Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Diecézne stretnutie mladých rožňavskej diecézy v Heľpe 7. apríla 2018 - Homília Mons. Stanislava Stolárika

OD STRACHU K DÔVERE

Na nebi Cirkvi na Slovensku už žiaria viaceré hviezdičky. Hviezdičky našich svätých a blahoslavených, ktorí v poslednom čase rozožíhajú svoju  hviezdičku. Svojho času som sa potešil, keď za blahoslavenú bola vyhlásená blahoslavená Zdenka Schelingová. Hneď som si ju zamiloval, pretože ona hoci milovala všetkých ľudí, poznala hodnotu kňazstva a za kňazov sa obetovala, dala vlastne svoj život; a tak sa mi stala hneď blízkou. Blahoslavená Sára Salkaháziová. Prečo? Preto, lebo som z Košíc a ona je Košičanka, a veľakrát, keď som chodil po uliciach Košíc, hovoril som si: Po tých istých uliciach chodievala aj táto blahoslavená. Je to veľká milosť – dve blahoslavené za krátke obdobie.

Ale za uplynulý rok nám nebo skrze Svätého Otca Františka, na nebi Cirkvi na Slovensku rozžiarilo ďalšie dve hviezdičky Dostali sme blahoslaveného Titusa Zemana a v ostatnom čase bola nominovaná na blahoslavenú Anka Kolesárová z Vysokej nad Uhom pri Michalovciach. Mám si zamilovať aj týchto dvoch nových blahoslavených? Viete, či chcem, alebo nechcem, musím. Aj vám poviem prečo. Kedy pápež František  schválil nomináciu blahoslaveného Titusa Zemana? 27. februára minulého roku, v deň  mojich narodenín.  Kedy schválil nomináciu blahoslavenej nominovanej Anky? 6. marca, na deň môjho krstu. Či chcem, či nechcem, musím si ich zamilovať, ale  nie z povinnosti, ale z veľkej radosti a otvorenosti pred Pánom Bohom, že znova máme ďalší veľký dar neba, a že máme nových orodovníkov v nebi, a ja si osobne uvedomujem, že akosi osobnejšie vchádzajú do môjho života.

Nie je to tak dávno, možno necelé dva mesiace; keď som vyšiel z Biskupského úradu v Rožňave a kráčal som do katedrály na svätú omšu. Odzrazu pribehla za mnou jedna dievčina; možno je aj dnes tu; a plná nadšenia mi začala rozprávať o tom, ako bola vo Vysokej nad Uhom. Okrem opisu  nadšenia, ktoré prežívala vo Vysokej nad Uhom, odkiaľ pochádza Anka Kolesárová, každé jej druhé – tretie slovo bolo o tom,  aby som stále posielal rožňavskú mládež do Vysokej nad Uhom. Nuž ja ju budem posielať veľmi rád! A dnes vás všetkých posielam práve do Vysokej nad Uhom za Ankou Kolesárovou! Prečo vám to dnes  hovorím? Preto, lebo je už potvrdené, že bude pravdepodobne na jeseň vyhlásená za blahoslavenú! Anka bude blahoslavená, pretože dekrét o  jej vyhlásení za blahoslavenú Svätý Otec František už podpísal.

Kto je táto nová hviezdička na nebi Cirkvi na Slovensku, kto je Anka Kolesárová? Ako som spomenul, pochádza z Vysokej nad Uhom, neďaleko Michaloviec. Keď mala desať rokov, zomrela jej mama. Musela sa starať o domácnosť. Keď mala 16 rokov, bolo to počas vojny,  22. novembra 1944 prechádzali ruskí vojaci cez ich obec. Jeden opitý ruský  vojak vbehol do ich domu a otec, neuvedomujúc si nebezpečenstvo, v dobrosrdečnosti povedal Anke: „Nože, choď mu dať niečo jesť, lebo iste je hladný.“ Anka poučená staršími príbuznými, aj známymi vedela, že takýto prechod vojakov býva nebezpečný, nepríjemný z viacerých hľadísk, a preto mala na sebe šaty svojej mamy, aby vyzerala staršie a aby nepútala pohľad týchto prechádzajúcich vojakov. Ale darmo, keď mu pripravovala jedlo, podnapitý vojak odhalil, že má pred sebou mladú dievčinu a začal na ňu naliehať, aby sa mu poddala. A keď to nešlo podobrotky, začal sa vyhrážať, že ju zabije. Keď videl Ankin pevný odpor, zaviedol ju pred otca a povedal: „Máš poslednú šancu. Áno, alebo nie! Lebo ťa zabijem!“ Čo mala Anka urobiť? Čo by ste robili vy v takej chvíli? Vedomá si nebezpečenstva tejto situácie len povedala: „Ježiš, Mária, Jozef!“ a rozlúčila sa  s otcom.  Zazneli dva výstrely - do srdca a do líca  a pred tvárou otca bola takto popravená. Takýmto spôsobom hrdinsky dosvedčila vernosť Ježišovi Kristovi.

