Biskupi rožňavskej diecézy

Narodil sa v Bratislave. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni v Pázmaneu. Pôsobiská: 1737 farár v Izsa, 1740 tajomník, 1742 kanonik v Bratislave, 1744 kanonik v Ostrihome, 1754 veľprepošt a biskup Tragurenský, zároveň opát z Lekér. 1772 kapitulný vikár a kancelár trnavskej univerzity. 15.1.1776 menovaný rožňavským biskupom. Úrad nezaujal, lebo 5.4.1776 zomrel v Trnave.

Anton RÉVAY (1776-1780)

Rodom zo Štiavničky v Turci. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni v Pázmaneu. Pôsobiská: 1743 kanonik v Bratislave, 1744 prepošt Nové Mesto nad Váhom, 1752 ostrihomský kanonik a titulárny biskup Kortkolenský. 19.4.1776 menovaný rožňav­ským biskupom. Zaujatie úradu sa konalo za veľkolepých osláv 21. novembra. Prvou starosťou biskupa Antona Révayho bolo zorganizovať biskupský úrad v bývalej jezu­itskej rezidencii, dať diecéze organizačný štatút, zabezpečiť kanonie, renovovať farský kostol v Rožňave, ktorý bol povýšený na katedrálu. Postaral sa o to, aby ochrancom a nebeským patrónom novej diecézy bol sv. Ján Nepomucký. Roku 1778 započal výstav­bu novej budovy gymnázia. Okrem toho sa usiloval navštíviť 67 farností svojej diecézy. No prv než mohol splniť tieto úlohy, bol roku 1780 menovaný biskupom v Nitre, kde po troch rokoch zomrel.

Anton ANDRÁSSY (1780-1799)

Pochádzal z monockej vetvy (Monok v Maďarsku). Narodil sa roku 1742 v Rumanovej. Študoval v Nitre a Košiciach. Roku 1760 vstúpil do Spoločnosti Ježišovej. Bol učiteľom a roky noviciátu prežil vo Viedni. Po zrušení Spoločnosti Ježišovej sa vrátil na svoje panstvá, kde svoj čas zasvätil vzdelávaniu. Po založení rožňavského biskupstva roku 1776 sa stal členom kapituly a čoskoro veľprepoštom. Po odchode biskupa Antona Révayho do Nitry bol 17.12.1780 menovaný rožňavským biskupom a konsekrovaný na biskupa Karolom Szalbekom, spišským biskupom. Za prvú povinnosť považoval vykonať vizitáciu farností v rokoch 1781-1783. Vizitáciu prerušil, keď 20.4.1782, spolu s 11-timi ordinármi Uhorska, navštívil pápeža Pia VI., krátko pred jeho odchodom z Viedne. Aj keď vonkajšie okolnosti neboli žičlivé, predsa sa mu podarilo zriadiť 20 nových farností, čím sa ich počet zvýšil na 87. Popritom sa biskup Andrássy staral o stavbu gymnázia a dokončil stavbu biskupskej rezidencie. Ako vzdelanec a mecenáš vzdelávania a školstva položil základy biskupskej knižnice. Roku 1782 po útrapách františkánov so stavbou kostola im biskup Andrássy daroval a posvätil tri zvony s názvami sv. František, sv. Anton a sv. Peter z Alkanty. Diecéza však bola v kritickej hmotnej situácii, preto rozpustil biskupskú aulu, zastavil činnosť konzistória a utiahol sa do kláštora františkánov, odkiaľ s rovnakou starostlivosťou v rehoľnej chudobe až do smrti 12.11.1799 spravoval diecézu. Počas pôsobenia biskupa Andrássyho na biskupskom stolci bola dokončená stavba zvonice pri katedrále, ktorej výstavbu započali roku 1733. Ferenc Kazinczy vo svojom diele „Pályám emlékezete“ spomína na biskupa Antona Andrássyho takto: „Andrássy nebol bohatým biskupom a predsa urobil veľa dobrého so študentmi z chudobných rodín. Myslenie je súčasné a jeho duša patrí starým Rimanom. Nikto nemôže byť väčším uctievačom ako ja, škoda, že jeho myslenie nie je moje.“

František SZÁNYI (1801-1810)

Narodil sa v Turni roku 1740. Humanitné vedy študoval v Košiciach, teológiu v Trnave, kde získal aj doktorát.

