Kristovo telo a krv – naša posila a záchrana

Štvrtok Pánovej večere  - homília Mons. Stanislava Stolárika
počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave
(6. 4. 2023)

Možno registrujete, že každoročne sa na Slovensku organizuje od 15. septembra 40 dňová pobožnosť pôstu a modlitieb za kňazské povolania - za terajších aj budúcich kňazov. Je to iniciatíva, ktorá vychádza od laikov z Bratislavy.  Bol som dojatý vierou jedného z iniciátorov celej akcie – mladého muža, otca rodiny, ktorý na Tv Lux (možno ste to videli aj Vy), zdôvodňoval ich úmysel takto: „Pán Ježiš povedal: Kto je moje telo a pije moju krv, má večný život.“ A tento mladý muž dodáva: „A ja chcem mať večný život! Ale na to, aby sme mali Kristovo telo  a krv, potrebujeme  kňazov, aby nám tento pokrm pripravovali. Preto sa za nich modlíme, preto za nich prosíme.“

Drahí bratia a sestry, znie to až neuveriteľne v dnešnom svete, v ktorom sa preferuje všeličo iné, najmä budúca životná - výnosná kariéra, vyšportované a ošetrované telo, teda všetko zamerané na pozemský život. Mnohé tieto priania a túžby nemusia byť výslovne zlé, veď sú aj potrebné pre normálne fungovanie človeka a života spoločnosti. Je to pochopiteľné. Ale aby sa moderný, pracujúci, a možno aj nezamestnaný človek mal viac zaujímať o potrebu kňazov alebo sa dokonca za nich aj modliť, no to už môže byť na dnešného človeka až priveľa.  A ak sa k tomu ešte pridajú aj „šťavnaté“ škandály z kňazských radov opísané v médiách tak je už „vrcholným nezmyslom“ vnímať dôležitosť, potrebu kňazov v dnešnej spoločnosti a ešte sa za ich aj modliť.

Milí bratia a sestry, rozumiete, prečo som bol dojatý, keď mladí ľudia v tomto spoločenstve pôstu a modlitieb za kňazov, medzi nimi už aj otcovia a mamy rodín venujú takúto pozornosť kňazom? Aj oni vedia toto všetko, čo som pred chvíľou povedal - to všetko negatívne na adresu kňazov, a predsa vedia, že bez kňazov nebudú mať telo a krv Krista Pána, nebudú mať Chlieb večného života. A oni ho chcú mať, im na tom záleží. Toto je nádherné svedectvo aj do týchto dní, aj do týchto časov. Im na tom záleží! Oni vedia tak isto o našich kňazských slabostiach, ale tiež vedia celkom reálne uvažujúc, že aj my sme vyšli často z takých rodinných vzťahov a pomerov, v akých žili a žijú aj oni, aj vy, tu prítomní drahí bratia a sestry, žijúci v rodinách. A predsa, Pán do kňazskej služby povolal takéhoto kandidáta - ako ho stvárnila jeho rodina. Veď aj tí, ktorí nejdú do duchovného stavu kňazského alebo zasväteného života a vyšli z rodinného prostredia, nesú špecifický rodinný znak všade tam, kam idú. Nielen fyzickú, viditeľnú podobu, ale jednoducho aj všetko to, čo dostali, získali, prežívali či prežívajú vo svojej rodine. Teda Boh si povoláva človeka takého, ako ho stvárnila jeho rodina. Potom takýto kandidát je poslaný tiež nie k dokonalým rodinám, ale k rodinám už aj trápiacim sa. K rodinám rozvadeným i rozbitým. Ako je veľmi potrebné priniesť všetkým týmto ľudom pokoj a silu na nájdenie cesty k sebe navzájom v rodine, i cestu k Bohu. Aj to je v každej dobe poslanie pre kňaza, či už je konkrétna doba kňazom naklonená priaznivo alebo nepriaznivo. Jednoducho v každej dobe má kňaz prinášať pokoj a silu pre nápravu osobného života a vzájomných  vzťahov. Je to čosi veľmi potrebné a nenahraditeľné.

Tak aj úkon, ktorý bude nasledovať v dnešný večer, teraz po homílii – úkon umývania nôh, je určitým ukazovateľom kňazskej cesty i služby, je ukazovateľom prístupu kňaza k človekovi. Keď sme pozorne počúvali slová evanjelia, na apoštolovi Petrovi sme mohli postrehnúť, aké je dôležité, aby aj ten, ktorému majú byť umyté nohy, pochopil, čo sa tu vlastne deje. Aby to nepochopil len ako hygienický úkon. Lebo Ježišova služba pokory a poníženia nie je len o umývaní nôh. Tu Ježišova pokora a služba nekončí. Ježiš v poslušnosti Otcovi uponížil sa ešte viac. Uponížil sa až na drevo kríža, ktorému predchádzala hrozná krížová cesta. Ale Ježiš toto utrpenie neprijal len tak stoicky, ako nutnú udalosť v živote. Niekedy keď na nás príde utrpenie, môžeme ho ofrfľať alebo sa s ním môžeme vyrovnať tak stoicky: jednoducho muselo to prísť, k životu to patrí, poďme ďalej. Ježiš sa nestavia k udalosti svojho utrpenia takto, akoby to celé nedávalo zmysel. Jeho obeta znamená našu záchranu, naše vykúpenie.

