Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

EŠTE VIAC HOVORIŤ S BOHOM O ĽUĎOCH - Zelený štvrtok – homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše Missa Chrismatis slávenej bez účasti verejnosti v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave (9.4. 2020)

Milovaní bratia kňazi  a diakoni!

Na Zelený štvrtok sme zvyknutí stretnúť sa v našom večeradle – v katedrále. Tento rok to tak nie je a pre mnohých z vás je to po prvýkrát od vašej vysviacky. Pre kňaza, ktorý žije svoje kňazstvo je to ťažká chvíľa. Spomínam si, aké to bolo pre mňa náročné, keď som v roku 2018 nemohol s vami sláviť túto sv. omšu kvôli chorobe.

Každý z nás však môže to isté tajomstvo Zeleného štvrtka do hĺbky prežiť v tichu a pred eucharistickým Kristom. Tam pred ním v plnom sústredení, úprimnosti a odovzdanosti obnoviť svoje kňazské sľuby a tak sa znova dať k dispozícii nášmu Majstrovi, ktorý každého z nás osobitne povolal do svojej vinice a skrze biskupa nám určil konkrétne miesto služby.

Jedno i druhé povolanie i poslanie sa v týchto pohnutých časoch mohlo prejaviť ešte výraznejšie. V Roku Eucharistie prežívanom v našej diecéze, sme odrazu boli odkázaní na slávenie sv. omší a poklonu Eucharistii v súkromí. Možno práve to bola a stále je tá vynikajúca príležitosť, ako si osobne obnoviť a prehodnotiť vzťah k Eucharistii.

Možno je tiež šancou dať si Pánom uzdraviť a zahojiť aj niektorú osobnú bolesť. Za biskupom Nécseyom prišiel kňaz, ktorý sa dopustil veľkej slabosti a kvôli tomu chcel odísť z kňazstva. Počas dvojhodinového rozhovoru ho biskup láskyplne napomínal a prosil, aby si vykonal duchovné cvičenia a všetko si ešte raz dobre premyslel. Na rozlúčku mu biskup Nécsey ešte sľúbil: „Milý priateľu, raz ešte budeš mať veľkú radosť z kňazskej služby, ak odteraz začneš viesť skutočný duchovný život!“ Kňaz si vzal biskupove slová k srdcu a do konca života žil príkladným životom. Inému kňazovi, ktorý vedel o tomto probléme, však biskup vážne povedal: „Keby náš spolubrat každý deň adoroval aspoň 10 minút, nebolo by sa mu to stalo!“

Čas nášho odlúčenia od našich veriacich a obvyklých služieb sa totiž nemal stať časom prázdnin na realizáciu vlastných plánov a koníčkov. Bolo by to aj značne nevhodné v čase, keď sa mnohí obávajú o zdravie a životy seba samých a svojich drahých.

Toto obdobie je stále časom, v ktorom Boží služobník – kňaz v prvom rade trávi dlhý čas pred Pánom a prosí za zverený ľud. Sú to chvíle, keď každý kňaz môže výnimočným spôsobom a do hĺbky prežívať Rok Eucharistie v diecéze. Totiž, „ak nemôže v čase pandémie rozprávať ľuďom o Bohu, môže i má čas veľmi veľa rozprávať s Bohom o ľuďoch, ktorí sú mu zverení so všetkými ich problémami, skúškami, prosbami i s prejavmi vďaky. V tomto rozhovore s Pánom o zverených ľuďoch kňaz nie je nijako obmedzovaný, je len na ňom, ako túto šancu využije. Tak získava kňaz istotu, že svoje aktivity, ktoré koná pre Pána, nebude konať bez Pána. Lebo bez duchovnej hĺbky skutkov môžu byť síce skutky konané akože pre Pána, ale bez Pána! Tomu sa častou adoráciou dá vyvarovať. Zároveň hľadá a dozvedá sa od Pána o možnostiach, ako zabezpečiť, aby sa veriaci mohli duchovne zjednocovať na slávených bohoslužbách s kňazom, ale aj medzi sebou navzájom... akým spôsobom im v Roku Božieho slova sprostredkovať tento dôležitý pokrm a ako vytvárať tak potrebnú modlitbovú jednotu počas prežívaného času ohrozenia.

Pánov verný služobník bude mať neustále pred sebou dve dôležité výzvy: 1.) ako sa postarať o to, aby tam, „kam nemôže prísť sviatosť – aby tam prišla milosť“; 2.) ako sa vyhnúť výhovorke: „čo sa nedá robiť“ a hľadať neustále možnosti „čo sa dá robiť“. Práve na realizáciu týchto pastoračných aktivít poslúži potrebná adorácia pred Pánom v Božom chráme, lebo práve pred Eucharistickým Kristom dostáva kňaz potrebné Božie svetlo pre riešenia aktuálnych vecí.