Pôsobiská: 1765 je kňazom v službách diecézy Pécs. 1773 je kanonikom, zároveň rek­torom seminára. 1792 sa stáva veľprepoštom. Roku 1793 bol menovaný titulárnym bis­kupom Dulcinenským. Rožňavským biskupom bol menovaný roku 1801 a úrad biskupa zaujal 1.3.1802. Založil šesť nových farností. Výnos z uvoľnených biskupských dô­chodkov použil v prospech chudobného žiactva a kňazského dorastu, ktorý pre neistotu počas napoleonských vojen zanechal bratislavský generálny seminár a vzdelával sa v biskupskom sídle. Výukou na rožňavskom gymnáziu poveril premonštrátsky rád. Po vyňatí gréckokatolíckych fár a ich pričlenení k biskupstvu mukačevskému mala rožňav­ská diecéza pri jeho predčasnej smrti v roku 1810 celkom 89 farností.

Ladislav ESZTERHÁZY (1810-1824)

Teológiu študoval v centrálnom seminári v Bratislave a po dokončení sa stal kňazom diecézy Pécs. Bol kaplánom v Duna - Foldvár, potom tajomníkom, farárom v Abaliget a vo Foldvár. Neskôr kanonik a 19.12.1810 bol menovaný za rožňavského biskupa, konsekrovaný Andrejom Szabom, košickým biskupom. Od roku 1811 už spravoval diecézu ako kapitulárny vikár. Politická situácia za napoleonských vojen spôsobila, že biskupský stolec mohol zaujať až v roku 1815. V snahe pomôcť nedostatku kňazstva, roku 1814 postavil v Rožňave Kňazský seminár sv. Ladislava. Toto štúdium rozšíril v školskom roku 1816/1817 o dve triedy filozofického lýcea. Pri týchto dielach sa značne zadlžil, čo malo za následok sekvestráciu biskupských dôchodkov. Práve pre nedosta¬tok duchovných pričlenil rožňavskú farnosť sídelnej kapitule. Úsilie o náboženské a mravné povznesenie ľudu a o zlepšenie cirkevnej disciplíny ho priviedlo k tomu, že na 5.11.1821 zvolal prvú diecéznu synodu.

Na synode sa zúčastnilo 63 kňazov a hodnostárov. Synodálne uznesenia pripomínajú, že mravný úpadok vzniká viac z náboženskej nevedomosti, a preto dôrazne ukladajú duchovným starať sa o náboženskú výučbu mládeže a o nedeľné katechizovanie dospelých v kostole od Všetkých Svätých až do Bielej nedele, a to systematicky a dôsledne. Nariaďuje sa zavedenie nedeľných bohoslužieb aj vo filiálnych kostoloch. Synoda podáva presné úpravy o disciplíne sviatostí, určuje termíny liturgických sprievodov, slávenie posviacky chrámu, ďalej čo nemá byť zasväteným sviatkom a môže sa preložiť na nedeľu. Synoda vyznačila presný kalendár každodenného kultu Najsvätejšej Sviatosti Oltárnej po farnostiach diecézy. Ďalej synoda nariaďuje, že časť hmotnej pozostalosti duchovného má zostať ako fixný inventár fary (fundus instructus). Okrem toho synoda zredigovala súbor oficiálnych verejných modlitieb vo všetkých troch jazykoch. Úspech tejto synody umožnil biskupovi Eszterházymu, že na krajinskej synode, zvolanej roku 1822 Alexanderom Rudnaym do Bratislavy, mal významnú úlohu. Dôkazom arcipastierskej horlivosti biskupa Eszterházyho je aj to, že zomrel počas vizitácie južného Spiša 11.9.1824 v Smolníku. S touto vizitáciou súvisí i čiastočná zmena územia rožňavskej diecézy. Rolová Huta bola pričlenená k rožňavskej diecéze z košickej diecézy a Košické Hámre z rožňavskej do košickej diecézy. Rozvinuté úsilie na základe historického práva dosiahnuť pričlenenie k rožňavskej diecéze farností: Moldavy, Drienovca a Nižného Medzeva bolo v rozpore s fundačnou bulou košického biskupstva a od roku 1836 ostala táto záležitosť na mŕtvom bode.

