Notice: Undefined index: prigod in /data/www/www.burv.sk/_admin/.md5 on line 234
„Vykročili sme na cestu duchovnej obnovy spolu s Pannou Máriou“ – príhovor rožňavského biskupa Mons. Stanislava Stolárika v rožňavskej katedrále počas mariánskej pobožnosti pri príležitosti začiatku putovania sochy Panny Márie Fatimskej v diecéze | Rímskokatolícka cirkev
Biskupstvo Rožňava
Čo na dnes?
Piatok, 22. 9. 2017, 13:52 hod.
 liturgická farba Piatok 24. týždňa v Cezročnom období NITRA: Svätého Emeráma, biskupa a mučeníka – titul katedrály (v diecéze spomienka; v katedrále slávnosť) 
Dnešné liturgické texty
Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.

Diecézne centrum mládeže sv. Jána Pavla II.
Kontakt
Rímskokatolícka cirkev
biskupstvo Rožňava
Nám. baníkov 20
048 01 ROŽŇAVA
tel: 058 / 78 77 201
fax: 058 / 78 77 210
email: roznava@kbs.sk

„Vykročili sme na cestu duchovnej obnovy spolu s Pannou Máriou“ – príhovor rožňavského biskupa Mons. Stanislava Stolárika v rožňavskej katedrále počas mariánskej pobožnosti pri príležitosti začiatku putovania sochy Panny Márie Fatimskej v diecéze

VYKROČILI SME NA CESTU DUCHOVNEJ OBNOVY SPOLU S PANNOU MÁRIOU

Milí spolubratia kňazi, drahí bratia a sestry, rehoľné sestry!

Keď sme pred chvíľou stáli v Kaplnke Najsvätejšieho Ježišovho Srdca v Katolíckej škole svätého Jána Nepomuckého, patróna školy, ale aj patróna diecézy, prežíval som túto chvíľu v značnej miere tiež osobne a aj v duchu slov, ktoré som povedal v úvode svojho inauguračného príhovoru, v deň, keď som preberal službu rožňavského biskupa: „Tu sa to všetko začalo.“ Áno, v tamojších priestoroch som sa narodil, tam som bol pokrstený, tam sa to v mojom osobnom živote všetko začalo.

Ale stáli sme teraz tiež na mieste, kde je pochovaný biskup Juraj Schopper. Biskup, ktorý dal celý tento areál, dnes aj katolíckej školy postaviť, ktorý bol jedným z mojich predchodcov, a v značnej miere sa zaslúžil o rozkvet rožňavského biskupstva. Opäť som si mohol povedať len jedno: Aj keď sa tam všetko začalo v mojom živote, to neznamená, že predtým tu nič nebolo. To neznamená, že predtým tu nebol duchovný a cirkevný život. Práve v dnešný deň si pripomíname 241 rokov od buly, ktorú vydala Mária Terézia, ako panovníčka, majúca kompetenciu ustanoviť našu rožňavskú diecézu spolu s banskobystrickou a spišskou. Neskôr to pápež Pius VI. potvrdil.

Keď nám tieto začiatky znova prebiehajú mysľou, uvedomujeme si, aké veľmi dôležité je začať. Určite rád spomeniem, na čo je tiež hrdé toto mestečko na periférii, naše diecézne sídlo, že práve v týchto priestoroch boli vysvätení za kňazov: neskorší kardinál Ján Chryzostom Korec, veľký biskup Fatimy – Pavol Hnilica, ktorý tu prijal kňazské, aj biskupské svätenie. Čo všeličo sa tu začalo.

