Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

STOPY DUCHA SVÄTÉHO - Slávnosť zoslania Ducha Svätého /C – homília Mons. Stanislava Stolárika pri sv. omši počas ktorej udelil sviatosť birmovania vo farnosti Breznička (9.6.2019)

Pri nejednej príležitosti keď mi ľudia dávajú rôzne otázky, jednou z opakovaných otázok je, ako relaxujem, alebo čo mám rád, čo ma poteší, alebo pri čom sa dá dobre oddýchnuť. Priznám sa a možno vás to prekvapí, že niekedy si veľmi rád oddýchnem pri dobrej detektívke. Ale nie pri nejakých krvákoch. Nie, to už nie je na moje nervy, ale pri  inteligentných detektívkach, pri ktorých treba uvažovať s detektívom, ktorý pomaly odhaľuje stopy a uvidí to, čo iní nevideli, alebo čo sa zločinec snažil zakryť. Detektív to postupne odhaľuje, nakoniec všetko vyskladá a povie, kto spáchal zločin. Skúsme byť dnes aj my trochu „detektívi“ a hľadať  „stopy“. Nie však stopy zločinca, ale stopy Ducha Svätého. Hľadať ich aj podľa Božieho slova, ktoré sme si dnes vypočuli.

Pri prvom čítaní zo Skutkov apoštolov sme mohli zostať prekvapení, zvlášť keď aspoň trocha poznáme židovskú tradíciu, pretože je tam napísané: „Všetci ľudia bez rozdielu boli naplnení Duchom Svätým.“ Ako by som osvetlil túto málo pochopiteľnú skutočnosť? Ako je to možné, že aj nežidia boli v tej chvíli naplnení Duchom Svätým? Pisateľ Skutkov apoštolov práve toto konštatuje.  Samozrejme, všetci boli z toho zmätení. Zmätení aj z toho, že každý z prítomných počul Petra hovoriť svojím jazykom. Aká je to hlboká stopa, na ktorú sa môžeme zahľadieť a  hovorí o veľkosti Ducha Svätého.

Ale poďme ďalej, poďme k slovám evanjelia, ktoré sme počuli. Pán Ježiš sa postaví pred apoštolov zhromaždených vo večeradle, kde sa modlia spolu s Pannou Máriou a povie im: „Pokoj vám!“ Tento pokoj je dar zmŕtvychvstalého Krista, lebo vieme, že pri inej príležitosti Ježiš povie: „Dávam vám svoj pokoj! Nie taký pokoj aký ponúka, dáva svet, ktorý je na chvíľu, rýchlo pominie; ale svoj pokoj vám dávam ako dar! Pokoj, ktorý vám vnášam do duše, ma ale aj niečo stál.“ Ježiš im ukazuje ruky a bok. Cez obetu, cez  moje utrpenie a moju obetu na kríži som vám získal pokoj a získal som vám dary, ktoré vám udelí Duch Svätý. „Prijmite Ducha Svätého“, završuje Ježiš slová, ktorými sa pri stretnutí prihovára apoštolom. „Prijmite, čo  vám ponúkam.“ Ježiš ponúka aj veľké odpustenie, ktoré každý jeden človek denne potrebuje. Ponúka nám naozaj veľmi široký sortiment darov, pretože Duch Svätý, hoci je stále ten istý, jeho dary, ako sme počuli, sú rozličné: dary milosti, dary služby..., dary ktoré však nie sú nám dané len preto, aby potešili, posilnili náš egoizmus, ale  sú to dary pre všeobecný úžitok, teda nielen pre seba, ale pre iných, pre službu. V tejto chvíli si môžeme, i máme uvedomiť, že už krst je veľkým darom, ktorý nás úzko spája v jedno telo, ktorým je Cirkev a spája nás všetkých v spolupráci.

Milí bratia a sestry, poukázal som na stopy, ktoré sú stopami Božími. Môžeme sa vrátiť hneď na začiatok Svätého písma, ku knihe Genezis, kde je napísané, že na počiatku bol chaos, ale Duch Boží sa vznášal nad vodami. Jednoducho povedané: Duch Svätý urobil poriadok. Duch Svätý po Kristovej obeti dáva tiež všetko do poriadku. Lenže obeta na kríži, to nie je „všeliek“, ktorý pôsobí automaticky, ako nejaké mávnutie čarovným prútikom, ako čarovný liek. Ježiš chce, aby silou jeho obety sa Duch Boží  preukazoval v tomto svete skrze nás. Skrze každého jedného. Vráťme sa k patrocíniu chrámu, v ktorom sa nachádzame, znova upriamme pozornosť na Pannu Máriu. Pripomeňme si chvíľu zvestovania, keď za ňou prichádza anjel a  oznamuje jej, že je vyvolenou  ženou, ktorá sa má stať Matkou Pána Ježiša. Mnohí cirkevní otcovia opisujúc túto scénu, hovoria: „Celé nebo i zem čaká Mária na tvoje áno!“ Je to priam nepredstaviteľné očakávanie.