František LAJČÁK (1825-1827)

Bol kňazom Ostrihomskej arcidiecézy. V roku 1801 bol menovaný tajomníkom vo Varadíne, 1807 kanonikom a 4.9.1825 uvedený do úradu rožňavského biskupa. Staral sa predovšetkým o školy, na ktoré venoval značné finančné prostriedky, zvlášť v Rožňave a v Rimavskej Sobote. Roku 1827 bo menovaný za biskupa vo Varadíne. Pre telesnú a duševnú slabosť sa v roku 1842 vzdal biskupského stolca. Zomrel 5.5.1842 utiahnutý medzi kapucínmi vo Varadíne. V závete zanechal značný finančný obnos na výchovu a vzdelávanie mládeže.

Ján SCITOVSKÝ (1828-1839)

Pochádzal z Košickej Belej a bol prijatý do rožňavskej diecézy. Filozofiu a teológiu študoval v Trnave, kde z oboch disciplín získal doktorát. Na kňaza bol vysvätený roku 1809. Pôsobil v Rožňave a od roku 1814 bol profesorom teológie na biskupskom lýceu. Od roku 1824 ako kanonik bol aj rektorom seminára. Dal postaviť kostol v Rakovnici. 25.3.1828 bol konsekrovaný na biskupa v Rožňave. Úrad zaujal 20.4.1828. Pri tejto príležitosti, tak ako jeho predchodca, prehovoril k veriacim aj po slovensky. V katedrále dal postaviť nové oltáre. Veľmi mu záležalo, aby kňazi boli vzdelaní. Preto zväčšil kňazský seminár a pomáhal vydávať literárne a vedecké práce duchovných. Jeho zásluhou sa zlepšilo sociálne postavenie učiteľov a hmotné zabezpečenie škôl. Pre katolícku školu v Rimavskej Sobote a Lučenci založil fundáciu. Pre duchovné povznesenie veriacich zaviedol v diecéze so súhlasom Svätej Stolice úctu k sv. Emigdovi, ochrancovi pred zemetrasením. Od pápeža Gregora XVI. vyžiadal roku 1834 v rímskych katakombách nájdené relikvie mučeníka sv. Neita. Dnes sú uložené v katedrálnej kaplnke sv. Neita. S rovnakou horlivosťou sa staral o stavby kostolov a o zriaďovanie nových farností. Po desiatich rokoch prešiel do Pécsu, neskôr do Ostrihomu. Zomrel 19.10.1866.

Dominik ZICHY (1840-1842)

Narodil sa roku 1810 vo Vásonkő, v župe Vesprém. Stal sa kňazom jágerskej diecézy. Pôsobil ako farár v Dunaalmás, potom v Ó-Szony a zároveň ako vicearchidiakon a kanonik v Olomouci. 8.4.1840 bol konsekrovaný vo Vacove za rožňavského biskupa. Od roku 1842 je už biskupom vo Vespréme. V roku 1849 rezignoval a utiahol sa do súkromia. Na sté výročie založenia biskupstva poslal diecéze obnos peňazí na rôzne dobročinné účely. Zomrel v Sedmohradsku 30.10.1879.

Vojtech BARTAKOVIČ (1844-1850)

Pochádzal z Horných Lefantoviec, kde sa narodil 5.4.1792. Rok študoval v bratislav­skom seminári sv. Imricha. Filozofiu študoval v Trnave, teológiu vo Viedni. V roku 1815 bo vysvätený za kňaza. Pôsobil v Šali a v Mužli. Bol aktuárom, archivárom a tajomníkom. Od roku 1831 bol generálnym vikárom v Trnave. Za rožňavského biskupa bol menovaný v roku 1844 a 4.6.1845 zaujal úrad. V tom istom roku obnovil požiarom zničenú rezidenciu. V pohnutých rokoch 1848 - 1849 preukázal veľkú duševnú odvahu a pastoračnú múdrosť. Taktiež obnovil seminár, ktorý bol 7.9.1848 poškodený požiarom. Podporoval školu v Putnoku. Okrem rôznych fundácií podporoval biednych a školy pre siroty, nadaných študentov bez finančnej podpory i ústav chudobných v Rožňave. V roku 1850 bol menovaný za arcibiskupa v Jágri. Naďalej prispieval na zveľadenie domu sestier sv. Vincenta v Rožňave. Zomrel v Jágri v r. 1873.

