Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Z JEŽIŠOVHO HROBU SA RODÍ NOVÝ ŽIVOT - Biela sobota - homília Mons. Stanislava Stolárika počas Veľkonočnej vigílie v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave (v priamom prenose Rádia Lumen 20.4.2019)

Veľkonočné sviatky sú najväčšou slávnosťou cirkevného roka, najväčším tajomstvom života našej viery. Predstavme si inú slávnosť, napr. promócie, na ktoré prídu všetci vyobliekaní, prinesú kvety, zaznievajú gratulácie... Ktovie však, či v tých slávnostných chvíľach promócií, plných radosti; či vtedy niekomu napadne, aby zaspomínal na všetko, čo predchádzalo tomuto slávnostnému dňu. Lebo kto neporozumie ceste, ktorá viedla k slávnostnej chvíli promócií; kto si neuvedomí, čo všetko musel ten – ktorý študent absolvovať, aby mohol sláviť promócie, nepochopí slávnosť, ba môže ho chytať i závisť. Veľkonočný večer, veľkonočná nedeľa a celý nasledujúci týždeň, ktorý potom pokračuje vo veľkonočnej oktáve, i celé veľkonočné obdobie, celé toto obdobie je čas osláv; a dá sa povedať, každá jedna sv. omša je pripomenutím aj Kristovho utrpenia, sprítomnením, jeho obety na kríži, ale predovšetkým, aj Kristovho zmŕtvychvstania.

Keď dnes začíname  prežívať slávnosť Veľkej noci, ktorá sa bude, ako som už povedal sláviť ešte niekoľko týždňov, začíname veľmi výnimočným spôsobom, celkom zaujímavo; pre charakter slávnosti veľmi netradične, začíname pri hrobe. Možno mnohí, ktorí ste počas dnešného dňa, alebo pred vigíliou prišli sem, do Božieho chrámu, najskôr ste zašli na poklonu k Božiemu hrobu; a celú dnešnú noc, aj zajtrajší deň bude rozprava o prázdnom hrobe.

Teda my sme sa zišli na slávnosť, ktorú máme prežiť pri hrobe? Má to logiku v porovnaní so spomenutou radostnou slávnosťou promócií? Naozaj je veľmi dobré, aj potrebné vrátiť sa na začiatku nášho uvažovania k slovám evanjelia, z ktorých sa dozvedáme o ženách, ktoré idú pomazať mŕtve Ježišovo telo, ale miesto jeho tela nachádzajú v prázdnom hrobe dvoch mužov v žiarivom odeve. A títo mužovia prichádzajúcim ženám oznamujú: „Niet ho tu! Vstal zmŕtvych!“ Niet ho tu, vstal! Samozrejme aj tento opis, nech je akokoľvek krásny, a nesie nádherné posolstvo Pánovho víťazstva, môžu pochybovači veľmi rýchlo spochybniť a povedia: „Niekto najal tých dvoch chlapov, dobre im zaplatil a tí za peniaze tak, ako aj mnohí  iní ľudia za peniaze dokážu urobiť všeličo; tak aj títo zaplatení teraz rozširujú zvesť o Kristovom zmŕtvychvstaní.

Milí bratia sestry, celá Veľká noc je o veľkonočnom posolstve a jeho prijatí, alebo jeho spochybňovaní, klamstve, odmietaní, alebo prípadných útokoch voči tomuto posolstvu. Vieme to veľmi dobre. Na inom mieste evanjelia čítame o skutočnom podplatení: Ježišovi odporcovia, dobre zaplatili vojakov, ktorí strážili hrob, aby svedčili, že keď zaspali, prišli apoštoli a Ježiša ukradli. Teda opierajúc sa o tento prípad, pochybovači budú tvrdiť: aj títo dvaja mužovia v žiarivom odeve boli dobre zaplatení, aby klamali ženy. Lenže slová mužov v žiarivom odeve, vyzývajú nielen ženy, ale aj nás všetkých celkom jednoducho: „Spomeňte si! Spomeňte si, ako vám povedal v Galilei, že na tretí deň vstane zmŕtvych!“ Teda to, čo títo dvaja mužovia hovorili ženám, nebol aktuálny výmysel, vymyslený v tej chvíli. Oni sa odvolávajú na slová predpovede: „Spomeňte si, spomeňte si na slová, ktoré Ježiš povedal v Galilei: Na tretí deň vstanem zmŕtvych!“