Každý jeden z nás môže v živote prežívať rôzne očakávania: keď je tombola, očakávame, či vytiahnu nás, keď je daná do pléna súťažná otázka, alebo je možnosť výhry vysokého obnosu, každý kto sa do súťaže vložil a vložil tam aj peniaze, čaká či príde víťazstvo, výhra. V prípade udalosti zvestovania je mimoriadne očakávanie, týkajúce sa dejín spásy! „Čo povieš Mária na Božie oslovenie?!“ My už vieme, že Mária dala svoj súhlas a počala z Ducha Svätého. Ale počala až po slobodnom súhlase. Prišla ponuka, ako prichádza ku každému jednému z nás. Božia ponuka prichádza v rôznych podobách, pretože dary milosti sú rozličné, služby sú rozličné, ale vždy sú ponúkané pre všeobecný úžitok. Tak, ako Boh nechal Pannu Máriu, aby sa slobodne rozhodla, aj teraz od každého jedného z nás čaká odpoveď: „Dávaš svoj súhlas?“ Milí birmovanci, váš duchovný otec vyjadril, že vy dávate Bohu svoj súhlas. V Márii, po jej súhlase: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“,  mohol Duch Svätý vykonať to veľké dielo. Ona počala z Ducha Svätého, aby tak začala viditeľná etapa našej spásy. Ale Mária mohla tak, ako každý jeden človek, aj pokrstený a pobirmovaný, povedať: „Nie, dosť! Bože, viac nechcem, aby si šarapatil v mojom živote. Nie!“ Ale Mária súhlasila s Božím plánom a tak sa začali dávať veci do poriadku, začala viditeľná cesta spásy. To je znova stopa, stopa Ducha Svätého.   

Po zoslaní Ducha Svätého dnes stretávame apoštolov spolu s Máriou zhromaždených vo večeradle na modlitbách, očakávajúc príchod Ducha Svätého. Myslíte si, že oni mali celkom jasno v tom, kto to je to Duch Svätý? Mali celkom jasno, keď im Ježiš hovoril, že potrebuje trpieť a potom umrieť a že vstane z mŕtvych? Mali v tom jasno? Nemali, a preto prišli z ich strany mnohé nepredpokladané reakcie. Aj teraz sa môžeme spýtať: Boli vo večeradle viac zo strachu, alebo viac v očakávaní? Myslím si, že to už bolo najmenej pol na pol. Pretože už stretli zmŕtvychvstalého Krista, ale ešte stále to neboli, dá sa povedať, odvážni ľudia, ktorí by vykročili z bezpečia večeradla a išli by medzi ostatných. Ale po prijatí Ducha Svätého ich už vidíme ako plných odvahy, ľudí, ktorí vykročili, ohlasovali, trpeli ale aj umierali. Duch Svätý skrze nich vtláčal do tohto sveta ďalšie stopy a zanechával za nimi nádherné veľké stopy. Ako povedal aj váš duchovný otec v úvodných slovách: celé veľkonočné obdobie sme čítali a čítame Skutky apoštolov, kde nie je veľakrát celkom výrazne spomenutý Duch Svätý, ale všetko čo sa dialo, bolo dielom Ducha Svätého a my tieto stopy odhaľujeme, spoznávame, aby sme porozumeli, KTO je Duch Svätý.

Znova opakujem, aj my môžeme, ale i nemusíme prijať Ducha Svätého. Nemyslím teraz len na samotný akt vyslúženia sviatosti birmovania, ale vôbec na otvorenie sa pôsobeniu tretej Božskej osoby. Nemusíme v otvorenosti prijať Ducha svätého, ale môžeme. Vy, birmovanci ste boli na to aj pripravovaní, aj to deklarujete. Ale či urobíme tak, alebo tak, vždy zanechávame aj my, vo svojom živote stopy. Dobré, alebo nedobré. To vieme veľmi dobre. Stopy zanechávame nielen my, kňazi, ale všetci. Dnes ďakujem Pánu Bohu a iste ďakujeme spoločne, že som mohol včera v Rožňave vysvätiť pre diecézu troch nových kňazov a dvoch diakonov. Pán ich posiela pracovať do svojej vinice. Ale aj každému jednému z nás sú adresované a patria slová Pána Ježiša, ktoré nachádzame v evanjeliu svätého Jána: „Ako mňa posiela Otec, aj ja posielam vás!“ Každý jeden z nás je vystrojený Duchom Svätým už od krstu. Tak ako bol Ježiš; povedal by som, že bol vystrojený Duchom Svätým už pri krste v Jordáne, keď naňho zostúpil Duch Svätý v podobe holubice. Od tejto chvíle sa začína jeho verejné pôsobenie, a ľudia ho začínajú väčšmi spoznávať. Zároveň nás povzbudzuje: „Mocou Ducha Svätého robte aj vy to isté: zanechávajte stopu o jeho milosti, o jeho láske, o jeho milosrdenstve!“ Lebo všetci zanechávame stopu, ktorá niekedy je zamaskovaná, lebo ju my zamaskujeme, ale skôr - neskôr sa viditeľne, v pravde ukáže. Na prijatý Boží dar môžeme i zabudnúť; ale môžeme a máme s ním aj spolupracovať. Jedna ubolená mama hovorila: „Navštívila som dcéru v meste. Má vlastný byt, nie je vydatá. Bola som pri tejto návšteve zhrozená, lebo všade po byte boli porozhadzované prázdne fľaše. Rada tam robí rôzne žúry... Má zamestnanie, plat, ale žije nemorálne, nezodpovedne.“ Bolesť mamy! Pýtam sa: bola jej dcéra pokrstená? Bola na birmovke? Keď to mama rozprávala práve kňazovi, je vysoko  pravdepodobné, že jej dcéra bola i pokrstená i pobirmovaná. Akú stopu zanecháva vo svojom živote a svojim životom? Ani poriadneho detektíva veľmi netreba, aby to každý videl. Je jediná, ktorá zanecháva takúto stopu? Čo má robiť táto nešťastná mama a mnohé ďalšie podobne nešťastné mamy? Táto mama neschvaľuje dcérin život. Robí tak každá mama? Čo robiť? Veď aj mama aj otec prijali Ducha Svätého. Čo robiť v takých situáciách? Ktovie, či by znova nebolo potrebné vrátiť sa k duchu Fatimy a k svedectvu svätých detí Hyacinty a Františka.

