3. Príhovor (11. máj 2023) - 2. časť

Tretie posolstvo

Cez udalosť atentátu sme sa dostali vlastne k tretiemu fatimskému posolstvu, ktoré hovorí o prenasledovaní Cirkvi, o atentáte na pápeža, ktoré hovorí o značne apokalyptických veciach.  Pripomeňme si slová Jána Pavla II., ktoré som vám už citoval: aby sme sa nesústredili na toho „apokalyptického draka“, teda na túto hrôzu, ale aby sme sa sústredili na otvorené Srdce Panny Márie, ktoré je nádejou pre celý svet, pre nás všetkých. To sú veľmi hlboké veci, ktoré je možné prijať iba v hĺbke našej viery. Pretože, stále žijeme v dobe, ktorá sa mení. Napríklad, teraz sa vrátime na Slovensko a v pondelok bude menovaná úradnícka vláda. A znova myslíme, že tu nastane zvrat na Slovensku, „že až“ - ale k dobrému. Toto si myslíme pri každých voľbách..., a dva týždne po každých voľbách už začneme nadávať, že sa nič nezmenilo a že je to ešte horšie. Tým nechcem povedať, že vláda alebo vôbec celá politická a úradnícka štruktúra, že to je čosi zanedbateľné, nie! Ale chcem povedať o podstate evanjelia, fatimského posolstva, celého duchovného života: naozaj ak sa neobnoví ľudské srdce, nijaké štruktúry nám nepomôžu. Lebo v rámci týchto štruktúr si všímame, že každý myslí na seba a nie na dobro iného a toto je tá najväčšia bieda. Je to preto, lebo srdce človeka nie je preliečené. Preto, aj čo sa týka Fatimy, sú to veľmi zaujímavé veci. Sú to veľmi zaujímavé posolstvá a súvislosti. Panna Mária začne vo Fatime hovoriť o tom, že ak sa ľudstvo nepolepší, že príde ešte horšia vojna. Tak samozrejme, tie malé deti tomu ani poriadne nerozumeli. Ako bolo spomenuté, mysleli si, že keď hovorí o Rusku, že to je nejaká pani, ktorú doteraz nepoznali, že je to meno. Ale predpovedaná vojna prišla a bola ešte hroznejšia. Máme sa modliť za obrátenie Ruska? No, vidíme, že áno a neustále! Ale treba sa nám modliť aj za obrátenie všetkých tých, ktorí šíria tento negativizmus a zlobu, za obrátenie ľudských sŕdc! Toto je to najrozhodujúcejšie v nás samých a v našom okolí - aby sme dovolili Bohu, nech mení naše srdcia. Len Boh dokáže zmeniť ľudské srdce, nikto iný!                                                                                         

Panna Mária ponúka vo svojom posolstve úžasný dar. Mnohé vyjadrenia, či pápežov alebo iných ľudí, ktorí majú skúsenosti duchovného života, napr. niektorých mystikov smerujú k tomu, že ak sa budeme modliť a zvlášť, keď sa budeme modliť svätý ruženec, tak bude vo svete mier! Teda smerujú k tomu, čo prisľúbila Panna Mária, keď sa budeme modliť. Tiež som veľakrát spomínal, že keď som robil niektoré prvé cesty na Západ a pýtali sa ma, ako je možné, že na      Slovensku je ešte toľko duchovných povolaní, toľko kňazských povolaní - tak som povedal, že naši chorí, ktorí nemôžu v noci spávať, alebo aj cez deň, majú stále v rukách ruženec. Neustále „krútia“ ružence. Tieto modlitby vyprosujú aj duchovné povolania, aj pokoj v srdciach ľudí.  To je znova o sile viery - či my tomu veríme, čo bolo povedané vo Fatimskom posolstve: mier vo svete závisí od Panny Márie a od nás, či sa k nej budeme utiekať a prosiť ju, alebo nie. Ale to samozrejme znova začína od toho, aby sme túžili po novom srdci, aby sme prosili Pannu Máriu, aby nám vyprosovala nové srdce - srdce podľa Srdca Ježišovho. Takže za to, že sme sem mohli putovať, jednak ďakujme Pánu Bohu ako za milosť, a ďakujme aj, že sme mali pekné počasie, čas na spoločné chvíle, ale aj osobné chvíle modlitby, oddychu. Niektoré ťažšie veci, ktoré cestou niektorých z vás zaskočili, napokon sa podarilo vyriešiť. Viete, každá jedna obeta zapadá do celého rámca našej púte a ďakujeme Pánu Bohu, že všetko múdro vedie a riadi. No nebojme sa poďakovať aj otcovi Viliamovi.

Keď som dnes mal jeden telefonát, dostal som otázku: „Povedzte, čo vás doteraz najviac oslovilo na tejto púti?“ Povedal som toľko: „Viete, trikrát mať svätú omšu na mieste zjavenia, trikrát viesť večernú procesiu – no, to je asi najviac!“ Ale to nevzťahujem na moju osobu. To je milosť, ale je to aj vec prípravy púte a vedenia jej priebehu. Ďakujeme otcovi Viliamovi, že sa to podarilo zorganizovať, lebo je to aj o tom. Nie je to tak, ako si možno niekto myslí, že prísť sem znamená, že  už nás každý obskakuje a hneď nám všetko zariadi... My sme naozaj taký malý národ, že nás si ani veľmi nevšimnú. Oni vedia, že sú tu väčšie národy a z nich majú väčší osoh, aj tým, že prichádzajú početnejší, ako početnejšie skupiny, atď. Ale pri Panne Márii máme miesto všetci a dovolím si povedať, že toto jej gesto, že sme mohli trikrát sláviť svätú omšu na mieste zjavenia – to nie je vždy! Opakujem, to nie je vždy! Hovorím to aj preto, aby sme dokázali vnímať, čo všeličo nám tu môže byť dané, len sa treba naozaj stíšiť a započúvať do všetkého toho, čo nám na tomto mieste Boh chce povedať skrze Pannu Máriu.

Modlitbou ruženca teraz oslávme Matku Božiu, Pannu Máriu, a cez ňu dobrotivého Pána Boha a zároveň všetko to, čo sme si priniesli v tých našich duchovných „batohoch“ na toto miesto - či prosby, poďakovania, odprosenia... to všetko znova vložme do tejto modlitby.