Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

JEŽIŠ LIEČI AJ HRIECH DNEŠNÉHO SVETA - 2. nedeľa /A - homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave v deň začatia putovania sochy Fatimskej Panny Márie v diecéze (15.1.2017)

Známy príbeh hovorí o návšteve cisára Františka I. vo väznici. Prechádzal z cely do cely a vypytoval sa odsúdených, prečo sú tam. Takmer každý z  oslovených odpovedal: „Ja ani neviem, prečo som tu; ja som nič neurobil, ja som nič nevyviedol, ja som nevinný, ja som tu omylom.“ Natrafil však na jedného odsúdenca, ktorý ticho sedel v cele, nič nehovoril. Cisár ho oslovil a  opýtal sa: „A ty si tu prečo?“ „No, ja som spáchal veľké zločiny: klamal som, bol som násilník, ublížil som na zdraví; ja tu sedím oprávnene.“ Vtedy sa cisár obrátil na väzenských dozorcov a povedal: „Viete čo? Tohoto zločinca spomedzi všetkých týchto nevinných vezmite, aby ich nepokazil.“ A pustili ho na slobodu. Milí bratia a sestry, možno je to úsmevné, možno sa zamýšľame nad tým, či to je, alebo nie je pravda; ale v tejto chvíli to nie je až tak dôležité. Dôležité je to, že človek si už dokáže obhajovať každý svoj skutok, celé svoje myslenie. Myslím, že  to bol blahoslavený pápež Pavol VI., ktorý svojho času povedal: „Najväčším hriechom doby je, že človek si už nepripúšťa hriech.“

Keď počúvame slová dnešného evanjelia, plasticky si predstavíme situáciu pri Jordáne, kde Ján Krstiteľ vidiac Ježiša Krista, hovorí: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta.“ Ján, celý naplnený radosťou, entuziazmom, vyzná: „Konečne je tu ten, ktorý vyslobodí človeka z hriechu. Baránok, ktorý prichádza, aby nás oslobodil od toho, čo je najťažšie - od hriechu!“

Keď sledujeme celý život Pána Ježiša, vidíme, že sa odvíja v tom istom zmysle, duchu, znamení a v tom istom snažení. Keď Ján povie: „Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma hriech sveta“, vypovie veľmi dôležitú skutočnosť. Hovorí o tom, že Ježiš Kristus sa stáva obetným baránkom, a je v tej istej pozícii, ako každý jeden baránok, ktorého židia obetovali pri obetách na zmierenie za svoje hriechy. Ježiš sa stáva tým obetným Baránkom, ktorého vedú ako nemého na zabitie. On je ticho. V tichu odovzdáva seba samého Nebeskému Otcovi ako zmiernu obetu. To sa dozvedáme z ďalších slov svätého evanjelia. Ale Ján už teraz, skôr, ako sa to reálne stane, na to upozorňuje: „To je ten Baránok, ktorý sníma  hriech sveta.“ Ak by sme začali uvažovať štýlom myslenia dnešného človeka, ktorý hovorí, že hriech neexistuje; načo by potom bola táto zmierna obeta Božieho Baránka? Ale toto všetko je ľudská konštrukcia. Boh predsa prichádza na svet, na zem. On, Boh, od ktorého pochádza všetko. Boh sám nám prichádza povedať, že je to On, od ktorého pochádza všetko  a že On dal pravidlá aj pre človeka. Voláme ich prikázania.

