Pastiersky list na Slávnosť Panny Márie Bohorodičky 1. januára 2024
Milí bratia a sestry!
Vstup do nového roka sme v našich chrámoch znova začali vzývaním Ducha Svätého a s prosbou o ochranu Bohorodičky Panny Márie. Som veľmi vďačný Pánu Bohu, že mi vnukol slová môjho biskupského hesla: „Mocou Ducha Svätého a s Máriou“, takže každý deň i všetko môžem začínať s pomocou Ducha Svätého a s Pannou Máriou, čo vrele odporúčam aj každému z vás.
V roku 2024 našim modlitbovým úmyslom v diecéze je: „Aby sme ako veriaci ľudia prinášali ovocie Ducha Svätého a s ním pokoj a Božie požehnanie do našich vzťahov.“ Oporu pre zvolený úmysel na tento rok vidíme v slovách sv. Pavla apoštola Galaťanom: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5, 22-23). Ak by sme brali vážne spoluprácu nás pokrstených a pobirmovaných s Duchom Svätým, život v našej krajine i v našich rodinách - keďže sa ešte toľkí hlásime ku viere a Katolíckej cirkvi - náš život by bol oveľa krajší a radostnejší. Lebo sv. Pavol v tom istom liste menuje aj skutky, ktoré koná človek, ak podceňuje spoluprácu s Duchom Svätým alebo ju úplne ignoruje. Sú to: „smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie a im podobné“ (Gal 5, 19-21).
Ak porovnávame obidve tvrdenia sv. Pavla, vychádza nám to, čo naši predkovia vyjadrili celkom jednoducho: „Bez Božieho požehnania, márne naše namáhania“ a tento nápis visel takmer v každom dome veriacich ľudí. Avšak uveriť týmto slovám a brať ich v živote úplne normálne – asi o to by sme mali najskôr prosiť. Lebo bez osobnej viery, ktorá formuje náš život, aj najkrajšie slová o Bohu a o viere môžeme vnímať ako nič nehovoriace poučky. Bez Božieho požehnania môžu byť naše aktivity len na našu chválu a môžu dokonca posilňovať našu pýchu. Z Božieho požehnania sa však zrodí ovocie Ducha Svätého.
Naša spolupráca s Duchom Svätým má viditeľný dopad na náš pozemský život, ale dolieha aj na náš večný život, ako napísal sv. Ján Vianney: „Keby sa zatratených opýtali: ,Prečo ste v pekle?ʻ odpovedali by: ,Pretože sme sa vzpierali Svätému Duchu.ʻ A keby sa svätých opýtali: ,Prečo ste v nebi?ʻ odpovedali by: ,Pretože sme počúvali Svätého Ducha.ʻ“ Predsa je celkom logické, že najväčším ovocím našej spolupráce s Duchom Svätým je večný život. Záleží na každom jednom z nás, ako všetky tieto slová vezmeme vážne, k čomu zvlášť vyzývam kňazov, katechétov i animátorov.
Aj v tomto roku, keď budeme uverejňovať a ponúkať katechézy na internete, uvažujte o nich v kostoloch alebo na stretkách. Môžu sa konať napríklad aj duchovné obnovy vo farnostiach, či ich už bude viesť miestny kňaz sám alebo si prizve na pomoc niektorý evanjelizačný tím. Dať do pohybu navrhované iniciatívy nech nám pomôže aj príklad „nehybnej“ veľkej mystičky 20. storočia Marty Robinovej. Od detstva ju poznačili následky po epidémii týfusu, až ju nakoniec obrali o každý pohyb, ako aj o možnosť prehĺtať stravu. Jej zdanlivo bezcenný život mal v sebe dve výnimočnosti. Prvou bolo, že 50 rokov žila iba z prijímania Eucharistie, nič iné nemohla prehltnúť. Druhou bolo, že prijímala mnoho ľudí rôzneho postavenia, ktorí kvôli rozhovoru s ňou dokázali čakať v dlhom rade pred jej dverami. Jej život bez pohybu dával do pohybu životy iných. O to skôr Duch Svätý pohne každého aj doteraz veľmi „usadeného“ a „nepohnuteľného“ k duchovným aktivitám, stačí len chcieť urobiť pohyb k nemu a byť otvorený na jeho vnuknutia.
