Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Sviatok sv. Jána Nepomuckého, patróna Katolíckej základnej a materskej školy v Rožňave - homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše pre školu v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave (12.5.2022)

Milí bratia kňazi, milé sestričky, panie riaditeľky, milí učitelia, učiteľky, rodičia a samozrejme milí žiaci a naši nádherní škôlkárikovia. Všetkých vás srdečne pozdravujem a vítam na tejto školskej slávnosti.

Začal by som príkladom. Za veľmi múdrym, známym rabínom príde mamka so svojím synom. Rabín pozrie na chlapca múdrym, trošku možno aj prísnym pohľadom a predostrie mu veľmi zaujímavú ponuku. Povie mu: „Vieš, čo? Dám ti euro, keď mi povieš, kde je Boh.“ Chlapec zdvihne hlavu, smelo pozrie na rabína a hovorí: „Vieš čo? Ja ti dám dve eurá, keď mi povieš, kde nie je Boh.“ Rabín bol pochopiteľne prekvapený chlapcovou odpoveďou a zároveň porozumel, že táto odpoveď - a pre nás príbeh - nesie naozaj silné posolstvo. Ale aj tak nemusí osloviť dnešného človeka, ktorý sa možno už dávnejšie uzavrel, „uzamkol“ pred Bohom, a možno aj verejne hovorí, že Boha vo svojom živote absolútne nepotrebuje. Ale hoci takto hovorí, to neznamená, že otázka o Bohu sa aj tak - aj tomuto človekovi - niekedy nevráti. Každému sa raz vráti otázka o Bohu a niekedy prichádza častejšie a nástojčivo.

Možno to ľahšie pochopíme aj cez druhý príklad, ktorý som si pre vás dnes pripravil. Tiež je to malom chlapcovi - synovi, ktorý prichádza za svojím otcom a pýta sa ho: „Otec, povedz mi, aký je Boh.“ Práve keď položil túto otázku, prelietalo nad nimi lietadlo. Otec využijúc túto okolnosť, odpovedá synovi: „Pozri na toto lietadlo a povedz mi, aké je to lietadlo.“ Chlapec zdvihne hlavu, zadíva sa do diaľky a odpovie: „Je malé.“ „Máš pravdu“, odpovedá otec. „A čím bude od nás ďalej, tým bude menšie, až sa stratí, a už ho nebudeme vidieť.“ Po tejto skúsenosti, na druhý deň vzal otec svojho syna na letisko. Podarilo sa im dostať až k lietadlu a to celkom blízko. Teraz otec znova položil synovi tú istú otázku: „Aké je to lietadlo?“ A chlapec vidiac lietadlo, celý nadšený hovorí: „Veľké, obrovské, obrovské!“ „No vidíš, čím si bližšie k lietadlu, tým je väčšie. A tak je to aj s Bohom. Čím si ďalej od Boha, tým je pre teba menší, nepatrnejší, možno sa ti javí aj zbytočnejší, lebo je veľmi, veľmi ďaleko od teba, lepšie však povedané - ty od neho. Ale keď si pri ňom blízko, Boh je pre teba veľký a v tvojom živote znamená veľmi veľa.“

„Ale ako sa dostať do blízkosti Boha a nebyť od Boha ďaleko?“ - môžeme sa pýtať my všetci. Odpoveď možno začať hľadať uvažovaním nad slovami Svätého písma, že Boh sa stal z lásky človekom: „Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami“ (Jn 1,14). Teda, nie človek sa začal približovať k Bohu, ale Boh sa začal približovať k nám. Alebo ak sa zamyslíme aj nad slovami dnešného evanjelia, ako sa Ježiš uponížil, keď začal svojim učeníkom umývať nohy (porov. Jn 13, 1-11). Milé deti, umývali by ste niekomu druhému nohy? Možno niekomu áno, ale tí apoštoli nemali až také pekné nohy a už vôbec nie čisté. A Pán Ježiš, Boží Syn si kľakol k ich nohám a začal im ich umývať. Apoštoli, ktorí doteraz sprevádzali Pána Ježiša, videli veľa zázrakov, ktoré urobil. No ale nesmierne ich prekvapilo, že sa Ježiš k nim sklonil a začal im umývať nohy. Boh v Ježišovi Kristovi aj cez toto gesto ukázal, ako sa veľmi ponížil, keď zostúpil z neba, kde mu nič nechýbalo.  To len kvôli nám zostúpil z  neba.