Privádza nás to znova k Božiemu slovu dnešného večera, k prvému čítaniu z Knihy exodus (porov. Ex12, 1-8.11-14). Ani tento príbeh, ktorý sa ľahko číta, počúva, zapamätá, nie je bez zmyslu. Je predobrazom zachraňujúcej krvi Ježiša Krista. Preto si ho môžeme nakrátko znova pripomenúť. Pán prikazuje Mojžišovi, aby každá izraelská domácnosť zabila baránka a jeho krvou namazala veraje dverí svojho domu, pretože celou egyptskou krajinou má prechádzať anjel smrti. Je to desiata egyptská rana a všetko prvorodené v Egypte má byť pozabíjané - ako človek, tak aj každé zviera. Ale keď Pán dáva Mojžišovi tento pokyn, zároveň dáva aj prísľub. Treba zabiť baránka, jeho krvou namazať veraje dverí - teda zárubňu a keď Pán uvidí krv na domoch – znamenie záchrany - obíde tieto domy a nezastihne ich nijaká pohroma. A že tieto slová boli vrcholne pravdivé, o chvíľu sa ukázalo, pretože všetci prvorodení v Egypte boli v ten večer usmrtení, okrem členov izraelského národa, pretože ich veraje boli pomazané krvou baránka.

Teda aj krv Ježiša Krista, tohto prečistého Baránka, krv, ktorá bola vyliata na kríži, aj nás chráni pred smrťou a aj nás očisťuje. Keď raz zomrieme, a zomrieme každý jeden z nás, práve táto krv obetovaná na kríži, vzkriesi nás s telom i dušou. Preto znova si treba pripomenúť slová, ktoré motivovali onú skupinu modlitebníkov za kňazov: „Lebo my chceme, my potrebujeme telo a krv Krista Pána, ktorá bola vyliata na kríži, ale bez kňazov ju mať nebudeme. Predsa Pán povedal: kto je moje telo a pije moju krv, má život večný. My chceme mať večný život. My máme záujem o večný život.“ V dnešný večer si teda pripomíname túto veľkú udalosť. Ježiš je Baránok, ktorý vylial svoju Krv, aby očistil naše srdcia, zachránil nás od večnej smrti a tak nám daroval večný život. A táto Ježišova obeta na kríži sa sprítomňuje pri každej jednej sv. omši. Pochopiteľne, už nekrvavým spôsobom. Ježiš už netrpí na kríži, hoci neustále krváca jeho telo - trpiaca Cirkev na celom svete a v každom čase. Svätá omša už nie je umučenie Ježiša Krista, to je sprítomnenie tejto obety a nám naozaj ostáva poďakovať za tento obrovský dar Kristovej obety, zvelebovať jeho lásku, obetu, jeho ochotu, pretože vďaka Ježišovej krvi sme očakávaní v nebi. Máme nádej,  že sa so všetkými, ktorí uverili, že jesť telo Krista Pána dáva večný život, je pravda, lebo Ježiš neklame, lebo Ježiš, ktorý sám o sebe povedal, že je „pravda“ (porov. Jn 14,6), hovorí stále pravdu a pre túto pravdu musel napokon aj zomrieť.

Drahí bratia a sestry, celé posolstvo o zachraňujúcej Krvi Krista Pána môžeme prijať naozaj len s vierou, preto som ostal dojatý svedectvom a iniciatívou mladých ľudí, otcov a matiek rodín, iniciatívou štyridsaťdenného pôstu a modlitieb za kňazov. Aj vám ďakujem, ktorí sa pripájate k modlitbám za kňazov v závere každej sv. omše a odpovedali ste aj na výzvu, prosbu, ktorá zaznela na začiatku pôstu, aby každý z vás, či už nám známu modlitbu za kňazov alebo inú obetoval za konkrétneho kňaza v našom dekanáte. Táto výzva, prosba išla do celej diecézy, takže v každom dekanáte bola ponuka modliť sa za kňazov dekanátu. Dnes dopoludnia, pri sv. omši svätenia olejov som  spolu s ďalšími, takmer všetkými kňazmi našej diecézy ďakoval za dar kňazstva. Za každého jedného kňaza i za všetkých, pretože vám dávajú z Božieho poverenia Chlieb večného života, očisťujú vás od vašich hriechov.

Preto znova prosím o vaše modlitby, o vaše obety a my vám budeme pripravovať naďalej Chlieb večného života. Nebojím sa poprosiť tak, ako to robí aj Svätý Otec František: nezabudnite sa modliť aj za mňa. Lebo aj ja potrebujem silu vašej modlitby, túto duchovnú podporu a oporu, aby som mohol naďalej pôsobiť v tejto nádhernej službe, ktorú mi zveril Pán, pretože žatva je stále veľká, robotníkov nie je dostatočný počet a čo je ešte viac potrebné, je vyprosovať spolu záujem o večný  život. Aby sme mali záujem, aby sme chceli prijímať Telo a Krv Krista Pána, aby sme mali večný život. Amen.