My sme dnes z tejto kaplnky značne symbolicky vystúpili, vykročili, aby sa niečo znova začalo. Opakujem, nie preto, žeby tu doteraz nič  nebolo. My nezačíname na zelenej lúke. Môžeme však vidieť, že možno táto lúka už nie je taká zelená, už je možno značne skosená, už tu možno rastie veľa bodľačia, sú tu aj nejaké prázdne miesta. Vykročenie z tejto kaplnky, je pre nás pozvaním, výzvou veľmi prosiť, aby sa tu znova niečo začalo, aby sa tu začala duchovná obnova každého jedného z nás a duchovná obnova našej diecézy. Keď sme pred rokom tu, v katedrále privítali relikvie sv. Terezky Ježiškovej, vtedy boli otcom Braňom Tupým vyslovené tieto pamätné slová: „Svätá Terezka začne konať aj v tejto diecéze.“ A ona koná. Tak, ako to býva, niektoré veci sa javia, že to ide všetko veľmi pomaly. Ale nie toto je dôležité. Preplašené veci veľmi rýchlo skolabujú, zničia sa, stratia sa. Ale to, čo dáva predpoklad pevnej budúcnosti, musí sa veľmi dobre a hlboko zakoreniť. My chceme, aby naša duchovná  obnova, ktorú sme začali tak symbolicky, v  deň 241. výročia našej diecézy, aby ona prispela k  hlbokému očisteniu, zapusteniu, upevneniu našich duchovných koreňov, aby po deviatich mesiacoch – 14. októbra, keď sa tu, v našej katedrále  stretneme na konci našej obnovy, aby sme zasvätili diecézu Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, aby sme mohli cítiť, že nejakým spôsobom sa predsa len očistilo naše srdce.  Srdce jednotlivca, srdcia cirkevných spoločenstiev, farských spoločenstiev, i celej diecézy.

Teda vykročili sme spoločne z kaplnky Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Nie však sami. Vykročili sme spolu s Máriou. S Máriou, ktorá pred sto rokmi tak výrazne vstúpila do ľudského času, do ľudského konania. Ale ako to veľakrát býva, môžu sa udiať aj veľmi veľké udalosti, ako bol v tomto prípade jej vstup do ľudského času. Svet však môže ostať hluchý a veľké ponuky neba, ktorými boli aj zjavenia Panny Márie vo Fatime a jej posolstvá a predpovede, ostanú nepovšimnuté, bez odozvy. Panna Mária, nás svojimi predpoveďami neprišla strašiť, ale bola to ponuka na obnovu života, na zlepšenie života, na zabránenie hrôz vojny. To všetko svet ignoroval. Keď to vtedajší svet ignoroval, tým viac môže mať takýto postoj dnešný svet, pretože má väčšie kapacity zbraní, peňazí, ďalších materiálnych prostriedkov. Môže to teda ešte väčšmi ignorovať a hovoriť: Je to zbytočné. Ale my to nehovoríme.

Vykročili sme s Máriou. Prešli sme s ňou do katedrály, drahí bratia a sestry v  neveľkom sprievode. Ale viete, odkedy som v tejto diecéze, mám veľmi rád starozákonný príbeh o Gedeonovi, ktorý sa nachádza v situácii, keď si má odrazu vybrať bojovníkov do boja proti presile nepriateľov. Prichádza veľký počet vyplašených mužov, ktorí sú síce pripravení na vojnu, ale sú jednak vystrašení, a tiež sa im až tak nechce bojovať. Gedeon dostáva od Pána pokyn, aby muži pristúpili k prameňu a začali piť vodu. A podľa toho, kto ako prikľakol k prameňu a začal piť, podľa toho boli rozdelení a z veľkého, niekoľkotisícového zástupu, bola väčšina bojovníkov poslaná preč. Ostalo mu 300 mužov z počtu 22 000. Týchto 300 bojovníkov sa malo postaviť oproti ohromnej presile. Aj dnes si Pán Boh vyberá plne nasadených, zapálených, ktorí budú bojovať v jeho šíkoch a pod mariánskou zástavou. Keď som bol ešte na mariánskom pútnickom mieste v Obišovciach, jedna zo  zachytených správ, alebo výklad o tom, prečo je aj tam mariánska úcta a mariánsky obraz, hovorí, že terajší obraz bol na zástavách bojovníkov, ktorí bojovali proti nepriateľovi.  Keď nepriateľ uvidel mariánske zástavy, plný strachu začal utekať a kričať: „Idú mariánski vojaci!“ Už či je tento výklad pravdivý, alebo nie, to nie je v tejto chvíli dôležité. Dôležité je to, že kto ide pod mariánskou zástavou, kráča vedľa Panny Márie, ktorá ide rozšliapať hlavu hada. A každý jeden, hoc by bolo len 300 plne odvážnych a zaangažovaných bojovníkov, nejpredsa všetci napomáhajú tomu, aby hlava hada bola rozšliapaná. Ale prídu zranení, príde aj zranená päta. Avšak víťazstvo Nepoškvrneného Srdca Panny Márie, Nepoškvrneného počatia Panny Márie je isté! V úvodných slovách v kaplnke sme počuli výzvu, či sme ochotní prijať na seba aj utrpenie: veľakrát to môže byť  výsmech, poníženie, zápas s vlastnou lenivosťou, neochotou byť opravdivo odvážnymi bojovníkmi mariánskych légií.  Ak prijmeme Máriinu výzvu, ona sama nás povedie do víťazných zápasov.

