Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Homília Mons. Stanislava Stolárika pri svätej omši pre zamestnancov Biskupského úradu 20. decembra 2017

SLÚŽ BOHU, ODMENÍ SA TI NEBOM Možno znova hovoríme, ako ten rok rýchlo uletel a teraz, keď v jeho závere hodnotíme, čo sa udialo, a zameriame sa aj na náš duchovný život, povieme si: i advent bol nejaký prikrátky; ešte sme si ani poriadne neuvedomili že začal, a už sú tu Vianoce. A pritom toľko ponúk sme počas adventu mali, zvlášť cez Božie slovo; koľko príležitostí, aby sme boli oslovení a aby sme sa nechali vtiahnuť do hlbokého tajomstva Pánovho príchodu. Stačí zamyslieť sa nad dnešným Božím slovom, ktoré tiež ukazuje, aká hĺbka tajomstva je pred nami a my sa ho smieme dotýkať! Slová prvého čítania z Izaiáša proroka sú takými, ktoré nám na prvé počutie, alebo na prvé prečítanie veľa nepovedia. Pán prehovoril k Achazovi: „Žiadaj znamenie od Pána, svojho Boha.“ O čo vlastne išlo? Achaz, ktorý bol právoplatne zvolený a postavený na čelo Izraela, nežil podľa Božích predstáv, ale Pán rešpektoval jeho právoplatnú voľbu, preto ho oslovuje, preto ho aj varuje, aby začal robiť to, čo je v Božích očiach dobré, pretože ak neposlúchne, celá krajina bude zničená. Je zrejmé, že Achaz by mal byť v tejto chvíli vďačný Pánu Bohu za to, že mu  ponúka svoju ruku, a s ňou pomoc proti Asýrčanom. Lenže Achaz ide ďalej svojím smerom, a namiesto toho, aby podanú ruku od Boha s pokorou a vďakou  prijal, začne hovoriť - tak lišiacky. Lišiacky preto, lebo nehovorí pravdu. Lišiacky preto, lebo klame. On už dávno odišiel od Boha. Teraz, keď mu Boh ponúka pomoc, by mal povedať: “Bože, veď ja ťa musím uznať.“ Ale nepovie to pred verejnosťou. On pred verejnosťou povie inak: „Nebudem žiadať, nebudem pokúšať Pána Boha.“ A ďalej hovorí na adresu ľudí, že on nebude tak obťažovať Boha, ako ho obťažujú oni. Lebo to, že sa ľudia obracajú k Bohu  o pomoc,  Achaz v tejto chvíli vysvetľuje: „Nie je dosť, že vy otravujete Pána Boha, ešte aj ja ho budem otravovať?“ Ale  opakujem vám znova, že on nehovorí pravdu, on klame! On jednoducho s Pánom Bohom nechce mať nič spoločné! A prečo nechce mať nič spoločné? Lebo už prestal veriť v Boha, prestal žiť podľa toho, čo Boh od neho žiada; a bol si istý, že zmluvy, ktoré má uzavreté s Asýrčanmi, že tie ho zachránia. Dejiny však ukázali, že práve Asýrčania, ktorým tak dôveroval, s ktorými mal uzavreté zmluvy, tí ho zničili a zničili aj krajinu. To je prvá časť dnešného veľmi krátkeho textu z  Izaiáša proroka. Achazova vtieravosť Asýrčanom pripomína ľudové príslovie: „Slúž diablovi, peklom sa ti odmení!“ Ale platí i opačne: „slúž Bohu, odmení sa ti nebom!“ Druhá časť hovorí o tom, akoby Boh  nepočul Achazovo klamstvo a hneď dáva ďalšie prisľúbenie „A preto vám Pán sám dá znamenie: Hľa, panna počne a porodí syna a dá mu meno Emanuel.“ Veta veľmi krátka, veľmi stručná. Pri neporozumení každého jedného slova, ktoré je tu štylizované, môže dôjsť k záveru, že je bezvýznamná. Ale táto veta je opravdivo veľmi hlboká. „Hľa, Panna počne.“ Toto proroctvo, ktoré sa  v tejto chvíli rodí a zjavuje, vlastne  hovorí: „Boh neodvracia svoju tvár od vyvoleného národa, ale ešte aj po Achazovom klamstve sľúbi Boh Izraelu záchranu v prisľúbení Mesiáša, ktorý sa veľmi tajomným spôsobom počne pod srdcom panny. A jeho meno bude Emanuel, čo znamená: „Boh je s nami.“ Vo vtedajšej židovskej spoločnosti bolo viacero mien, ktoré s končili na „el“. Napríklad v mene Samuel, alebo v niektorých ďalších. Tieto mená jednoducho súviseli s menom Božím. Ale iba tu, u Izaiáša proroka, sa objavuje meno Emanuel. Nikde inde. „Boh s nami.“ Jednoznačne je tým  potvrdené, že ten, ktorý sa zázračným spôsobom počne, je opravdivý Boh, Boh s nami. Také hlboké sú tieto myšlienky dnešného kratučkého prvého čítania. A každé jedno čítanie Adventu nás mohlo takto hlboko vtiahnuť do času  očakávania a dalo nám oveľa väčší priestor na jeho prežívanie. Ideme ďalej a premosťujeme sa k slovám evanjelia sv. Lukáša: „V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela.“ Ktorý je to ten šiesty mesiac? Tu spomenutý šiesty mesiac sa ráta od počatia sv. Jána Krstiteľa. Šesť mesiacov na to, prichádza anjel za Pannou Máriou. V tej chvíli to, čo bolo predpovedané u Izaiáša proroka, sa veľmi tajomným spôsobom začína rodiť pod srdcom Panny Márie. „Zdravas milosti plná, Pán s tebou.“ O plnosti milosti u Panny Márie sme rozjímali na slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie. Ale teraz nastáva bezprostredná komunikácia medzi Božím poslom anjelom a človekom Máriou, ktorá je vyvolená, aby sa stala Matkou Mesiáša. Anjel ju uspokojuje. Neboj sa Mária, neboj sa! Našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna. Najskôr sa neboj, všetko bude dobré; syn, ktorého ty počneš pod srdcom, preberie trón otca Dávida. Naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom, Jeho kráľovstvu nebude konca. Mária odrazu prežíva v hĺbke svojej duše dotyk veľkého, dávno predpovedaného tajomstva. Prichádza ten, ktorý má byť opravdivým Mesiášom. Ako má reagovať? Je to veľké vyznačenie, je to veľká zodpovednosť, je to veľký strach...? Anjel sa znova vracia, k vete, ktorú sme počuli na počiatku dnešného úryvku evanjelia: „v šiestom mesiaci.“ Tam nebola spomenutá Alžbeta, ale ako som vám povedal, išlo práve o počatie Jána Krstiteľa. Teraz už anjel o tom  hovorí. „Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe.“ Teda Mária, ak sa ty trápiš tým, že Boh skrze  Ducha Svätého spôsobí počatie tvojho syna pod tvojim srdcom, nemaj s tým starosti, veď aj Alžbeta, ktorá bola už v starobe, počala. Čo sa ty  trápiš? U Boha nie je nijaká vec nemožná. Ale veríš tomu? A vtedy Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Tu je načrtnutá cesta viery ktorou prechádzame, alebo sme mohli až doteraz prejsť. Ako Boh reaguje na to, ako sme my prechádzali, alebo prechádzame adventom, alebo ešte týmito ostatnými dňami? Môžeme sa vrátiť aj k včerajšiemu čítaniu z evanjelia, keď je anjelom oslovený Zachariáš. Tam je opísaná tajomná udalosť o zvestovaní počatia sv. Jána Krstiteľa. Keďže Zachariáš má už toľko rokov, samozrejme anjela vysmeje a povie: „Ako to; veď ja, aj moja žena sme starí, tak ako môže dôjsť k počatiu? Anjel však  neodstúpi od Božieho posolstva a Zachariáš onemie a  ostane  nemý deväť mesiacov. Teraz skúsme odpovedať: to, že Zachariáš je nemý deväť mesiacov, je trest od Boha, alebo je to požehnanie od Pána Boha? Lebo veľakrát my, každý jeden z nás, zápasíme s  Bohom. Každý jeden! A tiež nejako reagujeme. Môžeme reagovať ako Achaz, alebo môžeme reagovať, možno v nedorozumení, ako Zachariáš, ako Alžbeta, ako Mária, ako toľkí ďalší... a pýtame sa: je to trest, keď Boh vytvorí nejaký priestor na to, aby Zachariáš odteraz veľa nerozprával, neklebetil, nehovoril zbytočne, ale sústredil sa na to podstatné? Toto deväťmesačné ticho z neho vyformovalo človeka, ktorý dokázal prijať hlboké tajomstvo zázračného počatia jeho manželky Alžbety, a umožnilo mu, aby sa pripravil na dôstojnú úlohu otca a  vychovávateľa sv. Jána Krstiteľa. On jednoducho tento čas prijal a využil nie ako trest,  ale ako požehnanie. Aj my sa môžeme zamyslieť, čím je pre nás advent. Je to čas zbytočný, čas stratený, požehnaný? Alebo ešte aký? Aj počas ešte týchto niekoľkých dní, ktoré nám ostávajú do Vianoc, táto otázka nás neopúšťa; ona nás nielen sprevádza, ale nejakým spôsobom ku nám stále preniká. Pomohol nám advent vniknúť do tohto tajomstva? Texty Svätého písma, či už čítané pri svätých omšiach, bohoslužbách, alebo ak sme si ich aj sami vyhľadávali; chceli nám pomôcť  vojsť do týchto tajomstiev príchodu nášho Spasiteľa. Ďakujme Pánu Bohu za adventný čas a  v týchto ostatných dňoch si ešte spytujme svedomie, či čas adventu bol, alebo je pre nás požehnaným, alebo časom zbytočným, zanedbaným, premrhaným. Ak ešte zotrvávame pri tom, že sme ho nevyužili, aspoň tých niekoľko dní, ktoré ostávajú do narodenia Božieho Syna Ježiša Krista, nech sú časom, keď aj popri starostiach pri prípravách na vianočné sviatky, dokážeme sa stíšiť a v  tichu sa otvoríme hĺbke a tajomstvu Božieho dotyku s nami ľuďmi skrze príchod jeho Syna na svet.  Amen.