizme, individualizme, a vôbec nespoznali silu, či obsah posolstva Ježiša Krista a  neprijali ho, aj keď na papieri majú všetko  potvrdené, vybavené, že patria do katolíckej Cirkvi.“

Ďalej Ind pokračuje: „Raz keď som sedel na  brehu rieky a  modlil som sa, môj pohľad spočinul na veľkom kameni, ktorý bol predo mnou. Všímal som si, ako ho neustále obmýva voda. Vtedy som sa vrátil k mojej skúsenosti z Európy a  pomyslel som si: Aj Európa, je ako tento veľký kameň. Aj Európa je neustále obmývaná kresťanstvom, jeho históriou, jeho znakmi. Tento kameň, hoci je zvonku stále mokrý;  možno je už na ňom aj nejaký mach; vo svojom vnútri je úplne suchý. Voda, ktorá ho neustále obmýva, do srdca tohto kameňa neprenikla. Európa je na tom tiež tak; už toľký čas ju obmýva kresťanstvo; ale ľudské srdcia práve pre spomenuté znaky materializmu, individualizmu, intelektualizmu, indiferentizmu, atď., ľudské srdcia skameneli a ostali veľmi suché.“

Milí katechéti, bratia kňazi, akú máte vy skúsenosť s vierou v dnešnom svete na mieste, kde pôsobíte; v prostredí, kde ste, s deťmi a mládežou, s ktorými pracujete, aké sú ich rodiny, aké sú farnosti, v ktorých sa nachádzajú? Keby bolo aj veľa negatívnych skúseností, neostaňme napokon len pri konštatovaní, ale položme si aj otázku: A čo s tým?  Čo s tým chceme, máme, alebo je treba urobiť? Práve dnešná spomienka anjelov strážcov akoby nám chcela našepkať, že aj my sa môžeme vydať cestou anjelov. Najskôr prijať anjelov ako Božích poslov a potom sa aj sami stať „anjelmi“, poslami Božieho posolstva v dnešnom svete. Aké je to veľmi dôležité!

Veľmi vám odporúčam, aby ste si v kľude doma ešte raz prečítali dnešné prvé čítanie z knihy Exodus. Aké je povzbudivé! Jasne nám hovorí, čo to  znamená nechať sa viesť anjelmi. „Toto hovorí Pán: pošlem pred tebou anjela, aby ťa chránil na ceste a priviedol ťa na miesto, ktoré som ti pripravil.“ Teda nie hocikde, ale na jasné miesto, ktoré máme v živote určené. „Váž si ho a počúvaj  jeho hlas; nepohŕdaj ním, lebo by vám neodpustil vaše previnenie, pretože je v ňom moje meno.“ Vážne ho treba počúvať! „Ak počúvneš jeho hlas a urobíš všetko, čo hovorím, budem nepriateľom tvojich nepriateľov a budem sužovať tých, čo teba sužujú.“ To je obrovské prisľúbenie samotného Boha pre chvíľu, keď prijmeme anjelov. Odrazu všetci naši nepriatelia a sužovatelia sú aj nepriateľmi Boha, sú tými, nad ktorými potom Boh ukáže svoju moc. „Môj anjel pôjde pred tebou.“  Ale ty počúvaj jeho hlas! Poznáte možno z cirkevných dejín známu udalosť zo života sv. Františky Rímskej, ktorá mala veľmi živú komunikáciu so svojim anjelom strážcom. Stalo sa, že keď ho raz nechcela počúvnuť, vylepil jej poriadnu facku. Máme strach, že aj nám jednu „fukne“? Sväté Písmo nám jasne hovorí, že ho máme počúvať. Jeden  z obľúbených svätcov súčasnosti, sv. páter Pio, od detstva veľmi úzko a intenzívne komunikoval so svojim anjelom strážcom. Rozprával sa a radil sa s ním.

