3. Posilnenie na ceste do neba (12. máj 2023)

Piatok / 5. veľkonočný týždeň - Homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Národnej mariánskej svätyni Szentkút 12. mája 2023
(Pri návrate z Diecéznej ďakovnej púte vo Fatime za päť rokov zasvätenia Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie)

Jedna legenda hovorí, že keď Pán Boh stvoril svet a už sa rozbehol život na zemi, zavolal si ku sebe zvieratká. Jednotlivých zástupcov zvierat sa potom vypytoval, ako sa im vodí na zemi, či sú spokojné, či im dačo vadí alebo nie. Bolo zaujímavé, že všetky zvieratká vyjadrili spokojnosť s tým, ako ich Pán Boh stvoril, aké poslanie im dal na tejto zemi a tak ďalej. Lenže už boli stvorení aj ľudia, ktorí keď sa dozvedeli o tom, že Pán Boh si zavolal zvieratká a debatoval s nimi, ako sa im darí na zemi, a ich, ľudí si nezavolal, pochopiteľne, začali reptať. „Pane, Bože, tak my, ľudia ti nestojíme za to, aby si zavolal aj nás a aby si sa aj nás opýtal, ako sa cítime na tejto zemi, ako sa máme, čo by sme ešte potrebovali, čo by sme ešte chceli?“ Po vyjadrení nespokojnosti Pán Boh im povedal: „Ja som si zvieratká zavolal, aby som si s nimi pohovoril o ich živote na zemi, lebo oni sú stvorené pre túto zem. Ale vy ste stvorení pre nebo! Iste, žijete najskôr na tejto zemi, ale ja som pre vás stvoril nebo a vy máte všetko robiť tak, aby ste prišli do neba!“

Milí bratia a sestry, aj celá naša púť a vôbec celé naše životné putovanie by sa malo niesť práve v tomto duchu. Iste, my nemôžeme utiecť od svojich pozemských povinností, to je pochopiteľné, ale „naša vlasť je v nebesiach“ (porov. Flp 3, 20), ako neraz počúvame, síce najčastejšie pri pohrebných obradoch, ale tieto slová sv. Pavla, nám majú rezonovať aj v ostatných chvíľach života, teda dá sa povedať vždy. Až potom možno lepšie porozumieme aj to, za čo zvlášť teraz chceme ďakovať Pánovi – za dar našej púte do Fatimy, ktorú dnes završujeme. V jej závere vo Fatime sme mali možnosť vnímať, ako narastá počet prichádzajúcich pútnikov. Dnes, po našom návrate domov, ak Pán Boh dá, budeme môcť večer sledovať na televízii Lux alebo cez internet celý večerný program, ktorého sme sa ešte včera, zúčastnili aj my. Ale už to bude za oveľa väčšieho počtu ľudí. Zajtra, 13. mája, na výročie prvého zjavenia Panny Márie v roku 1917, bude vrchol tejto slávnosti.

Na pútnické  miesto nemožno ísť len ako turista. Neznamená to, že turisti tam nemôžu ísť. Ale, ako veriaci - pokrstení a birmovaní ľudia, zvlášť v tomto roku, ktorý slávime v našej diecéze ako Rok krstu, birmovania a hľadania Boha, máme si uvedomiť, že my sme išli na miesto, kde sa nebo veľmi dotklo zeme, že Panna Mária prišla, aby nám z neba odtlmočila veľmi dôležitý odkaz. Posolstvo, ktoré sme už vlastne mali vedieť, pretože je to posolstvo obsiahnuté v evanjeliách, v náuke Cirkvi, v Tradícii. Keď sme sa zamýšľali nad tým, čo je obsahom tohto posolstva a spomenuli sme tri tajomstvá tohoto posolstva, mohli sme si ešte viac uvedomiť, že tu nie je reč len o tom, ako sa zariadiť na tejto zemi. Tu je reč o tom, ako sa zariadiť na tejto zemi, aby sme sa dostali do neba. Interpretácia Fatimského posolstva, zvlášť tretieho tajomstva, vzbudila značný rozruch v celom svete.  A to vďaka najmä médiám, pretože oni potrebujú senzácie. Spomeniem, čo jasne povedal pápež Benedikt XVI.: „posolstvo z Fatimy sa naplní na konci sveta.“ Nepovedal to presne tými slovami, ale vyjadril, že Fatimské posolstvo sa neuzavrelo zverejnením tretieho tajomstva. Fatimské posolstvo nám treba žiť, lebo vždy je treba modliť sa, vždy je treba prosiť za obrátenie hriešnikov, vždy je treba sa modliť za duše v očistci. To je výzva dokonca sveta - podporovať Svätého Otca v jeho službe a samozrejme žiť v nádhernom zjednotení sa s Cirkvou.

