PACH A VÔŇA DOBRÉHO PASTIERA - 4. veľkonočná nedeľa - Dobrého pastiera - homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše slávenej bez účasti ľudí v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave (3.5.2020)
Katechézy a homílie z Roku krstu a birmovania 2023 je možné nájsť tu: Archív udalostí
Katechézy z Roku ovocia Ducha Svätého 2024 je možné nájsť dočasne v Aktualitách (radenie podľa dátumu) a homílie z tohto roku je možné nájsť v homíliách otca biskupa v na tejto stránke.
Aktuálne je v príprave stránka, kde budú katechézy aj homílie z aktuálneho roku na jednom mieste.
Dnešný deň začnem svoj príhovor možno trochu netradične, ale celkom oprávnene a azda nejeden príhovor by mal začať práve takto - pohľadom do neba, podľa myšlienok jedného z najväčších vzorov kňazstva - svätého Jána Vianneya. V jednej svojej homílii spomenul svätého Augustína, ktorý napísal pomyselný list svätému Hieronymovi. Pýtal sa v ňom, aký výraz je najvhodnejší na vyjadrenie šťastia vyvolených v nebi. Ako to šťastie opísať? Aký slovný zvrat použiť, aký najvýstižnejší výraz, termín použiť? Tento list začal písať obvyklým štýlom: „Spása a pozdrav v Ježišovi Kristovi našom Pánovi.“ A vtedy, ako spomínal svätý Augustín, celá izba sa naplnila oveľa väčším jasom, aký si vieme predstaviť na poludnie rozžiareného dňa, keď svieti slnko a všetko prežaruje svojím teplom. Svetlo v izbe v tej chvíli bolo ešte oveľa väčšie a izbu naplnila veľmi, príjemná, nádherná, neopísateľná vôňa. K svetlu a vôni sa pripojil hlas: „Chcel si sa ma opýtať, aký výraz máš použiť, aby si čo najpresnejšie vyjadril šťastie svätých v nebi? Šťastie, ktoré prežívajú svätí v nebi, presahuje všetky ľudské myšlienky, nedá sa vyjadriť ľudským opisom. Ľahšie je spočítať všetky hviezdy na nebi, ľahšie je dať všetky vody morí do jednej fľaše, ľahšie je celú zem udržať v jednej ruke, ako pochopiť šťastie najnižšieho stupňa slávy.“ V tejto odpovedi je vlastne v závere zhrnutá náuka Cirkvi, ktorá hovorí o svetle slávy, to znamená, že šťastie v nebi bude odstupňované. Ale aj na tom najnižšom stupni prežívania nebeskej blaženosti je šťastie také obrovské, že sa nedá ľudským výrazom vyjadriť.
Svätý Ján Vianney potom pokračoval vo svojej homílii ďalej: „Je to podobné, ako s kráľovnou zo Sáby, ktorá veľa počula o Šalamúnovi, o kráse jeruzalemského chrámu. Preto sa vybrala za ním do Jeruzalema. Ale keď ho stretla a rozprávala sa s ním a keď videla celú nádheru jeruzalemského chrámu, povedala, že reči, ktoré predtým počula, sa vôbec nedali porovnať so skutočnosťou. Také slabé boli slová, ktorými sa ľudia vyjadrovali o múdrosti Šalamúna a o kráse jeruzalemského chrámu. A svätý Augustín, ktorého hlas sv. Ján počul, končil slovami: „Myslel som si, že som našiel vhodné výrazy na opis nebeskej blaženosti. Ale naozaj sa nedá povedať, čo prežívajú blažení v nebi, teda všetci tí, ktorí sa dostali do neba, nech sú na ktoromkoľvek stupni slávy.“ To znamená, že nech prežívajú akýkoľvek stupeň blaženosti, ani šťastie na tom najnižšom stupni blaženosti sa nedá vyjadriť ľudskými slovami.
Túto stredu sme slávili sviatok svätej Kataríny Sienskej, spolupatrónky Európy. Ona tiež mala viacero extáz. Po jednej z nich, chcel spovedník vedieť, čo jej Boh ukázal. Ona len potvrdzuje to, čo bolo povedané doteraz: „Videla som okraj nebeského života, ale nedokážem vyjadriť to, čo som videla.“ Teda videla len okraj... A svätý Pavol to povedal možno najmúdrejšie, najvýstižnejšie: "Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú." (1Kor 2,9). Akú nádheru pripravil Boh tým, ktorí ho milujú.
