Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Čo všetko môže urobiť bezbranné dieťa

Pri polnočnej svätej omši sme upriamili našu pozornosť na Božské dieťa Ježiša, ale aj na krásu duší nevinných detí, ktoré nám dali príklad prípravy na vianočné sviatky, ale aj prežívania vianočných sviatkov. Zdôraznili sme práve tento moment - aké je dôležité to, čo vkladáme my, dospelí a zvlášť rodičia do nevinných detských duší, lebo to potom v týchto dušiach bude rásť, vyrastie a prinesie úrodu.

Dnes chceme znova upriamiť pozornosť na jedno také krásne dieťa a uvažovať, v čom a ako nás osloví jeho životný príbeh. Je to príbeh, ktorý spomína jeden z biskupov v Austrálii. Volal sa Henry Joseph Kennedy. Keď jednu nedeľu šiel birmovať do istej farnosti, prišiel na faru a kňaz – ako to býva - mu rozprával o prípravách na birmovku a samozrejme aj o obede, ktorý nemal kto pripraviť. V tejto situácii sa však ponúkla jedna žena, ktorej dve deti mali byť v ten deň pri svätej omši pobirmované. Ona sa vzdala účasti na svätej omši, aby mohla pomôcť s prípravou slávnostného obeda. Biskup Kennedy hovorí: „Chcel som sa s touto ženou zoznámiť, poďakovať sa jej za obetu, ktorú priniesla. Keď som vošiel do kuchyne, všimol som si sedem - osem ročné dievčatko, ktoré sedelo na stoličke otočené chrbtom ku mne a pozeralo von cez okno na farský dvor. Kým som rozprával s touto dobrou ženou a ďakoval jej za jej obetu, dievčatko si nás vôbec nevšimlo. Ani sa neotočilo, aby pozrelo, kto hovorí a čo hovorí, čo u takýchto detí nie je zvykom, pretože sú hneď plné zvedavosti. Zdalo sa mi to trochu zvláštne, a preto som aj ja bol zvedavý, čo je vlastne príčinou tejto nevšímavosti.

Keď som už chcel z kuchyne odísť, aby som sa pripravil na svätú omšu, žena ma poprosila: Pán biskup, mohli by ste požehnať Tammy, ktorá tu sedí na stoličke? Samozrejme veľmi rád! Veľmi rád ju požehnám.“ Biskup pokračuje: „Ako som kráčal k dievčatku, žena mi začala vysvetľovať: Otec biskup, Tammy sa s vami neporozpráva. Je nemá. A nebude ani počuť, čo hovoríte. Je tiež nepočujúca. Ako veľmi som chcel v tomto momente položiť ruky na plecia tohto dieťaťa, ktoré nikdy nevyrieklo slová: „mama, otec, Ježiš, Mária“. Keď som sa pozrel na túto nádhernú detskú tváričku, trošku rozrušene som povedal prítomnej žene: Nepovedzte mi, že táto dievčinka je ešte aj slepá! Áno, je slepá. Okrem toho sa nevie ani postaviť na nohy, lebo je ochrnutá. Tak som tam stál pred týmto dievčatkom, ktoré nikdy neprehovorilo, nepočulo jediný zvuk, nevidelo žiadny predmet, ktoré vlastnou silou nevedelo ani chodiť. Pýtal som sa sám seba, aký to má všetko zmysel. A zrazu mi prišlo na um: To je dievča, ktoré nikdy nespáchalo hriech. Ani očami ani jazykom, ani ušami, ani nikdy nevstúpilo na také miesto, kam ísť nebolo treba. V tej chvíli som si urobil spytovanie svedomia, ktoré si môže urobiť každý: Čo všetko my sledujeme svojimi očami a nemusíme, čo všetko vypovieme svojim jazykom, bez nejakej kontroly, čo všetko sa napočúvame bez toho, aby sme rozlišovali. A kam všelikde ideme, kde by sme nemuseli ísť a nemali ísť, a nejdeme tam, kam máme ísť a kde môžeme ísť. Pohľad na toto dievča mi urobilo krátke, ale veľmi hlboké spytovanie svedomia.  