Štefan KOLLÁRČIK (1850-1869)

Narodil sa v Župčanoch pri Prešove 15.8.1796. Pochádzal z chudobnej, ale nábožnej rodiny. Študoval v Miškolci, v Jágri, ako klerik v Košiciach a Budapešti. Po vysviacke, ktorú prijal v roku 1819, bol kaplánom v Šárošpataku a v Prešove. Bol notárom a bis­kupským tajomníkom od roku 1824. V roku 1834 bol kanonikom v Košiciach. V roku 1850 bol menovaný za rožňavského biskupa. Konsekrovaný bol 2.3.1851 v Nitre. Veľ­kú pozornosť venoval rozvoju školstva, ako aj podpore učiteľov zakladaním štipendií. Dvanástim študentom poskytol štipendium a byt v biskupskej rezidencii. Pričinil sa, že od roku 1862 sa vo vyšších ročníkoch gymnázia vyučovalo po slovensky. Pomoc posky­tol podľa možnosti každému, nevynímajúc sestry sv. Vincenta, ktoré sa starali o výučbu a výchovu dievčat, pre ktoré značným nákladom postavil kláštor a školu. Bol sociálneho cítenia, čoho dôkazom je aj ním založený sirotinec. Rozšíril rezidenciu a biskupské sídlo (letohrádok) v Drienovci. Zomrel 18.7.1869 v Drienovci.

Juraj SCHOPPER (1872-1895)

Narodil sa 9.3.1819 v Budapešti. Študoval v Tata u piaristov a v štúdiu pokračoval v Budapešti. Dva roky študoval v Bratislave, filozofiu v Trnave, teológiu vo Viedni. Kňaz­skú vysviacku prijal 29.3.1842. Účinkoval ako kaplán v Bratislave, v roku 1846 bol prefektom v Pázmáneu vo Viedni. Profesorom teológie bol od roku 1848 v Ostrihome. V roku 1868 je kanonikom ostrihomskej arcidiecézy a riaditeľom arcibiskupskej kance­lárie. Potom bol rektorom Pázmánea vo Viedni. Za rožňavského biskupa bol menovaný 17.1.1872 a 26.5.1872 na sviatok Najsvätejšej Trojice bol v Ostrihome konsekrovaný. 14.7.1872 bez okázalých slávností, za prítomnosti kňazov a veriacich, daroval značnú sumu kapitule a zaujal biskupský stolec. Čoskoro sa pre publikovanie dekrétov Vatikán­skeho koncilu dostal do sporu s liberálno-buržoáznym uhorským režimom. Súcit voči biednym, chudobným a chorým prejavil tak, že roku 1887 založil v Rožňave nemocnicu so 65 posteľami a liečebný ústav v Čučme. Pri biskupskej rezidencii vybudoval trakt pre knižnicu a archív. Jeho pričinením a štedrou podporou bola reštaurovaná katedrála. Zomrel 10.4.1895.

Ján IVÁNKOVITS (1896-1904)

Narodil sa 23.12.1846 v Segedíne, kde aj ukončil gymnaziálne štúdiá. Teológiu študoval v Temešvári. 5.5.1870 prijal kňazskú vysviacku. Účinkoval ako kaplán, potom kateché­ta v Segedíne, kde sa v roku 1888 stal farárom. Roku 1887 sa stal členom maďarského parlamentu. Roku 1891 sa stáva opátom. 22.11.1896 bol menovaný rožňavským bis­kupom. 25.4.1897 bol v Kaloči konsekrovaný. 20.6.1897 bol slávnostne uvedený do úradu. Obnovil a zväčšil kňazský seminár, dal vynoviť biskupskú rezidenciu a letné sídlo v Drienovci. Reorganizoval štúdium mladšieho kňazského dorastu. 15.10.1904 bol odvolaný z biskupského stolca a žil utiahnutým životom v ústraní. Zomrel 31.3.1910 v Dunakesi na srdcový záchvat po zaopatrení sviatosťami. Pochovali ho 2.4.1910 v Bu­dapešti na cintoríne Kerepeš.