Milí bratia a sestry, možno som začal svoj príhovor presne podľa reklám cestovných kancelárií. Ako by som sa snažil, a pochopiteľne som sa aj snažil, ukázať vám tú najkrajšiu „destináciu“, kde bude všetko zabezpečené, ba kde všetko bude prevyšovať naše očakávania - ukázať nebo. Z hľadiska viery, aby sa tam dostali všetci tí, ktorým Boh ponúka túto nádhernú destináciu, zároveň posiela na pomoc svojich služobníkov, dobrých pastierov. Sú to ľudia spomedzi ostatných a predsa dostali od Pána Boha na tejto zemi výnimočnú úlohu. Svoj
život dali Bohu a zasvätili ho službe ľuďom, aby im pomáhali dosiahnuť nebo. V cestovkách je dôležité, aby jej pracovníci vedeli predať, teda ponúkať, rozprávať a ľudí získať. Ľudovo sa povie: dobre predať tieto ponuky kancelárií, aby aj dobre zarobili.
O čo viac sa máme snažiť my, ktorí máme sprostredkovať ľuďom „destináciu“ večnej radosti, večnej spásy, nebo. Preto prosíme za dobrých pastierov. A aj si ich predstavujeme takých, akých by sme ich potrebovali. Chceme, aby boli naozaj podľa Ježišovho Srdca i Srdca Márie, aby nasledovali zodpovedný príklad starostlivosti svätého Jozefa. Aby žili z Eucharistie, nechali sa viesť Duchom Svätým na mieste, ktoré im s požehnaním určil diecézny biskup, aby milovali ľudí, ku ktorým sú poslaní. Ale je potrebné, aby všetci tí, ktorí vyslovujú túto prosbu, ktorou prosia, dá sa povedať ideálnych kňazov, aby zároveň dali svoje slovo ochoty byť nápomocní svojim pastierom. Aby ich nenechávali osamotených v ich problémoch, skúškach, ale aby vedeli vhodne podať pomocnú ruku v ktoromkoľvek čase. A o to prosíme i Kráľovnú kňazov, aby materinsky sprevádzala svojich synov - kňazov i všetkých zasvätených. Je to obsiahnuté aj v modlitbe, ktorú sa v našej diecéze možno modliť v každej farnosti, i v každej domácnosti každý deň, kedykoľvek.
Ak takto vyslovujeme svoje prosby a chceme mať pred sebou reálny obraz dobrého pastiera, možno sa treba v prvom rade zbaviť oku lahodiaceho obrázka upraveného pastiera s pokojnou ovečkou v náručí, alebo na pleciach. Ako vyzerá, aký je dobrý pastier? Stačí celkom konkrétna skúška správnosti: zájsť neohlásene v bežný deň na salaš, hoci náhodná návšteva ešte nemusí veľa odhaliť a všetko sa nedá postrehnúť. Ale keby tam návštevník zostal niekoľko dní, čo by videl? Že pastieri sú aj spotení, unavení, špinaví, že práca okolo oviec nie je ľahká, keď chcú byť pastiermi a nie nádenníkmi. A potom majú aj svoje chyby a slabosti. A ovečky? Veru netvoria jednoliate, pokojné, poslušné a čisté stádo. Naozaj ťažko hovoriť o idylke. Ale kde je úprimná starosť pastierov o košiar, tam sa prekonávajú aj ľudské nedostatky. Tam sa prekonávajú aj maniere oviec.
