Ako počúvať rady Ducha Svätého?

Streda 26. týž./A - homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 4.10. 2023 (v priamom prenose do Rádia Lumen)

Začnem trocha netradične. Raz si jeden minister sadol na okraj mestskej fontány a vo chvíli nepozornosti do nej spadol. Okoloidúci sa zastavili pri fontáne, podávali mu ruku so slovami: Dajte mi ruku! Ale politik o tom nechcel ani počuť a nikomu nepodal ruku. Radšej sa naďalej „čľapkal“ vo fontáne. Náhodou šiel okolo akýsi muž. Pretlačil sa k fontáne a všetkým prítomným povedal: Viete čo? Náš pán minister sa od svojho narodenia  naučil iba slovo „brať“ a nevie, čo je to, aké je to slovo „dávať“. Potom vystrel k čľapkajúcemu sa ministrovi ruku, pozdravil ho a povedal mu: Dobrý deň, pán minister, vezmite si moju ruku. Minister hneď chytil podávanú ruku a tak sa podarilo vytiahnuť ho z fontány. Možno som začal naozaj netradične a pýtate sa, prečo som to spomenul. Vari kvôli spoločenskej situácii u nás alebo kvôli slovám Pána Ježiša: „Blaženejšie je dávať ako dostávať...“ (porov. Sk 20,35) , teda brať? Alebo vo vzťahu k dnešnému svätcovi, svätému Františkovi z Assisi, ktorý rozdal totálne všetko? Možno všetko z povedaného by sme mohli zobrať do úvahy, ale to hlavné je - ako je veľmi dôležité vedieť v živote rozlišovať a tak sa správne rozhodovať! Ba poďme ešte ďalej, učme sa robiť každé svoje rozhodnutie v zodpovednosti pred Bohom. Lebo či sa to naučíme alebo nie, pred Bohom sa zodpovedať budeme. Učme sa, pripomínajme si, že máme každé svoje rozhodnutie robiť v zodpovednosti pred Bohom.

Povzbudzuje nás k tomu aj dnešné prvé čítanie z Knihy Nehemiášovej (Neh 2, 1-8) Kto bol Nehemiáš, o ktorom sme dnes počuli? Žil si pravdepodobne veľmi dobre. Bol Žid v Perzskej ríši na dvore kráľa Artaxerxa a je vysoko pravdepodobné, že zastával významné postavenie, teda nebolo mu zle ani po materiálnej stránke. Mal pohodlný život, ale čo je zaujímavé, predsa mal vo svojej duši určitý nepokoj. Prečo? Lebo bol veriaci človek, lebo bol veriaci Žid a pochádzal z rodu tých, ktorí boli po páde Jeruzalema vyhnaní do Babylonu a žili tam ako vyhnanci v cudzej krajine. Nehemiáš ako veriaci človek veľmi túžil po tom, aby sa mohol vrátiť do domu svojich predkov. Vtedy zachytil správu, o ktorej sme dnes počuli, že mesto Jeruzalem je v troskách lebo bolo zničené, z chrámu zostali ruiny a nepriateľské kmene rozsievali po celom okolí nepokoj. Ako zareagoval Nehemiáš na túto správu? Keď to počul, padol na kolená a plakal. Celé dni sa postil a modlil, prosil Boha o milosrdenstvo a zbieral odvahu požiadať kráľa o pomoc. Keď sa mu konečne naskytla príležitosť byť v kráľovej prítomnosti, opäť sa najskôr v tichu pomodlil a požiadal kráľa o dovolenie vrátiť sa domov. Chcel totiž pomôcť ľuďom pri obnove svätého mesta Jeruzalem. Teda, čo môžeme v tejto chvíli  obdivovať u Nehemiáša? Dobrovoľne sa zriekol pohodlného života, mal úmysel presťahovať sa do Jeruzalema, aj tak urobil, hoci on sa tam už nenarodil, aby sa postavil na čelo ľudu, ktorý vlastne už ani nepoznal. Ale cítil spoločné korene a urobil to rád. Láska k Pánu Bohu a viera živená modlitbou ho nútili plne sa oddať službe Božiemu ľudu.

