Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Kvetná nedeľa „A“ - homília Mons. Stanislava Stolárika 9.4. 2017 v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave

 

CHCETE PRÍSŤ DO NEBA?

Svätci a znalci duchovného života, ako je napr. sv. Ignác z Loyoly, alebo sv. Terézia Avilská, odporúčajú nám všetkým, aby sme sa pri rozjímaní usilovali predstaviť si všetko to, čo sme počuli a následne je to predmetom rozjímania. Tak v tejto chvíli si môžeme predstaviť možno aj s privretými očami, celú jeruzalemskú udalosť Kvetnej nedele od začiatku, ako sme vychádzali z kostola sv. Františka Xaverského, kde sme požehnali ratolesti a šli sme v sprievode do katedrály, ale tiež udalosť vyspievanú v Pašiach. Vraj pri návšteve Betfage sa pútnikom ukazuje kameň, do ktorého je vtlačená Ježišova šľapaj. Údajne na tento kameň sa postavil, keď si sadal na oslíka. Samozrejme, ako to býva pri takýchto púťach, alebo turistických atrakciách, takéto a podobné znaky pútajú pozornosť v miere nie raz premrštenej. Potom to, čo nejakým podstatným znakom, obsahom, posolstvom, niekedy môže  uniknúť, ba sa aj stratiť. A to preto, že sa nedá dôraz na to, že oveľa dôležitejšie ako atrakcia, je všetko to, o čom hovorí dané posolstvo.

Ak si plasticky predstavíme vo svojej mysli, vo svojich predstavách to, čo sa udialo v Jeruzaleme na Kvetnú nedeľu, každého z nás môže osloviť niektorá iná udalosť, či iný moment, alebo iná postava. Ja  by som si dnes dovolil ponúknuť vám upriamenie pohľadu na dialóg Ježiša s lotrami na kríži. Jeden z nich sa vzpiera a nenachádza slová ľútosti,  kajúcnosti. Ba dá sa povedať, prežíva v sebe vzdor, odpor, nenávisť a plno zloby. Ale ten, po Ježišovej pravici začne vyznávať, že on je tu, na kríži oprávnene. Ty však Ježišu, ty si toto nezaslúžiš. Toto posolstvo signalizuje, vysiela aj druhému lotrovi, ktorý sa len vyčítavo, pohrdlivo, ale aj vyzývavo díva na Ježiša: „Ak si Boží Syn“, kričí s ostatnými,  „pomôž sebe i nám!“ Na jednej strane je tvrdosť srdca, na druhej strane je srdce kajúce. Nikoho z nás, poznajúc Ježišovu milosrdnú lásku, neprekvapuje Ježišova reakcia, keď v tej chvíli povie onomu kajúcemu lotrovi: „Ešte dnes budeš so mnou v raji.“ Čo prekvapí, je možno rýchlosť - ešte dnes. Rýchlosť prvého procesu svätorečenia, pretože kto prichádza do neba, musí byť svätý. Možno teda práve táto rýchlosť prekvapuje; alebo niekoho iného prekvapí, že tento hoci kajúci, ale predsa len lotor, ktorý napáchal toho v živote neúrekom, odrazu počuje: ešte dnes bude v raji. Tam dialóg Ježiša s lotrami končí. 

Rád by som tento dialóg porovnal s dialógom, ktorý sa udial vo Fatime, pretože prežívame Rok Fatimy. Tam keď sa Panna Mária začne prihovárať deťom, prvé, čo im povie, je: prídete do neba. Prídete do neba, ale ešte nie hneď, nie tak rýchlo. František a Hyacinta skôr, Lucia až potom. Ale celý dialóg začína aj tu poukázaním na nebo: prídete do neba. Ale v tomto prípade je to ešte podmienené: budete musieť ešte veľa trpieť, veľa sa modliť... a tak sa vás pýtam, či chcete. Už sme niekoľkokrát v našich úvahách, aj na tomto mieste pripomenuli tento dialóg v jeho záverečnej časti: chcete prijať utrpenie, obetovať ho, chcete sa modliť za obrátenie hriešnikov? Dnes upriamujeme pozornosť na prvú časť dialógu, na prísľub: prídete do neba; no nie hneď, ešte bude treba veľa vytrpieť a veľa odmodliť.