Niet sa čo diviť, ako hovorí Svätý otec František, že potom pastieri, ktorí žijú v starostlivej blízkosti oviec, naberajú a aj majú „pach“ oviec. K čomu ale dopĺňame aj slová z evanjelia: „Ovce počúvajú, poznajú hlas pastiera.“ Ak by sme zostali pri prirovnaní, tak dodajme: V tých slovách poznajú hlas pastiera, poznajú „vôňu“ pastiera. Pastier napáchol „pachom“ oviec, ale ovce poznajú „vôňu“ svojho pastiera a idú za ním. Aj tie, čo sú vzdialené z košiara idú za touto „vôňou“? Priťahuje ich táto „vôňa“? Asi veľmi nie a niekedy ich „vôňa“ dobrého pastiera aj poriadne vydráždi. A vydráždi aj tie ovce, ktoré sú v košiari stále nespokojné. Prečo? Lebo Zlý im dáva zo svojej zloby a ony ju prijímajú. On neznesie „vôňu“ dobrého pastiera. Ten, ktorý je Zlý, ešte ako-tak znesie pastiera bez „vône“, lebo vtedy môže ľahko loviť, škodiť v košiari. Je krásne vidieť, sledovať pastierov oviec, či vo Svätej zemi alebo inde, hoci aj u nás na Slovensku, keď pastier, dá ovciam pokyn: „Poďte za mnou!“ A idú, aj keby boli namiešané hoci aj z troch košiarov. Každá ovečka pozná hlas, vôňu svojho pastiera i ide za ním. Na otázku, či by išli aj za hlasom neznámeho, teda toho, ktorý nemá tú známu vôňu ich pastiera, dobrí a skúsení pastieri odpovedajú: Len choré ovce idú za hlasom, ktorý nemá „vôňu“ pravého pastiera. Len choré ovce! Teda táto „vôňa“ nemôže byť lacným populizmom, ktorý sa rád medializuje a v danom čase medializácie značne silný, ovplyvňuje množstvo ľudí. Ale nevedie ľudí do neba, pretože takýto „pastier“ viaže ľudí na seba, oni mu slúžia k jeho sláve. A treba len zopakovať, že len choré ovce idú za nedobrou „vôňou“.
Dobrú „vôňu“ si pastier nevytvoril sám. Dostáva ju vždy iba v spolupráci s Bohom, ku ktorému sa neustále obracia v modlitbe, v pokore, v pokání. A tak „pach“ ľudí, ktorý zahŕňa všetky ich problémy, sa s vôňou pastierov neustále mieša. Ale jedno s druhým by sa nemalo zmiešať až tak, žeby zanikla „vôňa“ pastiera alebo žeby si pastier prestal všímať problémy ľudí či už tie bežné, alebo mimoriadne. Zreteľný príklad máme v súčasnosti, keď sme odkázaní na izoláciu a karanténu. Nasadenie mnohých je zjavné, ba aj s obetou vlastného života. Samozrejme je tu ekonomický dopad... Ale k mnohým zodpovedným a veľmi dobrým snahám v rôznych oblastiach života spoločnosti, štátu, predsa neustále zaznieva aj hlas dobrých pastierov a hovorí: „Poďme sa modliť! Poďme sa modliť v tomto období skúšky, konkrétne aj v tomto mariánskom mesiaci. Ale nielen teraz, ale aj inokedy, vždy! Naša iniciatíva je známa - o 19.30 sa každý večer v plnej dôvere modlievame mariánsku pobožnosť k Rožňavskej Panne Márii. Poďme prosiť nebo. Nebo, aby nám pomohlo aj v tejto situácii, aby vstúpilo do konkrétnych problémov bežného človeka. Aká je reakcia na toto pozvanie, či na toto spomenuté konkrétne alebo na ďalšie pozvania? Mnohí ho prijímajú naozaj s veľkou láskou a s vierou a radosťou sa spájajú v duchovnej jednote. Ale je málo tých, ktorí odporujú a kričia: v 21. storočí mať takéto reči?!
Ale to celkom úzko súvisí aj so všetkým, o čom je dnešný deň Dobrého pastiera - keď hovoríme o kňazskom povolaní, keď hovoríme o prosbe za dobrých pastierov, za duchovné povolania, za zasvätené osoby. Za nové povolania i za tých, ktorí sú v povolaní. Opozičná reakcia je jasná. Netreba sa viac usilovať, aby sa našiel liek na terajšiu chorobu? Netreba viac ľudské schopnosti sústrediť na iné potreby? Koľkí rozumejú, že ako v terajších, tak aj v pokojných časoch sa nám treba neustále obracať k nebu a prosiť o hojné Božie požehnanie? Aby sme
mali aj potrebné veci k životu, ale aby sme aj tie potrebné veci vedeli správne užívať. Aby sme aj v kritických chvíľach života a v skúškach života rátali s Božou pomocou. To je tá téma, či otázka, ktorá sa aj dnes v značnej miere odhaľuje.