A aby sme si „spomenuli“; pretože toto slovíčko môže byť dnes, pri našom zamýšľaní nosné; teda aby sme si ešte viac  spomenuli, mali sme dnes 7 čítaní zo Starého zákona, a tesne pred slávnostným „Aleluja“ jedno z Nového zákona. Samozrejme, keďže my v našom rímskokatolíckom obrade nie sme zvyknutí na takéto dlhšie slávenia, budeme sa možno pýtať, prečo sme to všetko čítali? Pre niekoho zase všetko čítané mohlo byť značne nezáživné, mohlo toho byť veľa, zbytočné, trvalo to dlho... Milí bratia a sestry; áno, môžu prichádzať a iste prichádzajú aj argumenty podobného charakteru. Lenže ak som začal porovnávaním s promóciami, tak je to tak, že ako študenta viedla k promócii cesta jasných zastavení; teda skúšok, a všetko, aj učivo aj skúšky boli obsiahnuté, v študijnom pláne, ktorý postupne počas štúdia odhaľoval a v závere odhalil celok štúdií; tak sme aj my dnes v rámci čítania a počúvania biblických čítaní odhalili celok Božieho plánu. Nielen jednu jeho časť, ale celok Božieho plánu. A v tomto celku Božieho plánu má svoje pevné miesto aj prázdny hrob. Ale tento prázdny hrob v rámci celku, teda celého Božieho zjavenia, neznamená koniec všetkému, ale cez Kristovo zmŕtvychvstanie je jeho prázdny hrob začiatkom nových vecí.

Áno, pri čítaní biblických čítaní responzoriových žalmov, i prednášaných modlitbách prechádzali sme celými dejinami spásy. Spomenuli sme dôležité udalosti od stvorenia sveta, cez Abraháma až po odchod z Egypta, vypočuli sme si tiež prorokov, ktorí ohlasovali vernú Božiu lásku, prísľub novej zmluvy, ktorá bude mať znaky očistenia a obnovy. Všetky tieto čítania si môžeme predstaviť ako prúdiacu rieku, smerujúcu k cieľu. Teda nie takú, ktorá sa kdesi tratí, ale ktorá má jasný cieľ; a tým cieľom je naplnenie Božích prisľúbení a uzavretie Novej zmluvy v Ježišovi Kristovi. Možno ďalšia zvedavá otázka je: a prečo bolo len jedno čítanie z Nového zákona a práve ten krátky úryvok z listu Rimanom? Nuž preto, lebo sv. Pavol nám práve v tomto úryvku pripomína, že všetci, ktorí sme boli pokrstení, boli sme krstom ponorení do tejto slávnej rieky. Opakujem: všetci pokrstení, práve vo chvíli krstu sme boli ponorení do tejto slávnej rieky dejín spásy. A teda každý jeden sa už nachádzame v tejto Božej rieke. Hrob nie je koniec, je to začiatok. Preto tá oslava.

Vrátime sa k porovnaniu s promóciami. Nech by boli akokoľvek slávnostné, radostné; promócie nie sú koncom, nejakým konečným zavŕšením. Promócie sú vždy začiatok. Maturita, promócie, to je vždy začiatok čohosi nového. Áno, začiatok s očakávaním, ako sa ten - ktorý maturant, alebo nositeľ vysokoškolského titulu uplatní v živote. Nestačí mu mávať diplomom. Ako sa uplatní v živote? Iste, budú tu svoje zohrávať aj okolnosti. Ale bude tu zohrávať veľmi veľa aj jeho úsilie. Ako sa bude pasovať so životom? Áno, po promóciách prichádzajú nové šance, nové výzvy a nie je dobre ustrnúť, lebo opakujem v jednoduchosti to, čomu všetci rozumieme: nestačí mávať maturitným vysvedčením, alebo vysokoškolským diplomom. Treba sa poriadne pustiť do roboty. 