Boh nám prišiel pripomenúť: Ľudia, pretrite si oči a rozpoznajte, či žijete, alebo nežijete podľa pravidiel, ktoré som vám dal. Aj vám, ľuďom 21. storočia hovorím to isté: Pretrite si oči! Viete byť veľmi starostliví, keď si kúpite nejaký spotrebič, niečo, čo považujete za vzácne vo svojej domácnosti, lebo ste do toho investovali možno veľa peňazí. Predstavte si, že by ste tieto veci užívali proti stanovenému poriadku. Viete veľmi dobre, že o chvíľu by to všetko krachlo. Napríklad, keby ste televízor nepoužívali správne, keby ste ho správne  nenapojili na sieť, o chvíľu je po ňom. Toto si vieme oceniť. Ale pravidlá, ktoré nám dal Boh, tie podchvíľou nejakým spôsobom zhadzujeme, relativizujeme a hovoríme, že dnes už nie sú platné. Ak niekto  klame, obhajuje to tým, že vlastne najmä chráni seba, a preto neuviedol všetky fakty. Keď niekto kradne; pamätáme, ako sa za socializmu hovorilo: „Kto nekradne, okráda svoju rodinu.“ Ale toto ostávalo a aj zostalo v ľudskom vedomí a myslení: „Keď kradnem a neprichytia ma, vlastne nič sa nestalo. Ak ma prichytia, ešte to musia dokázať, musia ma usvedčiť. A keď ma usvedčia, je tu ešte záchrana, šanca, že uznajú, že som vtedy, pri krádeži nebol svojprávny a nebol som zodpovedný za svoj skutok.“ Koľko je  takých fínt, ktoré naozaj znevážia ľudský skutok v jeho pravde. Ale v pravde pred Bohom, nie v pravde pred ľudskou vychytralosťou. Opakujem: v pravde pred Bohom. Ježiš prichádza, aby nám pretrel náš zrak. Ján Krstiteľ nám jasne hovorí: „To je ten, ktorý sníma hriechy sveta. V nikom inom niet odpustenie a spása. Iba v Ježišovi Kristovi!“

V tomto týždni sme mohli čítať príbeh zo svätého evanjelia o človekovi, ktorý bol paralyzovaný, a ktorého priniesli k Ježišovi na nosidlách štyria muži. Celá situácia vyvolala očakávanie „publika“, ako to dopadne, čo Ježiš urobí, pretože všetko sa udialo netradičným, mimoriadnym spôsobom. Pre nával ľudí zídených počúvať Ježiša, ťažko sa bolo dostať k nemu. Bolo treba porazeného človeka spustiť na nosidlách cez strechu, čo vyvolalo ešte väčšiu pozornosť. Čo vtedy povedal Ježiš? „Odpúšťajú sa ti hriechy.“ Predstavme si ten zhromaždený zástup, ako zhíkol. Tam neboli len farizeji a zákonníci, ktorí v tej chvíli zareagovali: „Kto je tento, že si dovolí odpúšťať hriechy? Veď túto moc má len Boh!“ To bola reakcia predstaviteľov náboženského života. Ale všetci ďalší, tam zídení ľudia zhíkli: „Ježišu! Čo sa ti porobilo! Ty nevidíš, že ten človek je neschopný pohybu? Že je úplne paralyzovaný? Prečo mu nepomôžeš?! Prečo ho neuzdravíš? Prečo mu neprinavrátiš zdravie? Miesto toho ty tu začneš rozprávať o hriechu!“ To je neuralgický bod, ktorý sa tiahne vekmi, pretože dôležitosť človeka je neustále postavená na sile, na zdraví, možno na kráse, alebo na niektorých ďalších danostiach, ktoré chvíľu sú tu a  o chvíľu ich už niet. Pominú sa. Ale sila krásy ducha, tá pretrvá. Ona ozdobuje človeka  a robí ho podobným Bohu. Áno, krása duše, robí človeka  podobným Bohu.

V dnešný deň, ktorý je celosvetovým dňom migrantov, zamýšľame sa nad hriechom sveta, na ktorý tak naliehavo a často upozorňuje pápež František. Možno mnohí ani nevedeli o ostrove Lampedusa, kam prichádzali stovky, tisícky utečencov z Afriky. A koľkí z tých, ktorí sa tam pokúšali dostať, sa tam  nedostali, pretože zahynuli v mori. Jedno hľadisko je, že iste mnohé veci mohli byť organizované a zneužívané. Ale na druhej strane, možno každý máme v rodine niekoho, kto v určitých etapách vývoja  našej republiky bol nútený odísť za hranice našej vlasti. A naši ľudia, tí, ktorí museli z nejakého dôvodu odísť, utiecť za hranice, ako boli radi, keď boli v cudzine prijatí. Keď tam neboli odmietnutí. Keď tam dostali prácu, mohli sa začleniť do spoločnosti. Toto je ďalší problém, ktorý iste nemožno vidieť čiernobielo. A vieme, že nie sú nejaké jednoduché riešenia, ktoré okamžite všetko vyriešia. Ale ďakujeme pápežovi Františkovi, že nám otvoril oči a tiež nám povedal: „Toto je hriech sveta. Nezatvárajte si oči pred týmto hriechom sveta!“ A koľko je ďalších previnení, na ktoré upozornil svätý Otec František, ako som to už spomenul, a na ktoré dnešný svet nie je citlivý. Nám biskupom, napísal na deň Neviniatok list o utrpení detí celého sveta. O tom, ako sú zneužívané, ako nemajú svoje detstvo. Ako sú využívané na otrocké práce, dokonca na zabíjanie ľudí. Tu sa nemôžme len nečinne pozerať. Svätý Otec hovorí: „Nemôžme v jasličkách vidieť len malého Ježiška, ktorý sa narodil. My v tej chvíli musíme pamätať aj na neviniatka, ktoré dal Herodes pozabíjať. A Herodesovia tohto sveta ich  dávajú znova zabíjať, alebo ich zneužívajú.