Častú a značne pravdivú odpoveď na tieto položené otázky a témy nachádzame v normálnych časoch v našich kostoloch a v rodinnom i verejnom živote. Čo to znamená? Jednoducho to znamená, že na tieto otázky nachádzame naozaj odpoveď v kostoloch, v rodine, v spoločnosti, napríklad aj podľa toho, ako sú plné naše kostoly počas normálnych čias a aké hodnoty formujú naše rodiny a spoločnosť. To sú naozaj pomerne objektívne ukazovatele našej viery. Viery, ktorá učí, že nebo nikdy nebude na tejto zemi. Daromné boli mnohé sľuby revolucionárov a kdekoho. Nikdy sa nepodarilo, ani sa nikdy nepodarí vybudovať na tejto zemi nebo na večné časy či vytvoriť večnú ríšu. Ale je duchovné i večné nebo v blaženosti Najsvätejšej Trojice. Ale to nebo sa nezískava automaticky. Znova Sväté písmo nás poúča: „len násilníci sa ho zmocňujú...“, ale nie tí, ktorí páchajú násilie na iných. Ale tí, ktorí premáhaním seba, teda veľakrát až násilím na sebe dozrievajú v dokonalosti. K takto predstavenému nebu vedie cesta pravidiel, ktoré neustanovil ani najslávnejší, najmocnejší parlament sveta, ale ktoré ustanovil Boh, večná Múdrosť. Toto je viera, ktorú sme vyznávali pri krste alebo ju vyznali za nás naši rodičia a krstní rodičia. Je to viera, ktorú sme opakovali vo vyznaní viery pri prvom svätom prijímaní, pri birmovke, na Bielu sobotu, ale aj inokedy v Božom chráme, či v súkromí pri modlitbe vyznania viery - Verím v Boha.
Dnes prosíme za dobrých pastierov, aby držali pokope Boží ľud, aby sa starali o Boží košiar, nie o svoj. Aby pastieri nevytvárali svoje „fancluby“, ale aby zhromažďovali Boží ľud. Aby sa modlili za všetkých, aj za seba navzájom. Oceňujem mnohých našich kňazov, ktorí sa v službe „Kňazi kňazom“ snažia v modlitbe a vzájomnosti vytvárať v diecéze túto jednotu a prosíme, aby vôňou svojho príkladu naši pastieri oslovovali hľadajúcich, pochybujúcich, pomýlených, odídených. Lebo aj my sami sme hriešni a potrebujeme pomoc. Kiež sa naši pastieri neboja „pachu“ oviec, teda ich bežných či mimoriadnych problémov, lebo od problémov ľudí sa neuteká a ani si ich nemožno nevšímať. Ale aj vás, drahí bratia a sestry prosím, ako to už bolo spomenuté, buďte nám nápomocní, napomáhajte jednote vo farnostiach i v diecéze. Všetci sme na jednej lodi a nemôže byť jeden Pavlov, iný Apolov, tretí Kristov. Jednota v diecéze je vždy jednota s biskupom. Či je „dobrý“ alebo nie, ale vždy je to jednota s biskupom. Keď je v očiach niektorých nedobrý, posilnite svoje modlitby. A ak je dobrý, neodchádzajte od modlitby, lebo pokušenie číha na každého.
Milí bratia a sestry, spoločne sa tešme z Božieho diela, lebo pracujeme na ňom spoločne, aby sme sa raz spoločne tešili v nebi. Aby tam nechýbal nikto z nás. Aj o toto prosme počas májových modlitieb vždy večer o 19,30. Tak okúsime aspoň trocha alebo až veľa zo sľúbenej nebeskej slávy už tu na zemi. Kto toto verí, môže si byť istý, že to nie je málo. A aj preto sa oplatí vzájomne, spoločne pracovať na spáse všetkých. Pod vedením dobrých pastierov buďme pastiermi svojho okolia, ktorí napomáhajú k jednote košiara v záujme o spásu všetkých. Amen.
[audio mp3="http://burv.sk/wp-content/uploads/2020/05/200503_001.mp3"][/audio]
https://www.youtube.com/watch?v=u-n8zSqUTa4