Môžete si to trochu predstaviť na sebe, keď sedíte doma v izbe a možno okolo seba máte dobré ovocie alebo nejakú sladkosť, alebo v telke ide príjemná rozprávka a teraz vám niekto povie, aby ste išli či už niečo kúpiť alebo niečo urobiť. Čo poviete? „Mami, mne sa nechce, mne je tu teraz tak fajn: tu mám banán, tu mám jabĺčko, tu mám mandarínku, tu mám čokoládku, tu mám cukrík, no prečo by som išiel odtiaľto preč?“ Pánu Ježišovi v nebi nič nechýbalo a predsa prišiel. Prišiel kvôli nám, lebo nám chýbalo to najdôležitejšie, najkrajšie: možnosť ísť do neba. A len On nám to mohol získať. Preto neváhal prísť na našu zem a bývať tu s nami. Teda, ak sme začali príbehom o lietadle, tak by sme povedali: Pán Ježiš k nám „priletel“, aby nebol pre nás len maličkým bodom vo veľkej diaľke, ale aby bol pri nás, aby bol s nami. Svoju veľkosť prejavil aj tým, že sa tak veľmi znížil, ponížil, keď apoštolom umyl nohy a neskôr za nás trpel a zomrel na kríži, aby sme sa všetci mohli dostať do neba. Ale aj tak vieme, že aj toto „priletenie“ aj poníženie sa Pána Ježiša nemusí iných osloviť a pritiahnuť, hoci kto iný by to bol dokázal? A neoslovuje ich ani jeho utrpenie, ukrižovanie a zmŕtvychvstanie.

Ale predsa, predsa sú takí, ktorí v tomto uponížení Ježiša Krista vidia veľkého Boha. Preto sa chceli a chcú k Bohu čo najviac priblížiť. Nechcú ho stratiť ako to lietadlo, ktoré odlieta a stále viac sa vzďaľuje. My však máme istotu, že Pán Boh nikdy od nás „neodletí“. To sa môže stať len nám, že my sa od neho vzdialime, my od neho „odletíme“. Ale tí, ktorí chcú nasledovať Ježiša, keď sa vrátime k príkladu s lietadlom, tak chcú „nasadnúť“ do tohto lietadla, aj keď vedia, že to nemusí s nimi dopadnúť v očiach sveta „dobre“. Môžu čakať všeličo, veď ako to bolo s Božím Synom? Všetko bolo zavŕšené jeho utrpením a smrťou na kríži. Ale tým to neskončilo!  Akoby sa už nepamätalo na to, že Ježiš Kristus na tretí deň po svojom umučení slávne vstal z mŕtvych! Ale mučenícka smrť, tá veľmi neláka. Avšak, koľkí nasledovníci Ježiša dali za neho svoj život. Nie preto, že sa im nechcelo žiť, ale viac si cenili večný život, ako zradiť Krista a zachrániť si ešte na pár rokov pozemský život.

Medzi takto zapálených odvážlivcov patril aj hrdina – patrón Katolíckej základnej školy a škôlky tu v Rožňave – sv. Ján Nepomucký. Chcel zostať verný Pánu Bohu a to aj napriek tomu, že naňho útočil ten, ktorý mal moc - kráľ Václav IV. Zvlášť vy, dospelí, viete veľmi dobre, ako je to v živote, keď má niekto v rukách moc a tí okolo neho sa majú rozhodnúť, koho budú poslúchať. Málo je tých, ktorí sa mocnému, ale nie čestnému človeku postavia v pravde na odpor. Väčšina bude jednoducho prikyvovať tomu, kto má moc. Prečo? Pre časné výhody. Zámer tohto kráľa nebol čestný, chcel ukradnúť cirkevný majetok, ale zároveň aj zneužiť na nešľachetné ciele spovedné tajomstvo zo spovede svojej manželky u kňaza Jána Nepomuckého. Samozrejme, že to prvé - kradnúť cirkevný majetok, to ešte je „lákavé“. Ale to druhé, to už bolo znesvätenie, niečo nepochopiteľné! No Ján predsa obstál aj v tejto skúške a on aj so svojimi spoločníkmi podstúpili hrozné mučenie. S horiacou fakľou ich pálili na celom tele, a Jána napokon zviazali do klbka a hodili z Karlovho mosta do Vltavy.