Svätý Otec František v homílii 28. marca 2020 spomína: „Predvčerom sa ku mne dostala fotografia istého kňaza, farára v horských dedinkách, na miestach, kde sneží, a on v snehu niesol monštranciu do dedín, aby dal požehnanie. Nevadil mu sneh, ani pálenie mrazu na rukách držiacich kovovú monštranciu: zaujímalo ho jedine to, aby ľuďom priniesol Ježiša.“ Sv. Otcovi Františkovi  môžeme povedať a isto by sa potešil, že tak to bolo aj v Rožňave, a verím, že aj na iných miestach diecézy, aj keď nie v snehu a mraze.

Zvlášť za takúto iniciatívu, milí bratia kňazi ocenenú aj Sv. Otcom Františkom, vám ďakujem. Nech sa vám v tejto súvislosti vybaví pohľad na upršané Námestie sv. Petra v Ríme 27. marca 2020, keď tá obrovská plocha inokedy naplnená pútnikmi z celého sveta – teraz je úplne prázdna a Svätý Otec sám dáva požehnanie Urbi et Orbi s eucharistickým Kristom a žehná na všetky svetové strany, aby sa Kristovo požehnanie roznieslo po celom svete tak ustráchanom zo šíriaceho sa koronavírusu.

Chcem vám znova poďakovať bratia kňazi za každú vhodnú službu, ktorou ste priblížili svojim veriacim živého Krista, aby, ak im nebolo možné v danej chvíli vyslúžiť sviatosť, aby im nechýbala Božia milosť.

Ďakujem aj všetkým našim bratom a sestrám v diecéze, ktorí prijali s pochopením dané usmernenia, ktoré nás síce ochudobnili o možnosť priamej účasti na bohoslužbách, ale na druhej strane, stali sa určitou ochranou pre nás všetkých.

Zahŕňajme do svojich prosieb úmysel, aby sme 13. mája na Fatimskú Pannu Máriu, mohli už spoločne pri mariánskych stĺpoch  a v našich chrámoch ďakovať za ochranu a oslobodenie od smrtiaceho vírusu. Ježiš nás povzbudzuje: „Proste a dostanete!“ (Mt 7, 7)

Milovaní bratia kňazi v našej diecéze! Na tento Zelený štvrtok nebudete obvyklý úkon obnovenia kňazských sľubov a vzájomnú modlitbu za spolubratov prednášať v bratskom spoločenstve v našej katedrále, ale súkromne, prostredníctvom rádiových vĺn. Na sile modlitby a obnovenia vernosti to nič nemení. Prežite nanovo svoje prvotné nadšenie vykročiť za Pánom aj kňazskú vzájomnosť so mnou ako diecéznym biskupom.

Aj takto posilnite v sebe dobrú vôľu naďalej byť dobrými pastiermi svojich veriacich i všetkých ľudí dobrej vôle. A myslite vo svojich modlitbách na seba s bratskou láskou, ako myslí brat na svojich bratov. Buďte si navzájom oporou.

Presne pred týždňom (2.4.) uplynulo 15 rokov od úmrtia sv. Jána Pavla II., dobrého pastiera našich čias, ktorý verím, že v našej pamäti ostane navždy a ktorého si môžeme osobne pamätať najmä z návštevy Rožňavy 13. septembra 2003. Nech podľa jeho príkladu i na jeho príhovor, každý z nás a my všetci, sme „dobrí pastieri, zasvätení Ježišovmu i Máriinmu Srdcu... otvorení vnuknutiam Ducha Svätého... [ktorí] žijú z Eucharistie... ohlasujú pravdivú náuku Cirkvi... dávajú dobrý príklad... [a sú] starostliví ako sv. Jozef... slúžia Bohu i ľuďom s láskou a v pokore, v jednote s biskupom a na mieste, ktoré nám s požehnaním zveril.“ Tak sa za nás modlievajú naši veriaci v Rožňavskej diecéze, s dôverou prosiac i Pannu Máriu slovami: Mária, Kráľovná kňazov, prednes naše prosby svojmu Synovi, Navyššiemu Veľkňazovi, aby nám nikdy nechýbali kňazi – verní svedkovia živej viery, ktorí nás bezpečne prevedú pozemským životom do večnej blaženosti. Amen.

Prajem a vyprosujem vám, aj vám zvereným veriacim, aby ste aj v terajších  podmienkach, prežili hĺbku tajomstva nášho vykúpenia a v Kristovom zmŕtvychvstaní posilnili v sebe i ľuďoch okolo nás nádej, že aj situácia, v ktorej teraz sme, má v Božom pláne svoj koniec.

Prajem vám aj potrebné zdravie, blízkosť svojich veriacich i príbuzných a všetkým vám žehnám. Amen.

[audio mp3="http://burv.sk/wp-content/uploads/2020/04/200409_001.mp3"][/audio]


1 2 3 4 5 6 7 8 9 >