Drahí bratia a sestry, všetci zažívame vo svojom živote také chvíle ako Nehemiáš, keď vidíme, vnímame nejakú naliehavú potrebu v spoločnosti, v rodine, okolo seba, na pracovisku a tak ďalej. Na jednej strane chceme pomôcť, ale na druhej strane by sme radšej zostali kdesi v kútiku v bezpečí, v tichosti, nech nám každý dá pokoj. Áno, cítime veľakrát, že Boh chce, aby sme sa do nejakej aktivity zapojili. Ale zo strachu alebo sebectva sa držíme v úzadí. Tak môžeme - teraz odbočujem - s vďakou pozrieť aj na pochod „Bratislava za život“ a poďakovať na diaľku všetkým, ktorí tam prišli, či už boli z Bratislavy alebo z iných kútov Slovenska. Vyslali signál z hlavného mesta, že im na živote záleží. Mohli sa aj skryť, možno niektorí ostali pri tom utiahnutí v kútiku so všelijakým ospravedlnením. Ďakujem tým, ktorí sa pochodu zúčastnili. Ale vráťme sa k Nehemiášovi, ktorý všetko toto, o čom doteraz hovoríme, začal modlitbou. Aká veľmi dôležitá je v našom živote modlitba, pretože práve cez modlitbu nás Boh môže viesť. V modlitbe nám dáva odvahu, aby sme vykročili, aby sme niekomu poslúžili. Ocitáme sa vtedy v Božej prítomnosti a veľakrát problémy, ktoré sa nám javili ako neriešiteľné, práve silou modlitby zvládneme. Naše obavy opadnú, cítime sa slobodnejší a máme možno aj väčšiu ochotu skúsiť niečo nové, teda do niečoho sa pustiť. Možno pocítime aj radosť, že sme sa stali takými „Ježišovými rukami aj nohami“. Nehemiáš sa podujal na dielo, ku ktorému bol volaný. Ale všimnime si, ako na to šiel.  Chcem podčiarknuť, že použil správny nástroj svojho úmyslu a konania, a to modlitbu, vytrvalú modlitbu. Bez modlitby sa nenaučíme správne rozlišovať a rozhodovať. On to vedel, a preto šiel cez modlitbu. My iste môžeme doplniť, že modlitba je zároveň silou, ktorá premieňa. Premieňa nás, premieňa dianie, premieňa udalosti a ktorá ak bude v súlade s našou spásou, tak vylieči aj fyzické choroby a iste vylieči aj každú chorú dušu človeka.  

Keď hovoríme o rozlišovaní a rozhodovaní v rámci našich katechéz v Roku krstu, birmovania, hľadania Boha, dotýkame sa ďalšieho daru Ducha Svätého - daru rady. V človekovi je totiž vždy „opýtavosť“, čo mám urobiť? Akú životnú cestu si zvoliť? Ako mám vyriešiť to alebo tamto? Pýtam si radu zľava-sprava. Držím sa známeho: „dobrá rada nad zlato“. Možno sa obrátime na priateľa, na nejakého rodinného príslušníka alebo na odborníka - sú už aj rôzne poradne - odborné poradenstvo, atď. Áno, rady od priateľov, rodinných  príslušníkov, odborníkov..., ale pozor, tieto rady môžu byť aj nesprávne. Môžu byť aj výslovne zlé, bez Božieho Ducha. Koľkokrát, bohužiaľ ako aj kňaz som sa s tým stretol, keď som sa pýtal niektorej nešťastnej ženy, ktorá išla na potrat - prečo tam išla, ako sa rozhodovala. A nejedna z nich povedala: Aj som sa radila s mamou, so svokrou, priateľkou a povedali mi, aby som išla. Táto rada alebo takáto rada to nie je dar Ducha Svätého. To nie je dar rady. To je rada bez Boha. Úplne bez neho. Aj odporúčanie odborníka môže byť unáhlené alebo nezodpovedné. Ako je veľmi potrebné, prosiť práve o tento dar správneho rozlišovania a rozhodovania. V menších a hlavne väčších problémoch, aj v dobovom probléme, ktorý prežívame.