Milí bratia a sestry, možno je tento príhovor značne negativistický, ale dívame sa na toho, ktorý prišiel sňať hriech sveta. Na Ježiša, ktorý nám prišiel pomôcť zbaviť sa všetkého toho, čo je zlé. Ježiš nám neprišiel zatvoriť oči a vopchať hlavu do piesku ako to robí pštros a tým si nahovárať, že problém je vyriešený. Nie. My sme prišli pred toho, ktorý sníma hriech sveta; prosiť ho o svetlo, aby sme dobre rozpoznávali veci, ale aj prosiť o silu, aby sme dokázali robiť  správne kroky vo svojom živote. Možno tie prvé kroky budú krokmi tackajúceho sa malého dieťaťa, ktoré začína chodiť a teda aj veľakrát padne. Ale to tackajúce sa  dieťa sa napokon naučí chodiť. A koľko takýchto krôčikov a pádov je asi treba znova a znova absolvovať kvôli tomu, aby sme znova nabehli na to, čo je správne a potrebné. Keď sa zamýšľame hľadiac na toho, ktorý sníma hriech sveta, nezabúdajme aj na tú, ktorá nám prišla pripomenúť čo máme robiť z našej strany. Pokánie! Pokánie! Pokánie! Keby nebolo hriechu, nebolo by potrebné pokánie. Ale Mária prichádza pred sto rokmi z neba do Fatimy, aby nám pripomínala práve toto. Teda aj my, keď dnes pri popoludňajšej pobožnosti budeme sprevádzať sochu Matky Božej, putujúcu z kaplnky Božského Srdca Katolíckej základnej školy a prichádzajúcu sem, do nášho chrámu, katedrály, chceme byť tými, ktorí s úprimným srdcom zachytávajú jej hlas, výzvu na pokánie. Na potrebné prehodnotenie vlastného života, uvedomiac si, ako vnímame Božie prikázania vo svojom živote. Každý jeden z nás sa pýtajme sami seba: Ako ich hodnotím? Ako stvárňujú môj život? Lebo čím lepšie poznáme svoj hriech, tým vrúcnejší bude náš vzťah k Bohu. Lebo náš vzťah, alebo náš postoj ku hriechu je odpoveďou na to, ako vážne berieme aj Boha.

Keď prakticky dnes začíname v našej diecéze s putovaním sochy Fatimskej Panny Márie, nezatvrdzujme si svoje srdcia. Z Ríma máme na náš Fatimský rok aj požehnanie Svätého Otca pápeža Františka a môžeme od dnešného dňa získavať pri všetkých podujatiach Fatimského roka za obvyklých podmienok úplné odpustky. Nezatvrdzujme si svoje srdcia, ale majme ich otvorené. Môžeme byť tými, ktorí v Betleheme pred Jozefom a Máriou pribuchli dvere. Ale môžeme byť naopak tými, ktorí otvárajú svoje srdcia  Márii a  vítajú ju ako našu Mamu. Ako tú, ktorá prichádza k nám, aby  nás pozdvihla z biedy života, aby nás znova priviedla k Božiemu Baránkovi, ktorý sníma hriech sveta. Prichádza, aby nám pomohla znova posilniť svoj život viery,  prehĺbiť ho a mať radosť z toho, že sme Božie deti. Ježiš k nám aj dnes prichádza a  pýta sa nás tak, ako sa nás pýta vždy na začiatku svätej omše: „Máš nejakú vinu?“ Keď vyznávame: veľa som zhrešil, myšlienkami, slovami, skutkami, ale aj zanedbávaním dobrého; teda tým všetkým, čo som mohol urobiť a  z nejakého dôvodu som neurobil; a beriem to úprimne, vtedy správne reagujem na toho, ktorý k nám prichádza a sníma hriech sveta. Aj môj hriech, aj hriech každého jedného z nás. Amen.