Pastiersky list na Veľkonočnú nedeľu - 5. apríla 2026
Pastiersky list rožňavského diecézneho biskupa Mons. Stanislava Stolárika na Veľkonočnú nedeľu 5. apríla 2026
Drahí bratia a sestry!
V dnešnú Veľkonočnú nedeľu je vhodná príležitosť ďakovať za 250 rokov našej diecézy. Toto výročie sa veľmi líši od všetkých iných historických udalostí, pretože v našom prípade nejde iba o pripomenutie časového výročia. Ešte viac zdôrazňujeme náplň sláveného obdobia ‒ živú prítomnosť Ježiša Krista v spoločenstve Rožňavskej diecézy. Možno je to pre niektorých dosť nezrozumiteľné, ale slová sv. Pavla: „keď Kristus nevstal, vaša viera je márna“ (1Kor 15, 17), považujem za veľmi výstižné aj pre slávené výročie diecézy. Ak v našej diecéze nie je živý Ježiš Kristus, o ktorom vieme, že neostal v zajatí smrti, ale vstal z mŕtvych, tak potom je naša oslava malicherná a ostáva len suchým historickým faktom. Ak by naša viera v prítomnosť zmŕtvychvstalého Krista bola oslabená, máme príležitosť svoju vieru v tomto roku obnoviť a posilniť.
Presne tak, ako to bolo aj v živote sv. Petra apoštola, ktorý trikrát zaprel Krista (porov. Mt 26, 70 -72), avšak svoju zradu oľutoval a s pomocou Božej milosti sa úplne zmenil. Po svojej zmene už vedel, že ten, ktorého pri Cézarey Filipovej vyhlásil za „Syna živého Boha“ (porov. Mt 16, 16) porazil smrť. Že ten, ktorého ukrižovali na Veľký piatok, po troch dňoch vstal z mŕtvych a potom 40 dní učil jeho aj ostatných učeníkov. Že ten, ktorého videl vystupovať do neba bol jednorodený Syn Boha. No nielen Peter bol presvedčený, že Ježiš je zmŕtvychvstalý Pán. Rovnakú istotu mali aj ostatní učeníci, pretože aj oni videli Ježiša na Veľkú noc a v nasledujúce dni. Mária Magdaléna a pár ďalších žien vo veľkonočné ráno (porov. Mt 28, 1-10). Ježiš prišiel medzi apoštolov (porov. Ján 20, 19-23), ba zjavil sa aj „viac ako päťsto bratom naraz“ (1Kor 15, 6). Títo všetci videli zmŕtvychvstalého Pána. Preto aj napriek prenasledovaniu zo strany Židov, väzneniu, znášaniu rán a neskôr mučeniu už aj zo strany pohanov, boli títo svedkovia vzkrieseného Pána ochotní obetovať celý svoj život za Ježiša Krista. Podľa nich Ježiš nebol len dobrý človek alebo múdry učiteľ. Pre nich nebol len nadaným zázračným liečiteľom alebo prorockým hlasom chudobných. Bol ich Pánom a toto slovo označuje meno všemohúceho Boha.
Od Veľkonočnej nedele začali učeníci volať menom Pán samotného Ježiša Krista. Mária Magdaléna ako prvá vyhlásila: „Videla som Pána“ (Jn 20, 18). Večer ešte v ten istý deň po tom, čo sa Ježiš zjavil apoštolom, aj oni vyhlásili: „Videli sme Pána“ (Jn 20, 25). Svedkami Pánovho zmŕtvychvstania však nebol len malý okruh ľudí. Aký veľký účinok muselo mať svedectvo všetkých týchto veriacich, keď každý z nich svojím priateľom, rodinám ba dokonca cudzím ľuďom hlásal: „Videli sme Pána“.
Napriek všetkým uvedeným svedectvám o prežívaní reálnej viery v nejednom z vás môže byť stále neistota, pochybnosť i odmietnutie toho, čo bolo povedané. Možno vo chvíľach vlastných životných skúšok ste reagovali ako ubolená a sklamaná Marta, ktorá Ježišovi vytkla: „Pane, keby si bol býval tu, môj brat by nebol umrel“ (Jn 11, 21). Koľko výčitiek sme už vykričali Bohu, keď sme boli presvedčení, že Boh na naše prosby nereaguje. Keď sa však Marta nechala poučiť Ježišom o tom, že on je ten, ktorý nenecháva ľudí v zajatí smrti, ešte skôr ako Ježiš vzkriesil z mŕtvych jej brata Lazára, vyznala: „Pane ja som uverila, že ty si Mesiáš, Boží Syn, ktorý mal prísť na svet“ (Jn 11, 27).