Dnes začíname celú túto púť, putovanie. Chceme, aby nás Panna Mária ako mama všetkých navštívila, každú jednu našu farnosť v našej diecéze.  Veľakrát som už povedal  a opakujem to aj kňazom na rekolekciách: Od každého kňaza bude veľa závisieť, ako budú otvárané dvere Panne Márii do jednotlivých farností. Ako budú príchodom Panny Márie do jednotlivých farností otvárané aj ľudské srdcia. Potrebujeme si veľmi dobre uvedomiť, že podľa toho, aké prijatie zažije Panna Mária, budú pripočítané aj zásluhy kňaza, ale aj otca, mamy, katechétu a ktovie koho ďalšieho, všetkých, ktorí majú úlohu byť „otvárajúcimi služobníkmi“. Alebo bude pripočítaná vina za to, že sa dobro Božieho posolstva aj cez Fatimu nedostalo tam, kam sa dostať malo, a neboli uzdravené tie miesta, ktoré uzdravené byť mali, že neboli očistené tie vzťahy, ktoré očistené byť mali. Toto sa tiež pripočíta. To je veľká zodpovednosť. V tejto chvíli si ešte väčšmi a viac uvedomujeme, že toto putovanie, ktoré konáme, nie je len nejaká ľudová procesia bez ducha, ale je to procesia, ktorá v sebe nesie posolstvo, i Božie požehnanie a je len na každom jednom z nás, čo si vyvolíme. Či  si vyvolíme požehnanie, alebo trest.

Chceme byť tými, ktorí spolu s Pannou Máriou budeme kráčať ďalšími minútami, hodinami, dňami, rokmi nášho života a chceme, aby Jej prejdenie diecézou podnietilo náboženský život vo farnostiach, vzbudilo duchovné povolania, prebudilo záujem o hodnoty, posilnilo manželstvá, povzbudilo mladých ľudí k nasledovaniu Krista. Ale Mária vie najlepšie, čo všetko nám je treba. My ju chceme sprevádzať a ona nech je tým stále otvoreným kanálom Božích milostí, cez ktorý k nám bude Boh hovoriť, dotýkať sa nás a obohacovať nás. Milí bratia a sestry, ďakujem vám, že sme vytvorili toto modliace sa spoločenstvo, prvé spoločenstvo na začiatku našej púte. Vyšli sme z večeradla, kaplnky, prišli sme do centra, do srdca našej diecézy, do katedrály.  Z tohto večeradla, kde nechýbala Panna Mária, nech vychádzajú mnohé podnety, ktoré ona bude niesť a rozdávať  ďalej. A všade kam vstúpi, nech je prijatá, nech nemá zabuchnuté dvere, ani srdcia! Nech však vstúpi ako tá, ktorá je všade vítaná, ktorá je všade milovaná a všade očakávaná. A tam, kde by to tak nebolo, nech sa postoje a vzťah k nej očistia, aby bola vítaná, očakávaná, milovaná naša Matka, ktorá prináša radosť, pokoj, cez ktorú nám Boh dáva,  ponúka naozaj veľmi veľa.

Tieto myšlienky, úmysly, drahí bratia a sestry vložme už aj do dnešnej prvej pobožnosti, ktorú by sme znovu mohli označiť za historickú v  zmysle začiatku: tu sa to všetko začína. Tu sa to všetko začína v rámci duchovnej prípravy, duchovného putovania sochy Panny Márie a tu nech sa to zavŕši záverečným zasvätením diecézy, ale aj každého jedného z nás, aby sme cítili, že život s Máriou je životom, ktorý možno nazvať životom, ktorý oslavuje Boha a ktorý je otvorený pre všetky Božie ponuky. Lebo tak, ako ona veľmi pozorne načúvala Božiemu hlasu, tak chceme konať aj my, a ako si ona uchovávala Božie slová vo svojom srdci, aj my si chceme uchovávať v srdci všetko, čo nám bude pripravené, ponúknuté, ohlásené v tomto roku, lebo to všetko nám iste bude dané pre naše duchovné dobro. Amen.