Tak dostávame príklady a pre mnohých aj svedectvá o tom, že anjel strážca je živá bytosť. Často opakujem, že keď som bol dieťaťom, bolo celkom normálne, že v katolíckych rodinách nad našimi postieľkami bol obraz anjela strážcu. Treba o tom hovoriť, treba hovoriť o anjelovi strážcovi; aj vy o tom hovorte! Treba vysvetľovať, že anjel nie je „ufo“  ani nijaký iný mimozemšťan. Tí neexistujú. Ale anjel je Božie stvorenie. Ja viem, že to nie je jednoduché, sám mám skúsenosti, že v dnešnom čase  nie je ľahké odovzdávať toto posolstvo. Ale treba o tom rozprávať! Je to tiež jeden z obsahov, alebo jedna z tém šírenia Božieho posolstva, ktorú treba podávať ďalej. Anjel je Boží posol, ktorý plní Božiu vôľu. Je ochrancom jemu zverených. Máme veľkú konkurenciu, lebo v televízii je taký program, ktorý hovorí o stretnutí s mojim anjelom strážcom a tam sa všeličo povymýšľa. Treba vedieť dávať veci na správnu mieru a to najskôr v sebe samých a nepodceňovať to, čo máme vo Svätom Písme. A viete veľmi dobre, že vo Svätom Písme máme toho o anjeloch napísaného ešte oveľa viac. Tam sa dozvedáme, akou pomocou sú pre každého jedného človeka.

Prvý krok je prijať anjelov strážcov ako takých, ktorých nám dáva Boh. Ďalším, teda druhým krokom je pozvanie a vyslanie, aby ste aj vy boli takými „anjelmi strážcami“ v prostredí, v ktorom pôsobíte. Na to, aby ste nimi boli, treba sa vrátiť ku charakteristike, kto je anjel. Anjel je ten, kto plní Božiu vôľu. Ten kto sa ju snaží rozpoznať. Anjel s tým problém nemá. On dostane príkaz a ide. My máme tiež prikázania. Ale nie vždy ideme. Nie vždy ideme tak, ako znie prikázanie. Ale, aby sa to docielilo, k tomu máme modlitbu, duchovný život. To je cesta našej prípravy prehlbovania duchovného života, ktorou máme ísť. A potom všetko, celé toto bohatstvo odovzdávať ďalej deťom. Akými prostriedkami? Jednak svojou duchovnosťou, ale aj svojim príkladom.

V tomto mesiaci sv. ruženca, znova treba hovoriť o modlitbe sv. ruženca. Nepodceňovať výzvu, ktorú som niekoľkokrát zopakoval: „aby v našej diecéze nebolo človeka, ktorý sa nevie modliť ruženec. Aby nebolo človeka, ktorý sa ho nebude modliť. K tomu máme prispieť my kňazi, ja ako biskup, i vy katechéti, rodičia, starí rodičia... Aké je to krásne, keď si nájdete aj v tomto mesiaci čas na modlitbu ruženca! Nepovažujte to za stratenú hodinu, alebo stratený čas, keď vezmete deti do kostola aspoň na desiatok ruženca, alebo sa v tomto mesiaci v závere hodiny s nimi pomodlíte desiatok. Učte ich modliť sa! Možno ich nikto neučí. Niekedy bolo celkom normálne, že mamky, alebo zvlášť babky si zobrali  deti na kolená, alebo nechali ich kľaknúť vedľa seba a spolu sa modlili ruženec. Už som počul aj takú fintu, že si doma pustia televíziu Lux; keďže deti sú  závislé na televízii; a keď ide ruženec, deti pokľakajú a  modlia sa zároveň s vysielaním svätý ruženec. Treba hľadať spôsoby. Nepodceňujme tieto piliere, ktoré prenikajú cez „povrch kameňa“, aby vnútro nebolo kamenné a suché, ale aby bolo Božie. Áno, treba ísť príkladom! Neopomeňme moment, že každoročne 18. októbra sa realizuje výzva, aby sa milión detí modlilo svätý ruženec. Hľadajte spôsob, ako to uviesť do života. Svätý Otec František nám všetkým dal minulý týždeň výzvu, aby sme sa po každej modlitbe svätého ruženca pomodlili ešte modlitbu Pod tvoju ochranu a modlitbu k sv. Michalovi archanjelovi. Svätý Otec vidiac veľké ohrozenie, v ktorom sa v súčasnej dobe nachádza Cirkev, dáva túto výzvu  celému kresťanskému svetu. Znova, čo povieme? Budeme sa utápať v nejakom intelektualizme, individualizme?  Povieme si: Je to zbytočné? Nie, ak chceme byť duchovní, tak sa nám treba modliť.