Bolo veľmi dobré; a pre prax nás kňazov aj dôležité si uvedomiť; že vtedajší farár v Pavlovciach, dôstojný pán Anton Lukáč, do ktorého farnosti spadala filiálka Vysoká nad Uhom, zapísal do matriky túto udalosť. A zapísal ju ako prejav hrdinstva Anky Kolesárovej. Tak sa tento zápis zachoval a vďaka aj tomu, jezuita páter Michal Pataky, neskôr Potocký, vyhľadával svedkov udalosti a spísal ich výpovede. Na základe tohto všetkého, prvý košický arcibiskup Mons. Alojz Tkáč rozbehol skrze kňaza Pavla Hudáka vo Vysokej nad Uhom aktivity pre spoznanie Anky Kolesárovej, svedectva jej života.  Začali sa konať Púte radosti  a prvá „Púť radosti mladých“ bola v máji 1999, a prišlo na ňu cez 220 mladých ľudí. Odvtedy sú tieto stretnutia veľmi známe. Možno aj spomenutá dievčina z úvodu homílie prežila čosi také a tak, ako prvýkrát v živote a veľmi ju to oslovilo. Všetkým vám vrele aj osobne odporúčam ísť za Ankou Kolesárovou aj preto, že som tam bol „x“ krát ešte ako košický pomocný biskup.

Jeden z nosných,  teda hlavných bodov  programu je zastavenie sa všetkých prítomných mladých pri hrobe Anky Kolesárovej. Pri jej hrobe sa mladí vždy pomodlia tri Zdravasy. Spomeňte si, ako sme počas minulého roka, v rámci prežívaného Roka Fatimy, viackrát hovorili o troch Zdravasoch. Povzbudzoval som, aby sme sa ich modlili ako zasväcujúcu modlitbu k Panne Márii. Teším sa, že mnohí ste to prijali a tri Zdravasy na česť Najsvätejšej Trojice sa modlievate možno už aj denne. Dnes vás opäť a rád povzbudzujem, aby ste v tom pokračovali. Na aké úmysly sú prednášané Zdravasy pri hrobe Anky Kolesárovej? Prvá modlitba Zdravas Mária je za múdrosť, aby sme dokázali; a zvlášť mladí aby dokázali spoznať svoje povolanie v živote a žili podľa Božej vôle. Kde ma chceš mať Bože? V manželstve, v zasvätenom živote, byť vysvätený za kňaza? Kde ma chceš mať Bože? To je prvá modlitba, prvá prosba Zdravas, pri ktorej mladí prosia pri hrobe Anky Kolesárovej o múdrosť. Druhé Zdravas je za čistotu. Prežiť svoju mladosť, i celý svoj život čisto pred tvárou Pána. V otvorenosti, úprimnosti, a čistote. A tretie Zdravas je za živú vieru, aby si ju každý mladý zachoval podľa  toho, ako o nej hovorí evanjelium. Tri Zdravasy – za múdrosť, za čistotu a za živú vieru. 

Tí, ktorí ste si už prečítali posolstvo Svätého Otca Františka k svetovému Dňu mládeže na tento rok, tak už viete, že Svätý Otec vo svojom posolstve hovorí práve o tom, hovorí to isté. Teraz v čase pred synodou o mládeži, ktorá bude na jeseň v Ríme, pod titulom: Mladí, viera a rozlišovanie povolania, podľa slov: „Neboj sa Mária, našla si milosť u Pána“, sa pápež v posolstve zameriava tak isto  na múdrosť, ktorá je potrebná. Aké je naše povolanie v živote? A veľakrát v posolstve konštatuje  Svätý Otec, že keď sa mladý človek zamýšľa nad svojim povolaním, chytá ho strach. Pretože zvlášť dievčatá sa veľakrát nechcú odtrhnúť od zrkadla, chcú byť pekné,  vyfintené, všetko má klapať; chlapci zas chcú byť najlepší vo futbale, v počítačoch, ja neviem v čom ešte všetkom; jednoducho byť navonok bezvadný, neukázať známky slabosti, nedokonalosti. Ísť do niečoho neistého, vlastnými silami to nedokážem; jednoducho, to všetko vyvoláva strach. Svätý Otec sa dotýka práve tejto otázky. Ale keď si volíš životné  povolanie; či do manželstva, či do kláštora, či za kňaza, to robíš na celý život. Tento strach vyvoláva v mladom človekovi otázku: „Vytrvám ja, keď možno toľkí nevytrvali? Ja vytrvám?!“ Prečo sa ty, mladý človeče nepýtaš: „Koľkí  vytrvali aj napriek ťažkým chvíľam?“

Aj v našom slovenskom okruhu neba je to tak. Koľkí mučeníci z predchádzajúceho totalitného režimu vytrvali. Na tých sa potrebujeme zamerať! Svätý Otec nepodceňuje, že je tu tento strach.  On sám hovorí: Aj Abrahám mal strach, aj Jakub mal strach, aj Mojžiš mal strach. Aj apoštol Peter mal strach. A poďme ďalej; sám Pán Ježiš mal strach, veď sa potil krvou a modlil sa k Otcovi: „Ak je možné, odním odo mňa tento kalich.“ Ale všimnite si, že všetci tí spomenutí, ktorí mali strach, neostali pri strachu, ale urobili krok k dôvere. A práve tu Svätý Otec pripomína slová adresované Márii: „Neboj sa! Neboj sa Mária!“ Svätý Otec nám tiež hovorí: „Viete koľkokrát je vo Svätom Písme spomenutá výzva: Nebojte sa?“ Vie niekto z vás? Tristošesťdesiatpäťkrát! Teda na každý deň jedno uistenie. Nebojte sa! Nebojte sa! Vy mladí si nepamätáte, ale tí, ktorí sem dnes s vami prišli, a tiež my kňazi si to môžeme pamätať; ako Svätý Otec Ján Pavol II., na ktorého si dnes zvlášť spomíname, pri prvej návšteve Slovenska v Bratislave, v roku 1990, nám hovoril, viackrát zopakoval: „Nebajta sa!“ Nebojte sa! Všetkým nám vtedy povedal: „Nebojte sa!“ Citoval slová zmŕtvychvstalého Krista, slová adresované apoštolom: „Nebojte sa!“ a slová anjela Márii: „Neboj sa“, neboj sa prijať tento údel, túto úlohu, toto poslanie. Nežiť v strachu, ale v dôvere, lebo Ježiš vstal zmŕtvych! Ježiš je najmocnejší a najmocnejší, zmŕtvychvstalý Kristus nás dovedie do dobrého konca.

Ale to nepôjde samo od seba. Preto ďakujem vám, bratia kňazi, rehoľné sestry, animátori a všetci, ktorí sa venujete týmto mladým a povzbudzujete ich k pravidelnej modlitbe, sviatostiam, sv. omši; aby porozumeli, že je potrebné dodržiavať kroky života viery, pretože inak všetko spľasne a skončí. Iba životom viery sa dokáže strach premeniť na dôveru. A to jedine v spoločenstve Cirkvi . Svätý Otec spomína mladého Samuela, ktorého Boh oslovuje. Samuel keď zachytí oslovenie od Boha, nevie si ho vyložiť, ale ide za Helim, za predstaviteľom vtedajšieho kňazského stavu, aby on mu vysvetlil, čo sa to tu vlastne deje. Je nemožné žiť mimo spoločenstva Cirkvi, a pritom mať jasno vo svojom životnom napredovaní  a povolaní. Boh volá každého po mene. Každého jedného z nás. My kňazi, diakoni, rehoľné sestry by sme mohli hovoriť, ako nás Pán povolal po mene. Dobre je vracať sa práve k týmto momentom prvého zachytenia Pánovho volania, zvlášť keď v tomto roku si viacerí znova pripomíname nejaké  kňazské jubileum. Ja 40 rokov, niektorí 25, 30, alebo aj menej rokov, ale sú to predsa jubileá, a pri ich slávení  je dobré vracať sa k začiatku nastúpenej cesty a znova si pripomenúť: Pán ma povolal po mene.

Niekedy, keď nám Pán dáva novú úlohu, dáva nám aj nové meno. Dal  ho aj Abrahámovi, aj Petrovi. Už to nebol Šimon, ale Peter, Petrus, Kefas, Skala. Aj my si pri birmovke volíme nové meno. Pri tejto voľbe by to malo byť také meno, ktorým chceme vyjadriť, že chceme v živote napodobniť svätca, ktorého si volíme za birmovného patróna. Rehoľníci to isté. Niektoré rehole zachovávajú krstné mená, niektoré si volia  nové. A vtedy, keď je človek oslovený svojim menom, nastáva v jeho vnútri chvenie. Aj Mária sa rozochvela pri anjelovom oslovení. Tie, ktoré ste tu Márie, dnes počujte, že aj vás  oslovuje Pán Boh. Ale aj všetkým vám,  ktorí máte iné krstné mená; dievčatá aj chlapci, každému z vás sa dnes prihovára Pán! Máte strach. Premeňte ho na dôveru. Čo myslíte, čo  je väčšie hrdinstvo: to že vy ste dnes tu, alebo sú väčší hrdinovia tí, ktorí  si povedali:  „Predsa nepôjdeme tam ku farárom. Radšej ostaneme doma.“ Čo je väčšie hrdinstvo? Pýtam sa vás aj ďalej: Čo je väčšie hrdinstvo: každú nedeľu byť v kostole, alebo ostať spať v posteli? Alebo idem ešte ďalej: Čo je väčšie  hrdinstvo: prísť každú nedeľu do kostola, alebo, aby mama a otec boli spokojní, tak sa ku kostolu aj vyberiem, ale len ku kostolu, a ostanem za kostolom? Čo je väčšie hrdinstvo? Tá frajerina, alebo vstúpiť do Božieho chrámu a prežívať sv. omšu?

Takto oslovuje vždy, aj dnes každého Pán. Mária sa pri anjelovom zvestovaní rozochvela a krásne píše na túto tému sv. Bernard: „Mária, anjeli, celé nebo, i celý svet čakajú na tvoju odpoveď; kedy už konečne odpovieš, kedy už dáš svoje ÁNO?!“ Čo myslíte? Nečakajú všetci anjeli, celé nebo, celá zem, aj na vašu odpoveď? Veď Pán Boh aj cez vás chce konať svoje dielo v tomto svete. On počíta s každým jedným z vás! Dnes dostanete k dispozícii modlitbu za kňazov, dostanete modlitby k Anke Kolesárovej, ďalšie materiály..., zamyslite sa nad ľuďmi, ktorí už dali svoje „áno“ Pánu Bohu a za Bohom aj vykročili. Tí, ktorí ste možno v živote už urobili nejakú chybu, alebo nejaká chyba v živote príde neskôr, lebo sme  ľudia; pamätajte,  že vždy sa dá začať odznova, vždy sa dá zmeniť. Koľkí, ktorí prichádzali do spomenutej Vysokej nad Uhom, zmenili svoj život.

Krásne je svedectvo Petra, ktorý keď ho dával, mal 33 rokov. Začal chodiť s dievčaťom, ktoré chcelo žiť čisto. Peter sa priznával: „Doteraz som si v živote užíval všetko, čo ponúkal svet. Ale ona ma zavolala do Vysokej a zrazu som si uvedomil, že čo by som asi urobil, keby niekto tak,  ako na Anku Kolesárovú, namieril na mňa zbraň a ja by som si mal voliť medzi životom a smrťou. Vtedy  som pochopil, že Anka Kolesárová si nevolila medzi životom a smrťou, ale ona si vyvolila večný život. Dnes mám krásne tri dcéry a vidím, čo to znamená žiť čisto. I keď svet tvrdí, že to nemá zmysel, ja ktorý som prešiel všeličím, vám hovorím: Má to zmysel!“ Jeho manželka, vtedy 32- ročná Zuzana, si vo Vysokej po sv. spovedi obnovila svoje duchovné panenstvo a hovorí: „Anka nám vyprosila milosť čistej lásky. Prišla som na to, že čistotu“, a teraz počúvajte, zvlášť dievčatá, „prišla som na to, že čistotu si treba aj chrániť. Napríklad aj cudným obliekaním, vyhýbať sa nečistým bozkom, dlhým objatiam a tak podobne. A dnes máme krásnu rodinu.“ Čo myslíte, nestojí to za to, aby ste mali krásne rodiny, keď vás Pán Boh povolá k manželstvu? Pre budúce šťastie sa oplatí žiť čisto. 

Evanjelium nám dnes znova hovorí o Márii Magdaléne, predtým známej  hriešnici, ktorú sme v evanjeliu stretávali takmer celý týždeň. Ona našla milosť u Pána tak, ako mnohí ďalší. Prvé čítanie nám zas pripomína: „Koho treba viac počúvať, Boha alebo ľudí?“ Peter a Ján to jasne vyznali. Ale to sa čaká od každého z nás, lebo i nás posiela Ježiš do sveta, aby sme tam svedčili, že čistý život s ním sa oplatí, lebo je krásny. Áno, posiela nás do sveta. A keď bude ťažko, spomeňme si na našu novú menovanú blahoslavenú, Anku Kolesárovú. Nevolíme len medzi životom a smrťou. Nám ide o večný život a to stojí za to. Amen.


1 2 3 4 5 6 7 >