Milí bratia a sestry, skúsme si teraz vo svojej duchovnej predstave priblížiť dialóg z kríža, ktorý vedie Ježiš s každým jedným z nás, ktorí sme tu. A  každému jednému z nás, ale aj tým, ktorí tu nie sú, hovorí: máte šancu prísť do neba. Ale sa aj pýta: Chcete? Máte o to záujem? Beriete to všetko vážne, beriete vážne túto ponuku z kríža, odkiaľ sa nežartuje, lebo utrpenie a smrť na kríži - to nie je nejaký herecký, ani fakírsky výkon. To je  opravdivá obeta Božieho Syna, Ježiša Krista za nás.  Chcete vôbec prísť do neba? To sa pýta Ježiš každého z nás. Keď sa kňaz niekedy skláňa nad umierajúcim človekom a kladie mu túto istú  otázku, človek zmorený životom, chorobami, trápením, veľakrát prikývne a povie: Chcem. Vtedy kňaz dávajúc mu rozhrešenie, aj úplné odpustky, by mohol povedať, prenecháva to však Pánu Ježišovi: „Ešte dnes budeš s Ježišom v raji.“ Nás, pokiaľ máme ešte nejakú životnú cestu pred sebou, sa Ježiš pýta: Prijmete  aj utrpenie v živote, prijmete aj modlitby, aj kajúce skutky za seba a za druhých?

Ak ste včera počúvali duchovnú obnovu, ktorú na rádiu Lumen viedol pán biskup Imrich, okrem iného spomenul, o čom je ľútosť. Ľútosť, ktorú prejavil kajúci lotor na kríži. Ľútosť, ktorá je potrebná na našej ceste do neba. Povedal to celkom konkrétne a jasne: „Spovedáte sa, že nechodíte do kostola? Ľutujete?“ „Áno.“ „A na budúcu nedeľu prídete do kostola?“  „Nie.“ No, aká je to ľútosť! To nie je ľútosť. To je v tej chvíli splnenie akejsi povinnosti – povedať ľutujem, pretože som povedal: nechodím do kostola, ale ja ani nebudem chodiť a tým to skončilo. Ale to nie je ľútosť pred Pánom! Toto sú veľmi vážne veci. My sme možno zvyknutí,  naučení navzájom  si klamať. Ale Boha nikto neoklame. Boh každému z nás vidí do srdca. A vie, či hovoríme pravdu a či je naša ľútosť opravdivá. Berie do úvahy aj našu krehkosť, slabosť, ohraničenosť, nestálosť, vie aj to, že niekedy aj pri najúprimnejšom vyjadrení  našej ľútosti predsa  sa nám to nepodarí a znova padneme. Ale nie preto, že už vopred sme rozhodnutí a vieme, že o týždeň z toho nebude nič; ale preto, že klesneme zo slabosti. A to je obrovský rozdiel. A Boh to vie a vie to aj každý jeden z nás.

Milí bratia sestry, ak dnes štartujeme vstup do Veľkého týždňa, otvorme v hlbokej úprimnosti svoje srdcia pred Pánom, pred ktorým sa aj tak nič nemôže ukryť a povedzme: Pane, spomeň si a spomínaj na nás vo svojom kráľovstve. Dávaj nám  potrebnú silu a pomoc, aby sme vo svojich dobrých snaženiach vytrvali. Aby sme boli tými, ktorí aj popri svojej slabosti, krehkosti, ohraničenosti, závislosti, chcú a s Tebou dokážu ísť tou cestou, ktorou si praješ ty, aby sme dosiahli pravé šťastie. O to Ťa prosíme Pane Ježišu, Teba, na ktorého sa dívame, ktorý si pre nás pribitý na kríži. Prosíme Ťa, pomáhaj nám a zhliadaj takto milostivo vždy na nás tu hriešnych, slabých, ktorí  putujeme na tejto zemi do nebeskej vlasti. Amen.