V tejto intencii šírenia, či posilňovania mariánskej úcty, som v minulom mesiaci z kňazského dňa rozposlal do každej jednej farnosti našej diecézy obraz Rožňavskej Panny Márie. Po svätej omši sa môžete ísť pomodliť do tretej sakristie, tam je tento obraz. Prečo šiel obraz Panny Márie do každej farnosti? V prvom rade preto, aby sa prehĺbila mariánska úcta. Po druhé preto, aby sme cítili jednotu v našej rožňavskej diecéze. To som vysvetľoval v homílii na sv. omši počas kňazského dňa a kňazi to majú v obežníkoch. Pýtajte si, môžu vám to dať, môžu vám o tom hovoriť a majú o tom hovoriť. Je to obraz Panny Márie, ktorý je kopiou obrazu z rímskej baziliky Santa Maria Maggiore, „Salus Populi Romani“ – „Záchrana rímskeho ľudu“. Keď tu, v Rožňave začiatkom 18.st. pôsobili jezuiti, vypukla epidémia moru. Umrelo viac ako 2000 ľudí. Jezuiti prešli s obrazom Panny Márie po meste a ľudia prestali umierať. Koľko ľudí v našej diecéze už duchovne umrelo. Ak niekto pribrzďuje šírenie tohto obrazu, ktorý je znamením, sily, ktorú preukázal v dejinách Boh na mocné orodovanie Panny Márie, vlastne zabraňuje duchovnému životu. Tento obraz, ktorý nám má pripomínať veľké veci, ktoré urobil Pán, je rozposlaný spolu aj s modlitbou k Rožňavskej Panne Márii a to v slovenskom, aj v maďarskom jazyku. Teda všetci sa môžu i majú modliť a zvlášť 16-teho v mesiaci, kedy je stanovená modlitba za diecézu, budeme sa modliť aj túto modlitbu. A znova, aj cez vaše pôsobenie týmto posilňujeme potrebnú jednotu v našej diecéze, lebo je značne rozsiahla a značne rozličná vo svojej realite. Ak chceme mať vedomie jednoty, tieto kroky vedú k tomu. Ale treba ich robiť a robiť ich čo možno najdôslednejšie. Takže obraz Rožňavskej Panny Márie je kópiou rímskeho obrazu a keď si pri východe z katedrály všimnete nástenku, nájdete tam dekrét o jednote našej katedrály s bazilikou Santa Maria Maggiore, ktorú ľudovo voláme Panna Mária Snežná, čo je ďalším prvkom jednoty; v našej diecéze slávime jej sviatok zvlášť v Úhornej. Takže máme túto jednotu!

Teda dá sa to všetko vyskladať, aby sme cítili, že prehlbujeme mariánsku úctu, o ktorej stále možno hovoriť slovami sv. Bernarda: „nebolo počuť, žeby nebol niekto vypočutý, kto sa k nej úprimne utiekal.“ Potrebujeme posilňovať mariánsku úctu a cez ňu záchranu diecézy, ale aj vedomie jednoty diecézy. Tomuto dielu však musíme napomáhať všetci! Teda cez mariánsku úctu, cez pobožnosti sa odvíja jedna z najdôležitejších ciest, ktorou chceme kráčať a je to jedna z najmocnejších možností ako sa dotknúť kamenného ľudského srdca. Využite čas! Minulý rok bolo 100 rokov od zjavení Panny Márie vo Fatime. Koľko sa dalo rozprávať na tému Fatimy; rozprávať s deťmi o deťoch – Hyacinte, Františkovi a Lucii. V tomto roku je 160 rokov od Lúrd, kde sa tiež zjavila Panna Mária. Znova, aká obrovská šanca je tu rozprávať o téme Lurdov, o sv. Bernadete. V tejto súvislosti nám treba tiež upriamovať pozornosť na naše dve veľké mariánske pútnické miesta: v Úhornej a v Bôrke. (Kam najviac prichádzajú naši maďarskí veriaci.) Treba o tom rozprávať!  A nezabudnúť ani na našu novú blahoslavenú, Anku Kolesárovú. Dávať ju ako príklad, hovoriť o nej.

Ste zvyknutí, že vy dávate domáce úlohy a teraz dávam úlohu ja vám. Ale aj  Pán Ježiš povedal: „Iďte a učte.“ Tiež dal domácu úlohu. Aj mne. A ja ju dávam  ďalej. Nie preto, žeby som sa jej zriekal, ale aby sme spoločne pracovali na tomto nádhernom diele šírenia a posilňovania Božieho kráľovstva, lebo vás tiež poslal Boh, ako poslal anjelov. Pán Ježiš si vyvolil apoštolov, ale potom aj 72 učeníkov. My dnes hovoríme o tom, že aj vás Boh posiela, ako tých anjelov. Aby ste vám zverené deti, mládež, chránili na ich cestách. Aby ste ich viedli, sprevádzali a formovali. Preto aj prosíme: Svätí anjeli strážcovia, orodujte za nás. Amen.