Bolo by treba znova pripomenúť, že vedome daná zlá rada robí človeka spolu účastným na hriechu. Ak niekto poradil dosť ľahkovážne žene ísť na potrat, má sám ťažký hriech, ktorý zvykneme nazývať: cudzí hriech. Presnejšie a lepšie pre porozumenie: je to vedomá účasť na hriechu kohosi iného. Nemusí ísť len o potrat, veď poradiť ba povzbudiť niekoho, aby vykonal niečo zlé – takých možností je naozaj veľa. Začnem najprv tvrdením - už nielen nejakou mienkou, ale tvrdením. Je vedecky potvrdené, že mozog človeka sa vyvíja do 26. roku života, teda do 26. roku života je mozog človeka v stálom vývoji. A teraz si predstavme, že niektoré „odborné“, legislatívy chcú dovoliť, aby dieťa také 13, 15-ročné urobilo veľmi vážne rozhodnutie svojho života, napríklad pre zmenu pohlavia. Veď jeho mozog sa ešte vyvíja! Ako môže byť rozhodnutie tohto dieťaťa zodpovedné?! Ak však toto dieťa nenájde oporu u svojich rodičov, ktorí by mu v tom zabránili a aj vyskladaná komisia odborníkov schváli rozhodnutie tohto ešte dieťaťa, kto vezme zodpovednosť za tento krok? Dieťa ‒ 13, 15 ročné, keď jeho mozog ukončí svoj vývoj možno v 26. roku života? Milí bratia a sestry, sadli by ste si do lietadla, ktorého vývoj ešte nie je ukončený? Isto, už je tam niečo vyskladané. Ale nič nie je odskúšané! Sadli by ste do takéhoto lietadla? A kto vezme na seba zodpovednosť za traumu, ktorá potom príde po takomto nešťastnom rozhodnutí 13, 15 ročného dieťaťa, ktorá často vrcholí siahnutím si na vlastný život?! Médiá rady podsúvajú krásu života ľudí, ktorí sa takto rozhodli. Často sa rozhodli pod vplyvom nejakého krátkeho afektu, ale dnes sú už dostupné aj reálne referencie, ktoré dávajú jasné svedectvo o nešťastí týchto rozhodnutí. A treba si to dohľadať, lebo sú dostupné. Nehazardujme s nešťastím iného človeka, lebo aj my sa raz budeme z toho zodpovedať pred Bohom, či už tomu veríme alebo nie.

Čo je teda dar Ducha Svätého - dar rady a ako ho zužitkovať v živote? Dar rady nespočíva v prvom rade v tom, že sa len budeme radiť s kýmsi. Dar Ducha Svätého je predovšetkým vnútorný dar Boží, ktorý nám pomáha rozlišovať v živote a konať správne rozhodnutia. Máme veľakrát rôzne situácie života, keď prichádzajú takéto pozitívne vnuknutia. Človek sa rozhoduje, ako má zareagovať, ale Duch Svätý nám pomáha. Možno aj teraz, keď sme tu v Božom chráme alebo vy, čo ste pri rádiách ste možno mali na výber aj inú činnosť a prišlo vnuknutie: poďme do Božieho chrámu alebo zapnime si rádio a počúvajme. A urobili ste to. Alebo možno v tomto týždni ‒ zajtra alebo pozajtra začujeme v sebe povzbudenie: poď do kostola, a možno aj prídete. Príďte, bude prvý piatok v mesiaci. Pán vás takto jemne chce pozvať k svätej spovedi v tomto ružencovom mesiaci. Dar rady je, keď nám Duch Svätý radí, čo môžeme urobiť. A všimnime si, neznásilňuje našu vôľu, ale prichádza jemne, ticho a necháva nám slobodu. Spomínam si na moju mamu, keď hľadala „fintu“, ako ma presvedčiť, v máji alebo v októbri ísť na mariánske pobožnosti: „A nechcel by si ísť?“ No, veľakrát sa jej to podarilo, lebo mamu som mal rád. Keď máme vzťah s Pánom Bohom a prichádza vnuknutie, tak naň skôr reagujeme, ako keď ten vzťah neexistuje. Teda chceme dopovedať aj to, že Duch Svätý nám radí, povzbudzuje nás, inšpiruje a zároveň nám chce povedať, aby sme väčšie životné rozhodnutia neuponáhľali, ale premodlili.