Ľudovít BALÁŽ (1905-1920)

Narodil sa 20.8.1855 v Bečke (župa Nográd). Študoval vo Vacove a v Košiciach. Na kňaza bol vysvätený za diecézu Vacov 7.7.1878. Roku 1885 bol aulista, potom sekretár. Roku 1895 kanonik a 1898 opát, potom prelát. 17.10.1905 ho pápež sv. Pius X. menoval biskupom. 21.12.1905 ho osobne konsekroval v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne. Ako osobný dar mu odovzdáva biskupský pektorál. 16.1.1906 zaujal úrad. V nasledujúcom roku značnú sumu venoval na stavbu domu Katolíckej jednoty a tiež pre spoločenstvo chorých kňazov. Roku 1912 zorganizoval v diecéze stálu adoráciu Sviatosti Oltárnej. Na 10. výročie svojej konsekrácie založil pôžičkový fond vojnou poškodeným rodinám. Sviatosťami zaopatrený zomrel 18.9.1920.

Jozef ČÁRSKY (1925)

Narodil sa 9.5.1886 v Gbeloch. Teologické štúdiá začal vo Viedni v Pázmáneu. Vysvä­tený na kňaza bol 26.7.1909 za diecézu Košice. Bol kaplánom v Monoku, administrá­torom v Širokom. Bol profesorom teológie na biskupskom lýceu v Košiciach. Roku 1924 apoštolským administrátorom s titulom Thagorského biskupa. 21.6.1925 bol konsekrovaný v Trnave pražským arcibiskupom Františkom Kordáčom. Po polročnom pôsobení odišiel z Rožňavy do Košíc.

Narodil sa 22.5.1877 v Borinke. Klerik ostrihomskej arcidiecézy. Po skončení gymna­ziálnych štúdií v Ostrihome bol na kňaza vysvätený 22.6.1900. Bol kaplánom a farárom v Maduniciach a Topoľčanoch. V roku 1925 bol menovaný apoštolským administráto­rom a 8.12.1925 prijal biskupskú konsekráciu z rúk banskobystrického biskupa Mariána Bláhu. V čase keď Rožňava patrila do Maďarska, zostal naďalej biskupom v Rožňave a staral sa o Slovákov žijúcich v Maďarsku. Zomrel 12.2.1945. Je pochovaný v rodinnej hrobke v Borinke.

Róbert POBOŽNÝ (1947-1972)

Bol prvým biskupom, ktorý maturoval v Rožňave. Pochádzal z Tisovca, kde sa narodil 30.5.1890. Po teologických štúdiách vo Viedni kňazskú vysviacku prijal 4.9.1913. Po polročnom kaplánovaní v Gelnici pôsobil v biskupskej rezidencii ako archivár, bibliotekár, aktuár, notár, biskupský ceremoniár, tajomník, riaditeľ. V roku 1915 získal doktorát z teológie. Bol kanonikom rožňavskej kapituly. 14.8.1949 prijal biskupské svätenie a stal sa titulárnym biskupom Neilenským. Diecézu riadil ako kapitulárny vikár. Pápež Ján XXIII. ho menoval za apoštolského administrátora rožňavskej diecézy. Bol mužom modlitby a pracovitosti. Bohostánok a pracovný stôl, to boli dva brehy, v ktorých prúdil bohatý a plodný tok jeho života. Spravoval diecézu v čase ťažkých skúšok. Roky žil v izolácii, čiastočne vo svojej rezidencii a niekoľko rokov mimo svojej diecézy, v odlúče­ní od svojich veriacich. Zomrel 9.6.1972 v 83. roku života.