Najkrajším ovocím otvorenosti a spolupráce človeka s Duchom Svätým je Bohorodička Panna Mária, ktorá „počala z Ducha Svätého“ (porov. Lk 1, 26-38). Ovocie radosti Máriinho súhlasu prežívame počas vianočného obdobia: „Lebo chlapček sa nám narodil..., Knieža pokoja“ (porov. Iz 9,5). Prečo ale nie je všade pokoj? Jednou z príčin je neochota prijať Knieža pokoja – Ježiša Krista a jeho dar pokoja cez Ducha Svätého, čo predpokladá čistý a úprimný úmysel človeka konať dobro. Nie tak, ako spomenul Svätý Otec František svoju skúsenosť, keď s politikmi jedná o pokoji a oni už rozmýšľajú o nových miestach nepokoja vo svete. Je to ako stretnutie s človekom, ktorý môže s nami hovoriť pokojne a o pokoji, ale rozmýšľa, ako nám spôsobiť ranu. Bolo by bolestné, ak by takéto neúprimné zmýšľanie bolo naše... A naozaj, nikdy sa tak nestalo v našom správaní?... Veď všetci sme pokúšaní nečestnými praktikami tohto sveta. O to viac potrebujeme Božiu pomoc, aby sme nekonali skutky, ktoré nám diktuje svet.
Potrebujeme prosiť o Božie požehnanie a pomoc, ale stanovený úmysel na tento rok: „Aby sme ako veriaci ľudia prinášali ovocie Ducha Svätého a s ním pokoj a Božie požehnanie do našich vzťahov“, sa nenaplní sám, nutné je naše odhodlanie, spolupráca a záujem, aby zavládol pokoj v nás a tiež porozumenie v našich rodinách, medzi susedmi, v dedine i v meste, na pracovisku i škole, na ihrisku i všade. Ale zopakujme: samo sa to neurobí!
Civilným jazykom by sa to dalo povedať takto: Pri predkladaní projektov je potrebná naša „spoluúčasť“. Ale aj Boh chce vidieť pri predkladaní našich prosieb a prianí našu ochotu k spolupráci. Keď o niečo prosíme Boha, veľakrát si myslíme, že my sa nemusíme pravidelne modliť, chodiť do kostola, že nemusíme prijímať sviatosti... Že všetko vyrieši Boh za nás a bez nás. Hoci Božie milosrdenstvo je naozaj nekonečné a zľutúva sa nad každým človekom, a aj keď nie je závislý na dobrej vôli človeka, predsa nás neustále pozýva k spolupráci. Vo svojom milosrdenstve ide tak ďaleko, že nám „dovolí“ spolupracovať na obrátení a spáse aj tých ľudí, ktorí v tejto chvíli nemajú o to nijaký záujem. Vo Fatime to však zaznelo veľmi jasne: „veľa ľudí ide do zatratenia, lebo sa nikto za nich nemodlí!“ Prosiť, vyprosovať, aby sa ovocie Ducha Svätého prejavilo aj v živote týchto ľudí, môže byť prvým krokom k ich obráteniu a záchranou pre večný život. A tak si uvedomme, koľko ľudí bolo pozvaných k „spoluúčasti“ len v ostatnom čase: V roku 2023 som pobirmoval 445 birmovancov, za necelých deväť rokov odkedy som v diecéze ich bolo 3930. Mnohí ste boli pobirmovaní pred r. 2015. Aká veľká sila Ducha Svätého tu „drieme“, lebo cez nás neprechádza veľmi do konkrétneho života. A keď k tomu pripočítame i každého pokrsteného, ktorý už tiež prijal Ducha Svätého ‒ táto sila Ducha Svätého je ešte väčšia! Ale či vidieť ovocie Ducha Svätého v našich vzťahoch ako to spomína sv. Pavol: „lásku, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrotu, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (porov. Gal 5, 22-23)? Ak to nevidieť, nie je to pre našu slabú „spoluúčasť“?
Ešte raz si zaprajme a sami o to usilujme, aby ovocie Ducha Svätého: „láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ nás aj s Pannou Máriou a jej pomocou sprevádzali v tomto roku i po celý život. Preto každý deň začnime krátkym zvolaním k Duchu Svätému, (napr.: „Duch Svätý, príď do môjho srdca. Posilni moju vôľu, aby som ťa chcel počúvať a robil to, čo mi navrhuješ“) a krátkou modlitbou k Panne Márii (napr.: Zdravas Mária; Pod tvoju ochranu...).
Teším sa z vašej dobrej vôle napredovať na Božej ceste a všetkých vás žehnám v mene + Otca i + Syna i + Ducha Svätého. Amen.
+ Mons. Stanislav Stolárik
rožňavský biskup