Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

LAGIEWNIKI U NÁS DOMA - Príhovor k duchovným pútnikom do Sanktuária Božieho milosrdenstva v Lagiewnikach 9. 5. 2020 (pre Rádio Lumen)

Drahí bratia a sestry, milí pútnici, ctitelia, horlitelia Božieho milosrdenstva,

s koľkou láskou, dojatím, nostalgiou, ale i s vďakou a nádejou vyslovujeme dnes meno krásneho miesta, ktoré je nielen reálne na predmestí Krakowa, ale aj v srdci každého z nás – Lagiewniki. Koľkokrát sme tam už boli, koľkokrát sme tam obnovili, alebo načerpali potrebné sily pre životné skúšky. Ako veľmi sme vtedy cítili, že Božie milosrdenstvo je na zemi! Nielen problémy, nešťastia a zločiny sú vo svete, ale koľko je Božieho milosrdenstva uprostred Božieho ľudu, lebo Božie milosrdenstvo trvá naveky - čo platí nielen pre budúcnosť a večnosť, ale aj pre minulosť a prítomnosť.

Pre nás všetkých sa Božie milosrdenstvo veľmi zviditeľnilo najmä pred dvadsiatimi rokmi, keď svätý pápež Ján Pavol II. vyhlásil sestru Faustínu za svätú a ustanovil druhú veľkonočnú nedeľu ako Nedeľu Božieho milosrdenstva. Ľudstvo ožilo. Tak veľmi všetci potrebujeme novú nádej, ktorú dáva Božie milosrdenstvo. Ožili sme všetci, aj my na Slovensku a začali sme putovať do Lagiewnik. Keď sa začalo šíriť posolstvo o Božom milosrdenstve, začali sme putovať do Poľska na ďalšie Božie miesto a v tomto roku to už malo byť s Rádiom Lumen po šestnásty krát. Rástol teda nielen počet pútí, ale hlavne počet pútnikov. Všetci sme okúsili, čo to znamená, ak do našej kajúcnosti vo viere vstúpilo Božie milosrdenstvo. A tak sme nielen začali, ale aj pokračovali v našich pútiach. Či už s Rádiom Lumen, alebo inak – individuálne, v skupinách, prostredníctvom farských pútí...

Ďalším Božím darom na tomto svätom mieste sa stala naša „chyža“ – slovenská kaplnka. Od tej chvíle sme už do Lagiewnik neputovali ako tí, ktorí idú niekam, ako hostia na návštevu, ale ako tí, ktorí prichádzajú domov. My si tu máme kde sadnúť, zložiť hlavu, ale hlavne zložiť kamene vlastných bolestí, ale aj púčiky nových nádejí. A to všetko v nádhernom objatí Božieho  milosrdenstva, ktorého bolo toľko, že sme si ho každý mohli „nabrať“, koľko sme chceli do svojich „batohov“, aby sme ho mohli rozdávať plným priehrštím aj doma, na Slovensku. Čo myslíte, priniesli a porozdávali sme ho dosť? Nechali sme sa Božím milosrdenstvom aspoň trochu zmeniť k lepšiemu? Zmenilo Božie milosrdenstvo Slovensko? Čo zlé sa stratilo z nášho života? Čo dobré vyrástlo, alebo sa posilnilo? Zmenilo Božie milosrdenstvo tvárnosť našej zeme slovenskej? Ak áno, Bohu vďaka. Veľkou vďakou voči Pánu Bohu je aj rozbehnutá možnosť byť spojení s Lagiewnikami počas pútí nielen duchovne, ale aj prostredníctvom rádiových vĺn. Dokonca aj cez  televíziu. Tak v Lagiewnikách nebývalo na púti len cez 20 000 ľudí, ale cez toto duchovné zjednotenie možno aj o stotisíc viac. Ale aj tak to nie je len o číslach. To je predovšetkým o otvorených srdciach, ktorých sa dotýkalo Božie milosrdenstvo. Často sa otvárali aj srdcia, ktoré boli spočiatku rozpačité a museli si prejsť svoju cestu, aby prestali odporovať Božiemu milosrdenstvu. Ako veľmi treba ďakovať Pánovi za každý prejav jeho nekonečného milosrdenstva, a to vôbec nevieme, koľkí sa takto, v objatí Božieho milosrdenstva už dostali do večnej blaženosti. S koľkou radosťou a vďakou už ospevujú Božie milosrdenstvo naveky! A s nimi koľkí ďalší, ešte síce na zemi, ale už nasmerovaní na svojej pozemskej púti k nebu prespevujú ten istý chválospev na Božie milosrdenstvo.