Po chvíľke zamyslenia som sa ženy spýtal: Je to vaše dieťa? Odpovedala: Nie. A vyrozprávala mi svoj príbeh: Práve som ležala šesť mesiacov v nemocnici, keď sa toto dieťa narodilo. Jedného dňa prišiel do našej izby lekár a povedal: Na detskom oddelení je jedno dieťa. Ak sa mu čoskoro nedostane od niekoho lásky a nehy, bude do konca života, či už krátkeho alebo dlhého, iba vegetovať. To ma tak dojalo, povedala žena, že som okamžite zareagovala a povedala: Pán doktor, ja si toto dieťa vezmem. Postarám sa oň ako najlepšie budem vedieť. A môj manžel a mojich päť detí i naša suseda budú toto malé stvorenie zahŕňať láskou a priazňou. Potom prišlo ďalšie vyznanie tejto ženy. Zverila sa tiež s tým, že v tom čase, keď sa toto udialo, ich manželstvo sa rozpadávalo a že s manželom uvažovali o rozchode. Zdalo sa, že harmónia, láska, ktoré držia rodinu pohromade, tie sa už rozplynuli. Ale od chvíle, keď k nám prišla Tammy a deti ju začali zahŕňať nehou a láskou, sme si s manželom uvedomili, že sa čosi podstatné zmenilo v našom manželstve a že došlo k novému zblíženiu. Tammy zachránila naše manželstvo. Dala nás opäť dokopy. Medzi deťmi, manželom a mnou vládne vzájomná harmónia, pokoj, láska a priazeň. Tammy milujeme nadovšetko. A ona nás pozná. Len čo na ňu položíme ruku, vie, že je v rukách tých, ktorí sa o ňu starajú, ale hlavne, ktorí ju milujú. A sama vkladá svoju rúčku do malej jamky, ktorú máme na krku a podľa vibrácií našich hlasov, keď sa rozprávame, spoznáva nás i našu lásku.“

Otec biskup zakončuje svoje rozprávanie, svoju spomienku: „V spomínané nedeľné ráno som mal česť udeliť Tammy sviatosť birmovania. Tammy potom ako 15 ročná zomrela. Keďže miestny kňaz vedel o tom, aký vzťah medzi nami vznikol, poslal mi jej fotku so smútočným oznámením, ktoré vlastne bolo radostné, pretože ona vošla do domu Otca. Vrátila sa k tomu, od ktorého mala život a odteraz bez akéhokoľvek hendikepu prežíva večnosť. Znova som sa zamyslel nad tým, čo všeličo sme aj my dostali od Pána Boha ako dary. Aj na jej príklade som si uvedomil, že Božie dary nám treba využívať a nie zneužívať... aj tie dary, ktorými sú: zrak, sluch, reč či schopnosť hýbať sa... Či to všetko využívame na väčšiu česť a slávu Božiu alebo len na svoj prospech, alebo dokonca to zneužívame. A keď sa niekto pýtal, či má zmysel vyslúžiť sviatosť birmovania aj takémuto dieťaťu, tak sa mohol presvedčiť, že ozaj platí, že sviatosťou birmovania je birmovanec „pasovaný“ za apoštola. Táto „apoštolka Tammy zachránila naše manželstvo“, ako spomenula žena. A obnovila rodinný život, čo iste bola nádherná misia tejto apoštolky lásky.“

Milí bratia a sestry, naše ľudské myslenie nám často nahovára, že takéto bezbranné dieťa je len na ťarchu. Ale toto „dieťa na ťarchu“, čo všetko dokázalo v živote rodiny, ktorá ho prijala. Ako príbeh Tammy oslovil každého z nás? To je otázka teraz pre nás. Odpoveď je vo vnútri každého z nás. Aké je hlboké tajomstvo zmyslu ľudského života v Božom pláne! Aj takéhoto dieťaťa, o akom v mnohých prípadoch človek rozhodne, aby sa nenarodilo. Také bezbranné, hoci nie hendikepované Dieťa sa narodilo dnes v Betleheme. Ako nás oslovuje? Znova sa celkom dotýkame nielen tajomstva života, ale aj tajomstva našej spásy. Milí bratia a sestry, častejšie si dnes i počas týchto vianočných sviatkov opakujme dôležitý odkaz Božieho slova: „Dnes sa vám narodil Spasiteľ, Kristus Pán.“ Amen.