Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

BOZK LÁSKY A VYNÁHRADY - Veľký piatok – homília Mons. Stanislava Stolárika počas obradov slávených bez účasti verejnosti v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave (10. 4. 2020)

Milí bratia v kňazskej a diakonskej službe, milé sestry, drahí bratia a sestry, ktorí nás sledujete vo svojich príbytkoch, či v našej krajine alebo kdekoľvek vo svete. Je Veľký piatok. Slávnosť, spomienka - deň umučenia Pána. Zamýšľame sa nad hrôzou utrpenia a smrti Ježiša Krista na kríži. Zmanipulovaný dav túži po smrti nevinného človeka. Dokonca pohan Pilát, ktorý nepoznal Ježišovo učenie, zázraky, Jeho lásku, učinil pokus záchrany, keď nechal Ježiša ukrutne zbičovať. Ale ani to neuľútostilo, nepohlo dav, v ktorom bolo možno veľa tých, ktorí na Kvetnú nedeľu prevolávali Ježišovi: „Hosanna Synovi Dávidovmu!“ Teraz trvajú neustále na svojom a kričia, vykrikujú: „Ukrižuj ho!“

Je aj Veľký piatok celého sveta, hrozba nákazy smrtiacim koronavírusom, visí nad celým ľudstvom. Toto nie je šírenie poplašnej správy, to je konštatovanie reálnej situácie, v ktorej sa stále hľadajú spôsoby, ako sa účinne postaviť tejto pandémii. Aj v týchto chvíľach pre nás tak veľmi posvätných, rešpektujeme značné stlmenie osobného pohybu počas sviatkov, aby sme sa sami nestali nosičmi tohto nebezpečného vírusu. V prežívanej realite sa otvárajú aj ďalšie témy, zvlášť, čo je možné i treba urobiť v ekonomickej oblasti, aby jednotlivec mal na živobytie a aby bol zabezpečený aj chod krajiny. Nie sú to ľahké témy, lebo naozaj ide o život, ide o život človeka, konkrétneho človeka, konkrétnych ľudí. Ide o život krajiny, ide o život krajín. Nie je to téma, ktorá sa dotýka výhradne len nás. Dotýka sa celého ľudstva.  Je dôležité v tejto situácii ustriehnuť nejaký uponáhľaný krok.

Ustriehnuť tento uponáhľaný krok možno aj podľa starozákonných slov proroka Amosa, aby sa nezačalo nedočkavo hovoriť: „Kedy prejde novmesiac, aby sme mohli predávať obilie; a sobota, aby sme otvorili sýpky, aby sme zmenšili efu, zväčšili cenu a klamali na falošnej váhe?  Chceme kúpiť za peniaz maličkých a chudobných za pár topánok a smeti predať ako obilie.“ (Amos 8, 5-6) Tieto nadčasové slová proroka Amosa nehovoria o pandémii, ale o čase zasvätenom Bohu. Tieto slová hovoria o správaní a postojoch Izraela, ktorý nerieši dôležitosť oslavy Boha: hoci je čas oslavy pre Boha, teda prečo nevenujete všetok tento čas a energiu práve Bohu! Teda Izraelu nie toto leží na srdci. Prorok Amos konštatuje týmito slovami, čo hovorí Izrael: „Nech sa už tento Bohu zasvätený čas čím skôr skončí, aby sme mohli obchodovať. I naďalej, aj špinavo. Lebo prichádzame o zisky.“ Práve v tom sú Amosove slová skutočne nadčasové. Aká motivácia vedie zodpovedných pri hľadaní riešení momentálnej situácie? A teraz nemám na mysli len zodpovedných našej krajiny. Neodvážim sa odpovedať, ale nebolo by to čestné a zodpovedné, ak by títo hľadajúci zodpovední nemali šľachetný úmysel.

Lebo Ježišova krížová cesta sa spustila práve takto. Navonok šľachetným úkonom - bozkom. Ale ten bozk bol naplnený zradou. Sám Ježiš zareagoval, lebo Judášov úmysel odhalil. Opýtal sa ho: „Judáš, bozkom zrádzaš Syna človeka?“ (Lk 22,48) Milí bratia a sestry, preto v obradoch Veľkého piatku nasleduje po odhalení kríža bozk. Bozk rán Krista Pána. Má to byť bozk lásky. Teda nemá to byť nejaký prázdny, bezduchý úkon. Má to byť bozk lásky. Má to byť vynáhrada za bozk zrady a zároveň tento bozk lásky má byť aj prejavom vďaky za Ježišovo utrpenie, ktoré nám prinieslo vykúpenie. Ale v tomto čase rôznych opatrení sú okrem celebranta všetci asistujúci ochudobnení o túto možnosť bozku lásky a vďačnosti. Dokonca sú ochudobnení aj o možnosť prísť, ako to býva zvykom, dnes a zajtra k Božiemu hrobu a bozkom si uctiť Kristove rany. Znova sme ochudobnení, obratí o niečo, na čo sme zvyknutí. Alebo, či to v nás už nezoslablo alebo sa to nevytratilo? Teraz je vhodný čas zamyslieť sa nad tým, čo nám chýba. Ako nám chýba bozk lásky Ježišovi Kristovi ako vynáhrada za bozk zrady a ako prejav nášho poďakovania za dar vykúpenia. Možno o to viac vo svojich príbytkoch, kde verím, máte zavesený kríž, tento bozk lásky učiníte. Takto účte aj svoje deti, lebo možno práve toto vedomie a tento rozmer sa do určitej alebo v značnej miere vytratil - vedieť si uctiť kríž, na ktorý teraz, na Veľký piatok upierame zvláštnu pozornosť.