Akú veľmi dôležitú úlohu zohrala a zohráva láskavá Matka Božieho milosrdenstva, to sa dozvieme až v nebi. Ale aj tak vieme, akú dôležitú úlohu v živote každého z nás má Panna Mária. Poriadne sa jej držme pokiaľ budeme žiť a buďme si istí, že potom budeme s ňou v nebi ospevovať Božie milosrdenstvo naveky - s Máriou, ktorú si v máji zvlášť uctievame. Terajšia situácia koronavírusu nás mohla znova priviesť k pôvodnému prežívaniu mesiaca máj ako mariánskeho mesiaca v našich rodinách. Je len vzácne, ak sme túto šancu využili. Už sme si mohli namýšľať, že všetko máme vo svojich rukách, že Boh a Panna Mária sú len na výnimočné príležitosti a to, čo nás učili mamy a staré mamy, keď nás viedli k Bohu a mariánskym pobožnostiam, že to sa už vraj v modernom svete našich vízií nehodí, už to tu nemá miesta. Vráťme sa k ľudovej pobožnosti našich starých materí! To v žiadnom prípade nie je odmietanie všetkého, čo sa medzitým získalo. Je to len pripomenutie, aký je Boh dôležitý aj v ľudskom pokroku. Preto nám nerobí problém napríklad postaviť sa na balkóne biskupskej rezidencie v Rožňave a modliť sa i žehnať pred prázdnym námestím mesta. Znova, nejde o počty, ale o silu duchovného spojenia, ktoré sa deje cez  prednášané modlitby, ktorá spája veľmi veľa ľudí na Slovensku, ale aj za našimi hranicami, keď sa v tejto chvíli zjednocuje s nami Boží ľud. Kde je hlboké, duchovné a modlitbové zjednotenie, tam sa vyprosuje hojné Božie požehnanie.

Aký som veľmi vďačný v tejto chvíli, keď si spomínam, ako veľa ľudí sa s nami zjednocuje v spoločnej modlitbe, akú veľkú silu modlitbového tsunami vyvoláva táto prívalová vlna, ako pôsobí na nebo a koľko Božej milosti, milosrdenstva sa takto vnáša do spoločenstva Božieho ľudu. Ako veľmi nám treba ďakovať za toto všetko! Som vďačný aj Katolíckym novinám, že v čísle 19 (2020) zverejnili fotografiu, ako žehnám prázdnemu námestiu mesta i diecéze, ale i všetkým, čo sa v tej chvíli s nami spolu modlia. Tak isto určite žehnali aj ostatní otcovia biskupi a horliví kňazi svojim ovečkám. Sila spoločenstva modlitby prekonáva všetky hranice a bariéry. V sile modlitby sme jedno a potom nebo zostupuje na nás. To je Božie milosrdenstvo. Ako to bude ďalej? To závisí od našej dôvery v Boha. Buď sa necháme pohltiť tými, ktorí nám neustále budú vtláčať dôležitosť ľudského umu a chytráctva bez Boha alebo sa necháme pretvoriť na nových ľudí, ktorí si stále viac budú pripomínať, ako pri ľudskej usilovnosti, ktorá je veľmi dôležitá, je nevyhnutné vkladať ohromnú dôveru v potrebu Božieho požehnania na všetky naše ľudské iniciatívy. 