Eduard KOJNOK (1990-2011)

Narodil sa 14.8.1933 vo Veľkej Suchej. Maturoval v Rožňave. Ordinovaný bol 24.06.1956 v Rožňave. Pôsobil v Brezničke ako kaplán. Nastúpil na základnú vojenskú službu. 1958 bol kaplánom v Smolníku, 1960 kaplán vo Veľkej nad Ipľom, 1961 kaplán Hodejov, 1964 kaplán Smolník, 1967 špirituál Kňazského seminára v Bratislave, 1968 farský administrátor v Hnúšti, 1970 kaplán v Jaklovciach, 1977 farský administrátor v Dolnej Strehovej, 1982 farský administrátor v Gemerskej Polome, 18.2.1990 menova­ný apoštolským administrátorom rožňavskej diecézy, 18.3.1990 konsekrovaný J. Em. Jozefom kardinálom Tomkom na biskupa, 27.12.2008 pápež Benedikt XVI. prijal jeho zrieknutie sa úradu a stal sa rožňavským emeritným biskupom. Zomrel dňa 27.10.2011 v 78. roku života. Je pochovaný vo svojom rodisku v Hrnčiarskej Vsi.

Doc. PhLic. ICLic. Vladimír FILO (2008-2015)

Narodil sa 15.1.1940 v Gáni (okr. Galanta). Ordinovaný bol 25.7.1962 v Bratislave. 17.3.1990 bol menovaný za titulárneho biskupa tukkského v Mauretánii. 16.4.1990 bol v Trnave konsekrovaný za biskupa. 17.9.1991 bol vymenovaný za súdneho vikára metropolitného súdu v Trnave. Dňa 23.11.2002 bol menovaný Svätým Otcom Jánom Pavlom II. za rožňavského biskupa koadjútora. 14.1.2003, za prítomnosti J. E. Henryka J. Nowackého, apoštolského nuncia na Slovensku, prevzal úrad biskupa koadjútora. Generálnym vikárom rožňavskej diecézy bol menovaný 1.3.2003. 27.12.2008 bol me­novaný za diecézneho biskupa rožňavskej diecézy. Zomrel 18. augusta 2015 v nitrianskej nemocnici. Posledná rozlúčka sa konala v Trnave, v katedrále sv. Jána Krstiteľa 24. augusta 2015. Následne bol, podľa vlastného želania, pochovaný vo svojej rodnej  obci Gáň.

Mons. Prof. ThDr. PhDr. Stanislav Stolárik, PhD.

Prof. ThDr. PhDr. Stanislav Stolárik, PhD., sa narodil 27. februára 1955 v Rožňave ako siedme z ôsmich detí rodičov pochádzajúcich zo Stropkova, Štefana Stolárika a Júlie rod. Kočišovej. Vyrastal v Košiciach, kde získal základné a stredoškolské vzdelanie. Po maturite (1973) pokračoval v štúdiu na Rk CMBF UK v Bratislave a 11. júna 1978 bol v Dóme sv. Martina v Bratislave vysvätený za kňaza.

Pôsobil ako kaplán v Trebišove (1978), v Humennom (1979) a v Prešove (1981). Neskôr ako farár (dekan) pôsobil v Obišovciach (1984), v Čani (1990), v Humennom (1992), v Prešove vo farnosti Kráľovnej pokoja (1995) a vo farnosti sv. Mikuláša v Prešove (2001-2004).

Na Rk CMBF UK v Bratislave získal doktorát z teológie (ThDr., 1993); na filozofickej fakulte Pápežskej teologickej akadémie (PAT) v Krakove doktorát z filozofie (PhDr., 1998);  na Univerzite Komenského v Bratislave vedecko-akademickú hodnosť „PhD.“ (1998); v r. 1999 sa habilitoval (doc.) v odbore Dejiny filozofie na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove, kde sa v r. 2005 aj inauguroval. Za vysokoškolského profesora (prof.) bol menovaný prezidentom SR 10. apríla 2006 v odbore „dejiny filozofie“. 26 rokov pôsobil ako vysokoškolský pedagóg. Má za sebou bohatú publikačnú činnosť, naďalej prispieva do printových médií a rádia Lumen.