Taký obrat sa môže udiať v živote každého človeka, ktorý sa nechá poučiť a dotknúť samotným Ježišom Kristom prostredníctvom spoločenstva Cirkvi. V prežívanom Jubilejnom roku našej diecézy môže každý z nás posilniť a obohatiť svoj život viery. Napríklad aj využívaním možností získavania úplných odpustkov za obvyklých podmienok, ako vám to pripomínajú a vysvetľujú aj vaši kňazi. Základným poznatkom je, že odpustky neodpúšťajú hriechy, ale tresty za spáchané hriechy. Hriechy sa odpúšťajú vo svätej spovedi. Ale vo svätej spovedi sa nám neodpúšťajú všetky tresty za hriechy. Preto sme často pozývaní konať pokánie za svoje hriechy, lebo tak sa nám umenšujú tresty za hriechy. Alebo sme pozvaní využívať aj možnosť získavania odpustkov, kedy sa nám odpúšťajú tresty za hriechy. Ako príklad uvediem situáciu, v ktorej by naraz zomierali dvaja ľudia. Jeden sa usiloval celý život žiť svoju vieru, druhý bol vo viere ľahostajný. Obaja sa na smrteľnej posteli vyspovedajú, ale ako dosvedčujú aj viaceré svedectvá mystikov, u toho druhého sa dá predpokladať, že bude v očistci oveľa dlhšie ako ten prvý. Boží súd je však pre nás vždy tajomstvom, lebo vieme, že Ježiš povedal kajúcemu lotrovi na kríži: „Dnes budeš so mnou v raji“ (Lk 23, 43). Ale nebrať do úvahy, aké je dôležité praktizovať svoju vieru, by mohlo hraničiť s opovážlivým spoliehaním sa na Božie milosrdenstvo a to by mohlo mať večné následky. Preto na to nezabúdajme a dopovedzme tiež, že očistcové muky sú porovnateľné s tými mukami, ktoré prežívajú zavrhnutí v pekle. Rozdiel je v tom, že dušiam v očistci sa muky raz skončia, hoci aj po dlhom čase. No zatratené duše budú trpieť naveky. Napriek očistcovým mukám ani jedna duša sa už nechce vrátiť na zem, lebo vie, že z očistca už pôjde rovno do neba. Takto svedčia tí, ktorí nejakým spôsobom mohli o tom vydať svedectvo.
V Jubilejnom roku našej diecézy môžeme získavať tieto odpustky za obvyklých podmienok každý deň v našej katedrále, pri putovaní relikvií sv. Jána Nepomuckého a sv. Neita vo farnostiach diecézy a 16. dňa v mesiaci všade. Ďalšie možnosti ich získavania sú na rozposlanom plagáte.
Bez osobnej viery však toto všetko môžeme aj naďalej brať na ľahkú váhu. Nevracajme sa však k spochybňovaniu či až vyčítaniu Bohu: že som sa toľkokrát pomodlil, toľkokrát som prosil, toľkokrát som bol na svätej omši a nebol som vypočutý... Radšej vyznajme s pohanským stotníkom, ktorý videl umierať Pána Ježiša na kríži: „On bol naozaj Boží Syn“ (Mt 27, 54). Sám Ježiš nám v dnešnú Veľkonočnú nedeľu hovorí: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“ (Jn 11, 25). Ak aj prechádzame osobnou cestou neistoty vo viere, tak ako ňou šiel apoštol Tomáš, ale budeme túžiť po stretnutí a stretávaní s Ježišom tak ako on, aj pre nás je živá nádej padnúť napokon pred ním na kolená a vyznať: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20, 28).
Vo viere v zmŕtvychvstalého Krista vás znova všetkých pozývam 16. mája do Rožňavy, aby sme spoločne ďakovali za dar diecézy. Pozývam na toto stretnutie aj všetkých mladých našej diecézy lebo v tomto roku je vhodné spojiť stretnutie mládeže s dňom diecézy. Pozývam všetkých od tých najmenších až po najskôr narodených, a ak je to len trocha možné, príďte spolu celé rodiny. Bude naozaj krásne prežívať spoločne to, že „sme jeho (jeden) Boží ľud“ (porov. Ž 100,3). Preto prosím aj dobrovoľníkov, aby ste sa cez svojich kňazov nahlásili do služby pri organizovaní tejto akcie. A ak prekvapíte celé podujatie svojou duchovnou alebo materiálnou podporou, radi to uvítame.
Drahí bratia sestry, všetkým prajem, aby sme v radosti, v obnovenej viere a posilnení Ježišom Kristom, našou Nádejou, prežívali spoločenstvo jedného Božieho ľudu našej diecézy aj počas týchto veľkonočných sviatkov a tešili sa na spoločné stretnutie 16. mája v Rožňave, k čomu vám žehnám v mene + Otca i + Syna i + Ducha Svätého.
+ Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup