Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

NEBOJ SA PRIJAŤ JOZEFA - Slávnosť sv. Jozefa 19.3. 2021 homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše, pri ktorej zasvätil a zveril diecézu sv. Jozefovi v priamom prenose Rádia Lumen, (bez účasti ľudí, v čase pandémie)

Dnes, na slávnosť svätého Jozefa, by som začal citátom svätého Petra Juliana Eymarda, veľkého ctiteľa svätého Jozefa - ženícha Panny Márie a pestúna Pána Ježiša. Povedal: „Keď si Boh praje pozdvihnúť dušu do výšin, zjednotí ju so svätým Jozefom tým, že ju obdarí veľkou láskou k tomuto dobrotivému svätcovi.“ Boh pozdvihne dušu do výšin tak, že v srdci človeka roznieti veľkú lásku k svätému Jozefovi. Nie je to krásna cesta? Aj my, drahí bratia a sestry, máme tento prežívaný Rok i mesiac svätého Jozefa vynikajúcu príležitosť viac spoznať, obľúbiť si, nasledovať tohto svätca, utiekať sa k nemu, zasvätiť sa, zveriť sa mu a to - osobne každý sám za seba, rodiny, farnosti, spoločenstvá a komunity, diecézy, krajiny, celý svet. Znova rád opakujem, že celá diecéza bude dnes zasvätená, zverená do rúk svätého Jozefa, i vy všetci, ktorí sa pridávate k tomuto úkonu aj so všetkými tými, ktorých s týmto úmyslom prinášate vo svojom srdci k sv. Jozefovi.

Aj keď možno pre mnohých dlhší čas úcta k sv. Jozefovi nebola jednoznačná a ani veľmi šírená, nebola dosť posilňovaná, predsa za posledných 150 rokov badať značné oživenie úcty k svätému Jozefovi. Dovolím si osobnú skúsenosť a spomienku. Zvlášť si rád spomínam na silnú úctu k svätému Jozefovi, „živú“ aj za totality, prežívanú a slávenú vo františkánskom Kostole svätého Jozefa v Prešove. Bola to vždy slávnosť celého mesta, celého okolia. Kiežby to tak bolo i teraz i v budúcnosti a všade. Preto bolo celkom logické, že prežívanie tejto úcty vyústilo v zasvätenie sa sv. Jozefovi. Stalo sa tak na záver celomestských misií v Prešove 17. marca roku 2002, kedy bolo mesto zasvätené sv. Jozefovi. Už predtým  zasvätenie, zverenie sv. Jozefovi vykonal niekdajší košický biskup Jozef Čársky, ktorý za čias druhej svetovej vojny sídlil v Prešove. On sám to už teda kedysi tak urobil a úcta žila naďalej. Tí, ktorí sledujeme život a dianie, účinkovanie Svätého Otca Františka, vieme, že krátko po nástupe na Petrov stolec takisto zasvätil svoju službu aj miesto bývania sv. Jozefovi.

Na dnešný deň sme sa milí bratia a sestry pripravovali jednoduchým deviatnikom. Mnohí sa modlíte litánie k sv. Jozefovi a niektoré modlitby k nemu počas celého mesiaca. Niektorí možno už od začiatku Roka svätého Jozefa, možno niektorí už aj dlhšie, zvlášť, keď sme svätého Jozefa z tohto miesta vždy v stredu a zvlášť prvú stredu pripomínali. Je len dobré, ak v týchto modlitbách pokračujeme, ak ste v priebehu času vyhľadávali alebo vyhľadávate vhodnú literatúru o svätom Jozefovi, prípadne sa kontaktujete na našu webovú stránku www.burv.sk, kde sú tiež ponúkané, dávané k dispozícii materiály o sv. Jozefovi. Tak sa môže napĺňať aj povzbudenie svätého pápeža Jána XXIII., aby sme sa formou „modlitieb dôvernej odovzdanosti“ pripravovali na dnešný deň zasvätenia diecézy i každého z nás.

Vráťme sa k slovám dnešného evanjelia, keď Pánov anjel oslovuje Jozefa posolstvom: „Neboj sa prijať Máriu“ (Mt 1, 20). Jozef povzbudený slovami Pánovho anjela tak urobí. V roku svätého Jozefa k nám Cirkev prichádza tiež s posolstvom. Slová anjela pozmení a adresuje ich každému pokrstenému človekovi. Oslovuje nás: „Peter, Ján, Anna, Mária,... neboj sa prijať do svojho života svätého Jozefa. Ak by bol nejaký problém s prijatím svätého Jozefa, ale ak prežívaš a prehlbuješ vo svojom živote mariánsku úctu, popros Pannu Máriu, ktorá prijala Jozefa za svojho  manžela s plnou láskou a úprimnosťou, aby ti pomohla na tvojej ceste prijatia  svätého Jozefa. Ale hlavne, popros Ježiša, aby ťa učil nádhernému vzťahu, ktorý mal On k Jozefovi. On, ktorý bol Boží Syn, prežíval tento vzťah na bežnej úrovni syn - otec a to v plnej poslušnosti, láske a dôvere. Áno, potrebujeme byť v blízkosti Ježiša a Márie, vstúpiť do ich školy, aby sme sa učili a posilňovali svoj vzťah k svätému Jozefovi. Treba, aby sme týmto základným slovám trošku porozumeli, - totiž, že táto pozemská „trojica“ Svätej Rodiny je nám plne k dispozícii. Zvlášť vedení v úcte k svätému Jozefovi cez Ježiša a Máriu, je nám aj jednoznačne známe, že nemožno túto pozemskú „trojicu“ deliť a oddeľovať od seba. Nebude ani problém hľadať odpoveď na otázku: „Ale, veď sme sa už zasvätili Panne Márii. Načo je ešte treba zasväcovať sa aj svätému Jozefovi, keď sme sa už zasvätili Panne Márii?!“

Na takto položenú otázku by som rád odpovedal situáciou z bežného života.    Deti často dostávajú otázku: „Koho máš radšej, ocka, či mamku?“ Dieťa sa niekedy nechá nachytať, niekedy sa aj oprávnene vysloví za jedného z rodičov. Zvlášť pri rozbitých manželstvách alebo v iných kritických rodinných situáciách sa dieťa prikloní len k jednému z rodičov. Ale nemalo by to byť tak, že najskôr obaja rodičia zahŕňajú svoje dieťa nesmiernou láskou, aby potom dieťa opätovalo obidvom rodičom rovnakú lásku? Mária a Jozef - obaja - zahŕňali Ježiša nesmiernou láskou. Iste sa nebudeme mýliť, ak povieme, že Ježiš im obidvom opätoval svoju lásku rovnakým dielom a môžeme znova s istotou povedať, že to všetko teraz pokračuje v nebi s tým, že Mária a Jozef chcú tú lásku, ktorú niekedy venovali Ježišovi pri výchove a jeho raste, tú istú lásku, ba ešte mocnejšiu chcú teraz rozdávať všetkým nám. A znova, chcú to robiť spolu, v jednote. Jozef a Mária boli manželia. Oni nezničili svoj vzťah, nerozbili svoje manželstvo, naopak, starali sa o svoj vzťah, aby bol podľa Božieho zámeru a ako manželia na zemi sa venovali v plnej miere Ježišovi. Teraz vedno pomáhajú a milujú aj nás všetkých z neba. Jozef a Mária.

Ak sme teda urobili nejaký krôčik ďalej a rozumieme aj týmto slovám - všetkému doteraz vypovedanému a už sme sa zasvätili Panne Márii, k nej sa väčšmi pritúlili, je celkom logické, že keď vidíme otvorenú Máriinu náruč, neprehliadajme ani otvorenú náruč svätého Jozefa. Prečo by sme sa nenechali pritúliť aj ním? Vari Ježiš počas pozemského života tak nerobil? On vbehol do jednej i do druhej náruče a nechal sa pritúliť. Nie je to aj teraz v normálne fungujúcej rodine tiež takto, že je otvorená náruč - otcova i mamina a dieťa to vie?! Ako Ježiš chcel byť v objatí ich obidvoch, tak chceme aj my - byť v náručí obidvoch - Jozefa i Márie. Preto sa dnes zasväcujeme svätému Jozefovi. A potom ich už oboch - Máriu i Jozefa máme na svojej strane. Ľudsky povedané: Ježiš sa na to len díva a šťastne usmieva, lebo v tom veľkom milujúcom náručí Márie a Jozefa už nie je sám, ale je so svojimi bratmi a sestrami, lebo my všetci sme bratia a sestry v Kristovi Ježišovi. Máme svojho Otca v nebi, rodičov na zemi. Ale odteraz budeme ešte plnšie prežívať rodičovskú lásku a ochranu Márie a Jozefa a ich pomoc - a to stojí za to. Je však na nás, aby sme zvlášť odteraz chceli byť čo najviac na radosť týmto naším nebeským „rodičom“ - Jozefovi a Márii. Na radosť a nie na hanbu. Teda zasvätenie má aj druhú stránku - náš podiel. Zasvätiť sa Panne Márii znamená stať sa vlastne „druhou Máriou“, ktorá venuje všetku pozornosť Ježišovi. Tak si má počínať každý jeden zasvätený Panne Márii, a dávať veľký pozor na živého Ježiša Krista vo svojom srdci, ale aj v srdciach svojich blízkych. Aby ani on sám, ani jeho  blízki neprišli o živého Ježiša Krista vo svojom srdci. Aby Ježiš Kristus nezomrel v našom srdci, ale bol vždy živý.

Tak sme sa zasvätili Panne Márii vo Fatimskom roku 2017 a odvtedy už niekoľkokrát. Je teda logické, aj na základe doteraz povedaného, že robíme aj ďalší krok a chceme sa zasvätiť aj sv. Jozefovi v Roku i v mesiaci svätého Jozefa, na slávnosť svätého Jozefa, ale aj pri 245. výročí našej diecézy, ktoré sme si pripomenuli pred necelým týždňom. Zasväcujeme sa svätému Jozefovi. Chceme byť „druhým Jozefom“, ktorý berie plnú zodpovednosť za Ježiša a Máriu v našom živote. Mať v srdci stále živého Ježiša a živiť neustále mariánsku úctu. Tak sa správa ten, ktorý sa zasväcuje, zveruje svätému Jozefovi. Teda treba povedať, že živá úcta k svätému Jozefovi nemôže byť bez úcty k Panne Márii a svätý Jozef nás učí pravej láske a úcte k Panne Márii. Takto sa dívajme na svätého Jozefa, ktorý nás učí pravej, pravdivej láske k Panne Márii. Prečo to zdôrazňujem? Vieme veľmi dobre, že v priebehu dejín Cirkvi, boli a sú aj takí, ktorí sa odtrhli od Katolíckej cirkvi a potom tvrdili: „Máme Ježiša Krista, Máriu už nepotrebujeme, tá nám tu zavadzia pri pohľade na Ježiša Krista.“ Preto sa zahľaďme na Jozefa. Keď Jozef prijal Ježiša Krista - zavrhol Pannu Máriu? Tiež povedal, že mu stačí Ježiš a Máriu už nepotrebuje? Jozef zachoval manželskú nerozlučiteľnosť po prijatí Ježiša Krista a dovolím si vysloviť, že Máriu od tohto okamihu zahŕňal isto ešte väčšou pozornosťou, láskou a ochranou. Prijatie Ježiša nie je príležitosťou zavrhnúť, zriecť sa Márie. Ježiš, Mária a Jozef je nerozlučiteľná pozemská „trojica“, ktorá teraz prežíva v nebi ešte väčšiu jednotu v láske. Zasvätenie sa sv. Jozefovi je príležitosťou ešte viac milovať Ježiša a Máriu. Preto tak robíme s radosťou, úprimnosťou a s dôverou. Lebo keď Jozef raz prijal Máriu, do smrti jej bol verný, nikdy ju neopustil. To nás povzbudzuje, milovaní bratia a sestry, zvlášť, keď sa zasväcujeme svätému Jozefovi, ale aj keď začíname Rok rodiny, ktorý ustanovil Svätý Otec František a ktorý bude trvať do júna budúceho roka. Rok rodiny -  ako inak by sme ho mali začať, ak nie so Svätou Rodinou, ktorej hlavou je sv. Jozef?