Aby ste nezabudli na príbeh nášho hrdinu sv. Jána Nepomuckého, pozrite sa na miesto tu v katedrále, kde je môj erb. Čo je erb, nech vám povedia vaši učitelia v škole, je o ňom písané aj na našej stránke www.burv.sk, aj čo znamená. Všimnite si prvú a tretiu časť erbu. Je tam most a je tam tma. Je tam čierna farba a tá znamená, že z tohto mosta bol za noci zhodený sv. Ján Nepomucký do Vltavy, aby sa utopil. O ďalších dvoch častiach erbu vám môžu učitelia, keď si prečítajú na našej stránke, potom vysvetliť v škole. Ale vždy, keď prídete do kostola, pozrite tam a hneď budete vedieť, že to je o patrónovi školy i našej diecézy, že je to príbeh umučenia sv. Jána Nepomuckého. Je to patrón školy, škôlky, bol tak blízko pri Bohu, tak veľmi veril, aký veľký je Boh, že sa nezľakol ani mučeníckej smrti a nezradil. Boh je tak veľký, že kvôli nemu sa oplatí aj položiť život.

Drahí bratia a sestry, nezľaknime sa nášho veľkého Boha. Samozrejme, keď hovoríme o tom, že Ján Nepomucký sa nezľakol a nezradil, aj keď vedel, že mu hrozí mučenícka smrť, už toto môže vystrašiť a môžeme si povedať: „Ale ja nechcem mučenícky zomrieť! Tak radšej nebudem k Pánu Bohu utekať, nebudem sa k nemu utiekať, lebo mi napokon niekto zotne hlavu. No byť umučený pre Boha, to nie je také jednoduché, to ani Pán Boh od nikoho nežiada. To naozaj len od tých, ktorým sa dostane tejto milosti a sily k mučeníctvu, ale toto pochopiť znamená aj trošku hlbšiu životnú vieru. Skôr sa drahí bratia a sestry, milé deti, bojme toho, aby sa nám Boh nestratil v živote ako to lietadlo, ktoré keď odletí, stále sa zmenšuje, stále viac sme od neho vzdialení. Radšej buďme pri tom „lietadle“, ktoré je obrovské a do ktorého môžeme nasadnúť, ktoré je tu. Tešíme sa z toho, že ak ostaneme pri veľkom Bohu, dokážeme v živote aj veľké veci. Všetkým vám, ktorí ste na škole - od pani riaditeľky cez učiteľky, učiteľov, zamestnancov, naozaj vám ďakujem, keď sa usilujete vnímať potrebu Boha a usilujete sa ho deťom predstavovať v pravde. Nech vás to povzbudí konať tak aj ďalej. Teším sa, že na zajtra - na 105. výročie fatimských zjavení prijímate výzvu na Slovensku a organizujete modlitbový  deň týchto nádherných detí, aby ako to bolo povedané: „Vy deti, aby ste pomohli Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie, aby vo svete zavládol pokoj, aby vo svete zavládol mier.“

Zahoďme teda strach a možno aj nejaké predsudky. Stále sa usilujme dostať sa k Bohu čo najbližšie a sami sa presvedčíme, že Boh nie je v našom živote zbytočný. Nie je nejaký strašiak. Ale naopak, je dôležitý. A s veľkým Bohom dokážeme veľké veci aj my, aj pre túto školu, aj pre svoj život. Amen.


1 2 3 4 5 6 7 8 9 >