Dnes, keď pri tejto veľkonočnej vigílii bude udelený krst, aj prijatie do katolíckej Cirkvi, ale aj my všetci si pripomenieme svoj krst a obnovíme krstné sľuby, cíťme sa znova na ako začiatku, ako po takýchto maturitných, alebo promočných slávnostiach. Sú tu nové výzvy. A dnes spytujeme nadšenie svojej viery. Je naša viera nadšená? Či je akoby umierajúca? Alebo je už zdegenerovaná? Potrebujeme naozaj rozumieť tajomstvám i pravdám našej viery. S tým súvisí aj ďalšia otázka. Otázka poznávania Svätého Písma. Lebo tak, ako nám ono v dnešný večer vysvetľuje a odhaľuje mnohé tajomstvá smerujúce k prázdnemu hrobu, tak je to opäť Sväté Písmo, ktoré nám vysvetľuje tajomstvá i pravdy našej viery. Ak sa nenecháme viesť tajomstvom, či vysvetľovaním Svätého Písma, ak sa ním nenecháme sprevádzať, aj pre nás sa Veľká noc môže javiť o ničom; zostaneme len pri prázdnom hrobe, pri nejakej sentimentálnej fotke, alebo kresbe; alebo ešte budeme aj otvorení klamstvu, že učeníci ukradli telo, že tí dvaja muži z evanjelia sú zapletení do klamstva, lebo sú dobre zaplatení; veď vieme, že aj mnohí ďalší to robia práve tak.

Znova sa vráťme k nosnému slovíčku dnešného nášho zamyslenia: „spomeň si!“ Spomeň si na krásu stvorenia, o ktorom sme čítali z knihy Genesis, hneď v prvom čítaní. Spomeň si a obetuj sa Pánovi, ako Abrahám obetoval svojho syna Izáka. Spomeňme si, a spolu s Mojžišom a Izraelitmi sa osloboďme od svojich závislostí, tak ako o to prosíme v tomto roku v našej diecéze; aby sme boli slobodní od všetkých foriem závislostí. Spomeňme si, a s prorokmi sa radujme z prisľúbenia spásy. A so sv. Pavlom sa tešme a radujme, že nemusíme žiť v hriechu, ale v Bohu. Bez Svätého Písma neporozumieme prázdny hrob. Všetko sa nám bude zdať teatrálne a dlhé. Pamätajme a opakovane si spomínajme, že Sväté Písmo nám odhaľuje dejiny spásy a predstavuje tieto dejiny ako rieku, v ktorej sme už aj my. Sme súčasťou tejto „rieky“, lebo sme pokrstení; spomeňme si na to, keď budeme o chvíľu so zažatou sviecou obnovovať svoje krstné sľuby. Spomeňme si na to všetko, čo už bolo povedané. Zahľaďme sa na sviecu a povedzme si, že chceme, aby svietilo svetlo nášho života radosťou svedectva našej viery v tomto svete. Preto to všetko bolo napísané, i povedané, aby sme to rozumeli.

Aj náš hrob; a každý jeden zomrieme; bude raz prázdny. Nie preto, že sa necháme spopolniť,  takže nebude hrob. Nie preto, že by nás niekto ukradol z hrobu, bude hrob prázdny. Nie preto, že sa rozložíme. Nie preto bude hrob prázdny. Ale preto, lebo sám Ježiš povedal: ako som ja vstal, tak vstanete aj vy, vstanete k večnému životu. A tak milí bratia a sestry, spolupracujme s milosťou Božou, aby to tak bolo, aby sa toto prisľúbenie tak stalo. Aby sme mali účasť na tej večnej „promócii“, slávnosti, ktorá bude skutočným zavŕšením nášho života a predsa sa nikdy neskončí. Amen.