Dnes už sv. Páter Pio, keď bol skúšaný a tiež podliehal cirkevnému skúmaniu, bolo mu pohrozené aj to, že bude vylúčený z Cirkvi; a vieme, že bol eliminovaný - nemohol verejne slúžiť svätú omšu, nemohol verejne spovedať. On vtedy povedal jednu krásnu vetu: „Aj keby Cirkev nepotrebovala mňa, ja potrebujem Cirkev.“  Prečo si dovolil tento svätec obdarený stigmami, povedať práve takúto reč? Preto, lebo Pán Ježiš ustanovil Cirkev a Cirkev je mystické telo Ježiša Krista. Skrze Cirkev sa nám vysluhujú sviatosti. Teraz, keď prebieha synodálna cesta, niektoré vyjadrenia, zvlášť v Nemecku sú dosť zaujímavé - aby som bol veľmi jemný - a spochybňuje sa napríklad aj osoba toho, kto má alebo môže pri svätej omši kázať, kto môže alebo má krstiť. Z Dikastéria pre Boží kult a disciplínu sviatostí prišlo jasné slovo: Homília nie je o tom, kto je vyštudovaný, ale kto je vysvätený. Krstiť v mimoriadnych prípadoch môže každý, ale obvyklým alebo právoplatným krstiteľom je kňaz alebo diakon. Možno niektoré veci sa zdajú byť zanedbateľné a akoby aj nepotrebné, lenže ak chceme žiť s Cirkvou, ktorá má svoju viditeľnú hlavu, ktorá má svoju náuku a stanovené pravidlá, rešpekt tu byť musí, pretože už potom nastáva anarchia. To nikdy nevedie k dobrému, čo je možné poznať v nejednej rodine, kde sa spochybnila autorita otca alebo mamy, alebo si ju naštrbili aj oni sami.

Milí bratia a sestry, máme za čo ďakovať. Dostali sme možnosť viac vnikať do týchto tajomstiev. Ďakujme Pánovi, že sme sa mohli priam dotknúť hĺbky Fatimského posolstva. Sme už blízko slovenských hraníc, o pár hodín budeme doma. Myslím, že každý už myslí na svoj domov,  na to, čo hneď po návrate budeme robiť... Nenechajme si však rýchlo bežným kolobehom života zo svojej mysle a srdca vyprchať, čo sme prežili, nedajme si vziať, čo sme dostali, ale nech prežitá skúsenosť Božej dobroty, Božieho daru - byť na svätých miestach, na svätom mieste vo Fatime - to nech nás to poznačí a poriadne - na celý život. Záverečným darom je iste aj návšteva tejto mariánskej národnej svätyne. Je tu zvláštnym spôsobom uctievaná Matka Božia Panna Mária, ktorá nás sprevádzala od prvých chvíľ púte do Fatimy. Znova ďakujem Pánu Bohu, že sa podarilo na tomto mieste uzavrieť našu púť, opakujem - na mariánskom pútnickom mieste, v národnej svätyni Maďarska. Nech je oslávený Pán a Matka Ježiša Krista, Panna Mária, spolu so svojím ženíchom svätým Jozefom, a nech nás i naďalej sprevádzajú na celej našej životnej púti. Amen.