Možno aj podľa príkladu Svätého Otca Františka, ktorý ako vieme, má sošku spiaceho svätého Jozefa a pod ním ukladá prichádzajúce správy, prosby, požiadavky, keď je treba vykonať niektoré rozhodnutia. Alebo ako svätý Ignác z Loyoly ktorý, ako rehoľný predstavený musel každý deň prijímať ťažké rozhodnutia. Zapisoval si ich, potom to položil na oltár, modlil sa, prosil o osvietenie, o vnútornú jasnosť a až po tejto Božskej porade mal istotu, že zareaguje správne. Tento mesiac nám prichádza znova a opakovane vnuknutie: adorácia, mesiac svätého ruženca ‒ poďme sa ho modliť. Na celom svete, na Slovensku v každej rodine. Znova sa pre povzbudenie vráťme k historickým faktom, ktoré sa týkajú modlitby ruženca. V roku 1571 sa udiala známa bitka pri Lepante. Osmanská ríša, mala veľmi silnú námornú flotilu, ktorá sa na ten čas javila ako neporaziteľná. Vtedajší pápež Pius V. pochopil vážnosť situácie a vedel, že ak Osmanská ríša zvíťazí, budú ohrozené všetky kresťanské krajiny Európy, jej hodnoty, kultúra. Prišiel s radou, radil aj on. Vyzval vojakov k vytrvalej modlitbe svätého ruženca. Možno sa to javí dnes nepochopiteľné, lebo titulky správ sú v 21. storočí o niečom inom, no v zákopoch je to trochu iné. Tam vojak skôr vezme do ruky ruženec. Poďme sa modliť ruženec - volal, odporúčal pápež Pius V. V Ríme sa konali prosebné procesie ružencových bratstiev, dokonca v noci pred bitkou sa na lodiach vojaci modlili ruženec. Táto bitka sa udiala v nedeľu 7. októbra. Na kresťanských lodiach boli vztýčené kríže a bolo vidno, ako Panna Mária pomohla aj v tejto bitke, preto pápež s najväčšou istotou pripísal víťazstvo pri Lepante Máriinmu zásahu a tento deň ustanovil ako sviatok Panny Márie víťazstva.

Potom o dve storočia v roku 1716 prišlo znova to isté ohrozenie. Pri Belehrade však boli Turci opäť porazení. Vtedy pápež Kliment XI. zaviedol pre celú Cirkev na prvú októbrovú nedeľu Slávnosť svätého ruženca. Aj to je dôvod, prečo sa na niektorých miestach ružencová slávnosť slávieva práve prvú októbrovú nedeľu.  V 19. storočí keď sa Európa aj pod vplyvom marxizmu – Marxa, Engelsa  už dostáva do spárov silnej sekularizácie, ďalší veľký pápež Lev XIII. znova volá po modlitbe svätého ruženca a ustanovuje október za ružencový mesiac pre celú Cirkev. Do litánií vkladá zvolanie Kráľovná presvätého ruženca, dnes posvätného ruženca, oroduj za nás! Ale vkladá aj „Matka dobrej rady“, oroduj za nás!

Milí bratia a sestry, Panna Mária pri mnohých takýchto rozhodujúcich svetových udalostiach prejavila svoju prítomnosť, silu, pomoc dobrotu, aby v rámci strategických rozhodnutí bolo víťazstvo Božie. Ona je plná Ducha Svätého, je nositeľkou Ducha Svätého. Čo má byť aj poslanie každého jedného z nás, pokrsteného a pobirmovaného. Panna Mária je vždy našou nádejou. A ohromnou prostrednicou medzi Duchom Svätým a nami. Ona milostiplná, plná Ducha Svätého svojou radou nám tlmočí radu Ducha Svätého, keď nás toľkokrát a na toľkých miestach volá modliť sa posvätný ruženec. Ponúka nám ohromnú zbraň aj pri ochrane kresťanských hodnôt a kultúry. Ak som začal dnešný príhovor o človekovi, ktorý vedel len brať, zoberme aj my vážne, čo nám Boh cez Pannu Máriu oznámil a oznamuje. Ale všetko prijaté sa učme dávať aj ďalej. Napríklad aj cez spoločnú modlitbu svätého ruženca, keď iným ľuďom alebo doma povieme, že je to najmocnejšia modlitba po svätej omši a čo všetko sa cez túto modlitbu vyprosilo, čo všetko už táto modlitba dokázala dať do poriadku.

V Knihe zjavenia sv. apoštola Jána sme vyzvaní zachytiť, čo Duch hovorí cirkvám, teda akú radu nám aktuálne dáva cez dar rady. Nezatvrdzujme si srdcia, ale tento hlas si veľmi dobre vypočujme a to v celosti a nielen niektorú časť. V tomto buďme tými, čo pozitívne a s vďakou prijímajú, „berú“ tlmočené rady prichádzajúce od Božieho Ducha. Veríme teda v silu modlitby posvätného ruženca i v mocné orodovanie Panny Márie. Aj preto bude naša spoločná modlitba Rožňavskej novény od 16. do 24. októbra. V nej prosíme o pomoc z neba pre nás všetkých. Všetkých vás tu prítomných aj poslucháčov pozývam do Rožňavy alebo aspoň k rádiám k spoločnej modlitbe a nech sa táto Rožňavská novéna slávi aj v každej farnosti rožňavskej diecézy. Amen.