Ak sú nám už dôverne známe slová Pánovho anjela adresované Jozefovi, ako sme to počuli v dnešnom evanjeliu: „Neboj sa prijať Máriu“, tak každému z nás dnes Cirkev adresuje slová: „Neboj sa prijať Jozefa! Lebo s ním prijímaš i Máriu a hlavne Ježiša. Neboj sa prijať Jozefa, ktorého ustanovil Boh za pána svojho domu a za správcu všetkého svojho majetku.“ Nemajme strach prijať svätého Jozefa za pána – každý z nás osobne, za pána našich rodín, farností, diecézy, krajiny a v plnej dôvere mu zveriť i starosť o naše materiálne potreby. Lepšieho garanta ochrany a starostlivosti nenájdeme. To som si nevymyslel ja. To „vymyslel“ Boh,  to Boh takto ustanovil, keď Jozefovi v plnej dôvere zveril do starostlivosti a ochrany svojho Božského Syna Ježiša a jeho Mamu Máriu. Áno, doteraz sme boli zvyknutí dívať sa viac mariánskym smerom. Radi si možno pripomíname, ako po smrti mamky vtedy ešte malého Karola Wojtylu, mu jeho otec ukazoval Zebrzydowskú Pannu Máriu a hovoril: „Odteraz je Ona tvoja mama“. Ale spomeňme aj napr. sv. Bernadetu Boubirousovú, obľúbenú sväticu z Lurd, ktorá po smrti svojho otca veľmi rada hovorievala: „Odteraz je mojím otcom Jozef.“

Niekedy to bolo až možno úsmevné, keď na chvíľu odchádzala od svojich chorých sestier, ktorým v danej chvíli slúžila, aby sa šla pomodliť do kaplnky. V tých chvíľach svojim sestrám a spolusestrám v kláštore hovorila: „Buďte dobré, lebo teraz idem navštíviť svojho otca.“ Sestry sa samozrejme na ňu zadívali s údivom, - neboli až natoľko choré, aby si nepamätali, že jej otec zomrel. Keď videla ich začudovaný pohľad, odpovedala: „Neviete, že mojím otcom je teraz svätý Jozef?“ A v kaplnke pri soche svätého Jozefa trávila veľa času. Dlho sa tam modlievala, až to znova postrehla jedna z jej spolusestier a hovorí jej: „Ako sa môžete tak dlho a  sústredene modliť?“ Ona s pokojom v duši odpovedala: „Keď sa človek nedokáže modliť, musí sa obrátiť na svätého Jozefa a povedať: „Svätý Jozef, nauč ma modliť sa.“ Teda sv. Bernadeta nám ukazuje hlboký a krásny vzťah svätému Jozefovi, ktorý bol zvlášť posilnený po smrti jej prirodzeného otca. Ale čo je pre nás v tej téme, o ktorej hovoríme dôležité - ak sme sa možno dotkli nejakého „rozporu“, „prečo“ - keď už sme zasvätení Panne Márii - teraz sa zasväcujeme ešte aj svätému Jozefovi...? Dovolím si povedať, že aj na to dáva peknú odpoveď sv. Bernadeta. Raz ju jedna sestra videla modliť sa novénu k Nepoškvrnenej Panne Márii pred sochou svätého Jozefa. Keď to zbadala, hneď jej pripomenula: “Sestra vy ale musíte byť veľmi nesústredená! Modlite sa k Panne Márii a kľačíte pred sochou svätého Jozefa!“ Bernadetka znova s pokojom odpovedala veľmi prirodzene: „Ó, to vôbec nevadí. Panna Mária si s Jozefom vynikajúco rozumejú. A mimochodom v nebi neexistuje závisť.“

Áno, milí bratia a sestry, Mária si s Jozefom vynikajúco rozumeli i rozumejú a to aj keď ide o pomoc a ochranu pre každého z nás. Zopakujme teda už trochu upravené slová sv. Petra Juliána Eymarda a povedzme to takto: „Boh nás chce obdarovať láskou k svätému Jozefovi, aby pozdvihol našu dušu do výšin. Aj preto konáme úkon zasvätenia svätému Jozefovi. A tak bude z Božieho poverenia sv. Jozef „Pánom a správcom“ každého z nás, našich rodín, farností, diecézy, spoločenstiev, komunít, krajín... On bude riešiť problémy našej viery a spásy, ale aj pozemských potrieb“. Odnesme si do života krásne posolstvo: „Neboj sa prijať Jozefa, lebo s ním prijímaš aj Ježiša a Máriu a si na najlepšej ceste k spáse“. Amen.