Dňa 8. februára 2003 mu Svätý Otec Ján Pavol II. udelil čestný titul Mons. a 26. februára 2004 ho vymenoval za pomocného biskupa Košickej arcidiecézy a titulárneho biskupa barikského (Barica). Vysvätený za biskupa bol 20. marca 2004 v košickej Katedrále sv. Alžbety. Po celú dobu bol  generálnym vikárom. V Košickej arcidiecéze mu bola zverená príprava formácie kňazov, posvätná liturgia a cirkevné školstvo. V rámci Konferencie biskupov Slovenska (KBS) je predsedom Liturgickej komisie KBS (od r. 2004); bol členom Stálej rady KBS (v r. 2009-2012; 2015-2018). Z poverenia KBS viedol projekt realizácie slovenskej kaplnky v centre Božieho milosrdenstva v Lagievnikach (Krakov, 2008). Pravidelne vedie exercície pre kňazov.

Dňa 21. marca 2015 ho pápež František vymenoval za rožňavského diecézneho biskupa. Kánonicky prevzal biskupstvo 16. mája 2015, na sviatok sv. Jána Nepomuckého, patróna Rožňavskej diecézy.

Erb Mons. Stanislava Stolárika, rožňavského diecézneho biskupa (na stiahnutie)

Heraldický popis erbu (blazón erbu):

Štvrtený štít; v prvom a štvrtom poli pod striebornou hlavou s tromi osemcípymi zlatými hviezdami v čiernom štíte z dvoch zvlnených zlatých brvien vyrastajúci trojostrooblúkovitý zlatý kamenný most; v druhom a treťom poli v červenom štíte zúžená niťová strieborná krokva prekrytá strieborným tlapovitým poldruhakrížom, hore sprevádzaným zlatým plameňom a zlatou osemcípou hviezdou. Za štítom procesiový zlatý kríž ozdobený piatimi modrými kameňmi. Nad štítom vznášajúci sa zelený klobúk na každej strane so šiestimi zelenými strapcami. Pod štítom nápisová páska s textom: IN VIRTUTE SPIRITUS SANCTI CUM MARIA.

Vysvetlenie heraldickej symboliky erbu:

Procesiový zlatý kríž ozdobený piatimi modrými kameňmi pripomína Máriino sprevádzanie Ježiša na Krížovej ceste. V prvom a štvrtom poli je erb Rožňavskej diecézy, ktorý symbolizuje atribút patróna biskupstva sv. Jána Nepomuckého – Karlov most na rieke Vltava v Prahe; čierna farba symbolizuje, že jeho mučeníctvo sa stalo v noci. Hlava poľa s tromi hviezdami je prevzatá z erbu pápeža Pia VI., ktorý zriadil Rožňavské biskupstvo. V druhom a treťom poli je osobná výpoveď vlastníka erbu. Kríž sv. Stanislava, biskupa a mučeníka z Krakova, pripomína krstné meno nositeľa erbu, červená farba poľa symbolizuje, že patrón dostal milosť mučeníctva. Plameň symbolizuje moc (silu) Ducha Svätého. Hviezdica – Hviezda morská symbolizuje Pannu Máriu, Matku nádeje, a je prevzatá z erbu pápeža Františka, ktorý vlastníka erbu vymenoval za diecézneho biskupa Rožňavskej diecézy. Niťová krokva symbolizuje nenápadné, ale isté pôsobenie Božieho milosrdenstva v tomto svete; jej farba spolu s farbou poľa symbolizujú vodu a krv, ktoré vyšli z Kristovho prebodnutého boku. Symboliku poľa znásobuje heslo v nápisovej páske vychádzajúce z Lukášovho evanjelia (4, 14). Slovenský preklad hesla znie: „Mocou Ducha Svätého a s Máriou“. Zelený klobúk so šiestimi zelenými strapcami prináleží jedine konsekrovanému biskupovi. Erb okrem mena nositeľa a jeho domovského miesta v rožňavskej cirkvi zobrazuje nebeských ochrancov a spiritualitu jeho apoštolskej služby.