Lebo pohľadom na kríž si uctievame alebo pripomíname priamosť Ježišovho postoja, ako sa postavil proti pandémii smrti. Proti smrti ako takej. Ježiš sa postavil proti smrti bez akéhokoľvek nešľachetného, vedľajšieho úmyslu. Ježiš vie veľmi dobre, že len šľachetný úmysel môže dosiahnuť trvalé víťazstvo. Tam, kde vstúpi klamstvo a podvod, môže sa dosiahnuť, aj sa zvykne dosiahnuť čiastočné víťazstvo. Ale všetko o chvíľu stroskotá. Ak by Ježiš nekonal takto šľachetne, s čistým srdcom, úprimným úmyslom, bol by prijal krížovú cestu so všetkým utrpením, ponižovaním, bičovaním, korunovaním tŕním? Opľúvaný a napokon hrozná smrť na kríži. Bol by toto všetko prijal?! Toto dokáže len ten, komu ide o vec a kto má čistý úmysel. Tak, ako by sme mohli povedať, že každý rodič milujúci svoje deti, je ochotný v sile lásky podstúpiť kvôli nim čokoľvek. A koľkí ďalší dokážu svoju obetu vo vzťahu lásky dotiahnuť až do krajnosti. Áno, aj človek koná šľachetné skutky. Počas týchto dní je to aj vidieť, koľkí konajú takto obetavo až do krajnosti.  Sú inšpirovaní láskou Boha a dobrotou srdca a tiež zachádzajú, ako som spomenul, do krajnosti, niekedy až k obete vlastného života.

Spomeniem príklad obety z minulosti. Môžeme povedať, že nám veľmi zaujímavo približuje Kristovu obetu. Rozprával ho spisovateľ Henri Barbusse  ako osobnú skúsenosť v čase svetovej vojny, z poľnej nemocnice, v ktorej bolo plno zranených vojakov. Jeden z vojakov, ktorý mal evidentne pred sebou len pár minút života, sám oslovil vedľa ležiaceho priateľa s oveľa ľahším poranením. Povedal mu: „Dominik, počúvaj! Viem, že si doteraz viedol celý život. Viem, že doma ťa hľadá polícia, pre viaceré zlé veci, ktoré si porobil. No voči mne nemá nikto nič, moje meno je čisté. Tak ťa prosím, vezmi si moju peňaženku i s mojimi dokladmi. Vezmi si moje meno, moju identitu, môj život. A rýchlo mi podaj tie tvoje papiere. Umieram a do hrobu si zoberiem tvoje zločiny a tvoje zlé meno. No ty budeš môcť začať nanovo.“ Henri Barbusse k tomu dodáva: „Neurobil práve toto pre nás Kristus na kríži, keď zobral všetky naše hriechy do hrobu a nám dal novú identitu?!“

Koľkí iní sa pokúšali a stále sa aj všelijako pokúšajú obrodiť tento svet. Ale ako krásne povedal Svätý Otec František 27. marca 2020 na prázdnom svätopeterskom námestí: „Všetci chceme byť zdraví na tomto chorom svete.“ Chceme byť zdraví, lebo nie sme, ale už aj svet je chorý. Svet, náš chorý svet môžu uzdraviť len tí, čo budú ozaj vnútorne zdraví. Toto vnútorné uzdravenie prináša Ježiš a Ježišov príklad vďaka Bohu má aj takých nasledovníkov, akých som spomenul, ktorí do poslednej chvíle hľadajú pomoc pre iného. Situácia v ktorej teraz žijeme, si to zvlášť vyžaduje. Preto prosíme Pána, aby všetkým, ktorým je zverená starosť o našu krajinu i o krajiny iných v týchto neľahkých časoch a ktorí sú už dlho pod silným tlakom zodpovednosti, aby všetci títo zodpovední nachádzali inšpiráciu šľachetnosti a obetavosti v Ježišovi Kristovi. To vyprosujeme im a aj sebe, lebo aj na nás leží zodpovednosť, aj nás sa dotýka sila Ježišovho príkladu. Aj my každý jeden, skutočne každý jeden z nás, robíme rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú iných. Každým svojim šľachetným skutkom vtláčame do situácií, ktoré prežívame, bozk lásky a vynáhrady.

Milovaní, bratia sestry, Veľkým piatkom začína aj deviatnik k Božiemu milosrdenstvu. Preto povzbudení samotným milosrdným Ježišom, plní dôvery voláme: „Ježišu maj, milosrdenstvo s nami, i s celým svetom!“ Amen.

[audio mp3="http://burv.sk/wp-content/uploads/2020/04/200410_001.mp3"][/audio]


1 2 3 4 5 6 7 >