Milí bratia a sestry, dnes sme všetci v Lagiewnikach prostredníctvom Rádia Lumen. Nie sme tam fyzicky. Ale my sme nielen na tomto mieste. My sme priamo v prameni Božieho milosrdenstva, z ktorého čerpáme, v ktorom sa obnovujeme a za ktorý neustále ďakujeme. Ďakujeme za 20 rokov svätorečenia sestry Faustíny, za 20 rokov Nedele Božieho milosrdenstva a za 100 rokov od narodenia sv. Jána Pavla II., ktorý celú túto rieku Božieho milosrdenstva uviedol do života Cirkvi i celého sveta. Je to málo či veľa? Celý život je o tom... Boh nám dáva málo či veľa? Boh nám neustále dáva toľko, že nás to vždy presahuje. Kiež by sme to v našej ľudskej ohraničenosti dokázali aspoň trocha vnímať. Boh nám nikdy nedáva len to, o čo prosíme. Boh nám dáva vždy viac, ako sa odvažujeme prosiť, i ako dokážeme prijať. Ak by sme aj boli „nádobou“, ktorá sa nechá úplne naplniť, Božie dary „pretekajú“ aj cez „okraj“. Myslíte, že Božie milosrdenstvo nie je o tom? Božie milosrdenstvo nedokážeme nikdy prijať a pochopiť v plnosti. Viac a hlbšie ho dokážeme vnímať a chápať až vo večnosti. Lebo keď Božie milosrdenstvo trvá naveky, máme celú večnosť na to, aby sme ho zvelebovali a zaň ďakovali naveky. Milí bratia a sestry, teda aj v tomto roku putujeme, hoci nie fyzicky do Lagiewnik, ktoré sú na predmestí Krakova. Aj napriek tomu, že tam nemôžeme byť reálne, v našom srdci je večný Boh so svojim plánom, s plánom jeho lásky. O nič neprichádzame, len si ešte viac uvedomujeme, možno práve v tomto roku pandémie koronavírusu, aké je veľké Božie milosrdenstvo, ktoré chceme ospevovať naveky. Ďakujem vám všetkým v Rádiu Lumen, ktorí už po šestnásty  krát, aj v tomto roku pripomínate, aké je veľké Božie milosrdenstvo, ktoré chceme ospevovať naveky. Ďakujem i sestrám Kongregácie Matky Božieho milosrdenstva, i všetkým horliteľom a ctiteľom Božieho milosrdenstva, ktorí napomáhajú tomu, aby sa Božie milosrdenstvo ohlasovalo, šírilo, upevňovalo v srdciach ľudí, a všetkých zmenených zachraňovalo pre večnosť.

Aj keď dnes neputujeme do Lagiewnik fyzicky, predsa vieme, že Božie milosrdenstvo prichádza za nami, prichádza k nám. Otvorme sa mu a sami buďme naďalej svedkami Božieho milosrdenstva a tvorcami pokoja na tejto zemi, predovšetkým na našom Slovensku. Rád a úprimne pozdravujem všetky mamy na Slovensku pred zajtrajším Dňom matiek. Celý život, ale zvlášť celý tento mesiac ďakujeme Bohu za našu nebeskú Mamu Máriu i za naše pozemské mamy. Myslím, že nás je veľmi veľa, ktorí sme začali rozumieť Božie milosrdenstvo práve cez lásku našich mám. Vďaka vám, mamy, modlíme sa s vami a za vás, i za vaše rodiny, keďže na budúci týždeň je aj Deň rodiny. A ešte prosím aj o modlitbu za našu Rožňavskú diecézu. 16. mája, teda o týždeň sa naplní 5 rokov mojej  služby v diecéze. Je za čo ďakovať, čo odprosovať i vyprosovať. Prosím vás, pamätajte na nás vo svojich modlitbách. Vďaka. Ale mám ešte jednu prosbu. 18. mája uplynie 100 rokov od narodenia sv. Jána Pavla II. Veľmi ďakujme Bohu za tohto ozaj veľkého pápeža, ktorý nielen veľa vykonal pre náš národ, ale nás aj veľmi miloval. Svojou láskou k Bohu a ľuďom učil všetkých, aké veľké je Božie milosrdenstvo a aké potrebné je pre tento chorý svet. Centrum sv. Jána Pavla II. je tiež v Lagiewnikách a  môže nám pripomenúť všetko z jeho života. Čo všetko nás tento svätý pápež naučil! Je treba ďakovať.

A všetky tieto, i ďalšie úmysly, milí bratia a sestry, môžeme i naďalej vkladať do spoločnej modlitby každý večer o 19,30 pri mariánskom morovom stĺpe tu, v Rožňave pred biskupskou rezidenciou, či už fyzickou prítomnosťou, alebo duchovne zjednotení. V stredu 13. mája na Fatimskú Pannu Máriu sa budeme fatimskú pobožnosť modliť o 16,30 a pozývam vás k zjednoteniu aj potom  pri sv. omši o 18,00 hodine, ktorú budem sláviť v rožňavskej katedrále v priamom vysielaní Rádia Lumen. Božie milosrdenstvo a Mária idú ruka v ruke, spolu aj so sv. Jozefom, sv. Jánom Pavlom II., sv. Faustínou a ďalšími svätými patrónmi.

Milí bratia a sestry, dnes nie sme v Lagiewnikach fyzicky, ale Lagiewniki sú dnes u nás doma, u každého z nás. A kde sú Lagiewniki, tam je Božie milosrdenstvo, ktoré chceme oslavovať a ospevovať teraz i naveky. K tomu vám všetkým žehnám v mene X Otca  i X Syna  i X Ducha Svätého. Amen.