Spomeniem však aj inú sväticu. Svätú Veroniku Giuliani, mystičku a apoštolku Panny Márie, ktorá prinášala veľmi ťažké a veľké obety, aby zachránila duše pred zatratením, lebo videla duše padajúce do pekla ako dážď preto, lebo sa za nich nikto nemodlí a  nikto za nich neprináša obety. Na jednej strane som si vedomý toho, že hovoriť o pekle dnes, v 21. storočí, spôsobuje, že mnohí sa pousmejú, s poznámkou: to nie je pre nás; druhí povedia niekým klamaní: neberte to až tak vážne. Ale to je posolstvo aj z Fatimy. Toto isté videli deti z Fatimy. A o tom hovorí aj spomenutá mystička svätá Veronika Giuliani. Bojovala tvrdý boj, aby duše nešli do zatratenia. Obetovala sa za nich. Tak, ako Panna Mária vyzývala deti vo Fatime, aby sa obetovali a modlili za obrátenie hriešnikov.

Znova si povedzme a pripomeňme, že Pán Ježiš sa postavil pred apoštolov a ukázal im ruky a bok. Ukázal im rany. Znaky ľudským očiam viditeľného, ale i  neviditeľného utrpenia za nás. Toto stálo naše vykúpenie. Tieto rany si vzal aj do večnosti, ale už ako ozdobu. Nevyčíta nám ich, ale chce nám povedať: „Nepôjde to bez rán, bez námahy a obety“. Je to aj oslovenie pre rodiča, ktorý vidí svoje dieťaťa žiť život zle, niekedy až veľmi zle. Nedotkne sa to rodiča? Rodič je znepokojený, ale nič neurobí; alebo sa takto utrápený rodič bude modliť, obetovať, postiť, dávať slúži sväté omše... Dnes máme birmovku. Vy, milí birmovanci a aj vaši rodičia môžete zareagovať, prečo hovorím k dospelým, k rodičom, a nie k birmovancom. Teraz oslovím aj vás, birmovancov. Vám, mladej generácii, ale aj starším každý hovorí, aby ste mysleli len na seba. Ježiš však dnes aj vám ukazuje svoje rany, aby ste aj vy pamätali na svojich, ktorí nežijú svoju vieru. Možno sú to vaši súrodenci, alebo rodičia, možno kamaráti, či spolužiaci. I vám dnes ukazuje Pán Ježiš svoje rany a hovorí: „To som zaplatil za vykúpenie všetkých. Chcete so mnou spolupracovať? Chcete spolu so mnou myslieť na spásu druhých a niečo pre to aj zniesť, vytrpieť? Aj za cenu vlastných rán a rôznych bolestí?

Tieto Turíce sú iste pre vás popri celo-cirkevnom sviatku i značne osobné. Prijmite teda Ducha Svätého, posilňujte sa, choďte a pamätajte, že sú dôležité i rany a to aj v dnešných časoch. Počas majstrovstiev sveta ste už nielen chlapci, ale aj dievčatá pozerali hokej, však? Videli ste, ako sa pri zápasoch otĺkali tí hokejisti. Koľko mali rán po zápasoch...; i tak bohužiaľ medaila nebola. Ale koľkí prišli zranení, pootĺkaní; ako hovorí svätý Pavol: „pre pominuteľný veniec.“ Sme hrdí na nich, že bojovali. Ale vieme sa tak nechať otĺkať v „zápasoch“ pre Ježiša Krista a pre spásu druhých? Fatimské deti to robili nadmieru, až odpadávali od únavy. A koľkí ďalší...

Prijmime teda Ducha Svätého, prijmime Ježišovou výzvu, keď nám ukazuje rany a bok, a keď nám ponúka zvláštny dar odpustenia: „komu odpustíte, tomu bude odpustené aj v nebi.“ Prijmime tieto dary a v plnej miere ich rozdávajme ďalej. Amen.