Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

NAŠA VIERA SA PREJAVUJE AJ V SKUTKOCH - Palmová nedeľa /C – homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 10.4. 2022

Často v homílii na dnešnú - Kvetnú nedeľu, ktorú už teraz nazývame „Palmová“, aby sme sa v názve zjednotili v Cirkvi na celom svete, teda v tejto homílii na dnešnú nedeľu sa často zdôrazňuje značne negatívna vlastnosť človeka, ktorý je schopný z prejavov priateľstva a oslavy prejsť - a to veľmi rýchlo - k postoju nenávisti, zloby, aj s ochotou a schopnosťou ubližovať. Dnešné čítania to potvrdzujú. Pred začatím procesie z Kostola sv. Františka Xaverského sem, do našej katedrály, sa čítalo evanjelium o Ježišovom slávnostnom vstupe do Jeruzalema. Ježiš síce vstúpil v poníženej, ba až zosmiešňujúcej pozícii, keďže pre Mesiáša sa nepatrilo, aby sa nechal viesť na osliatku. Mesiáš by mal prísť najmenej na nejakom vznešenom štvorzáprahu alebo na najkrajšom koni a tak vstúpiť do Jeruzalema. Ale v tejto chvíli to prítomným ľuďom absolútne nevadilo a nadšene ho oslavovali. Dokonca vystieľali mu cestu palmovými listami a svojimi plášťami. Teda aj tak – ako vstúpil do mesta - ho prijali, aj na osliatku ako Mesiáša.

Obrovský obrat sme počuli v pašiách. Čo sa stalo? Veď dá sa povedať, že to boli tí istí ľudia, ktorí sa teraz čo najviac a najsilnejšie usilovali Ježiša Krista ponížiť a ublížiť mu. Tí istí ľudia... Ak by som to trošku nadľahčil, povedal by som, že to vyzeralo tak, ako v príbehu, keď horel Daňový úrad. Veľké množstvo ľudí utekalo k horiacej budove. Ale prečo utekali k tejto budove v plameňoch? Dôvod prezradilo to, s čím tam títo ľudia utekali. Niektorí niesli drevo, niektorí niesli uhlie. Iní niesli papier. Boli aj takí, čo niesli benzín... len aby všetko čo najskôr a najlepšie zhorelo aj s celou budovou Daňového úradu. Tak chceli títo ľudia zničiť svoje záznamy, svoje záväzky daňovej povinnosti. Teraz sme prakticky svedkami čohosi podobného. Ale aj tak sa pýtame, prečo prilievali zástupy svoju zlobu do ohňa nenávisti voči Ježišovi Kristovi?! Ak by som vyšiel z pred chvíľou spomenutého príkladu, predsa Ježiš prišiel zničiť daňovú povinnosť našich hriechov. Chcel všetky naše hriechy vymazať. Prečo teda ľudia ešte sami prilievali a prilievajú do ohňa nenávisti voči Ježišovi ešte aj svoju zlobu?!

Ak si kladieme túto otázku a hľadáme aj odpoveď, prečo bolo konanie ľudí takéto, mohli by sme odpovedať asi tak: Iste, svoju dôležitú úlohu zohrala aj dovtedajšia výchova týchto ľudí o predstave Mesiáša. Hoci ako som spomenul, pri slávnostnom vstupe do Jeruzalema im to nevadilo, že sa nesie na osliatku. Ale predsa, predstava o Mesiášovi – veľkom, mocnom, silnom kráľovi v nich nejako bola. A to sa nezhodovalo s realitou. Preto ten rýchly obrat. Možno to je jedno z možných vysvetlení. Druhé vysvetlenie je, že svoju úlohu zohrala aj manipulovateľná ľudská slabosť, ktorú vtedajší predstavitelia spoločenského i náboženského života zneužili a využili na svoj plán nenávisti a pomsty. Lebo tí, ktorí vedia manipulovať, vedia celé masy ľudí dostať tam, kam chcú. Ale niektorí horlivci z neskorších i dnešných čias sa rozhorčene pýtali alebo pýtajú: „A kde mali títo ľudia rozum? Kde mali títo ľudia rozum, že takto konali?“ Otázka sa javí ako naozaj oprávnená. Ale platí táto otázka len pre vtedajší čas? Nie je treba túto otázku zopakovať aj v dnešnej dobe? Vari len pre vtedajší čas platilo, ako sa z veľkého záujmu o Ježiša Krista alebo o iného človeka, môže v momente všetko zmeniť na nenávisť a pomstu? Vari to platilo len vtedy? Nemáte takú skúsenosť, ako aj najväčšie priateľstvo, porozumenie - možno aj vzťah v manželstve - sa pomerne rýchlo zmenili na strašnú nenávisť? Také konštatovanie je veľmi silným posolstvom, výstrahou, výčitkou tejto Palmovej nedele - nám všetkým.

Áno, prečo sa toľkí vtedy i dnes vydali a niekedy veľmi rýchlo dajú na cestu klamstva, zloby a nenávisti voči Ježišovi Kristovi, voči inému človekovi? Voči Cirkvi, voči predstaviteľom Cirkvi? Prečo sa toľkí takto zvrtli a vydali na túto cestu klamstva, nenávisti, zloby...? Cítime, že položené otázky sú aj o nás a odpovedať na ne môžeme z pohľadu terajšieho života, ale aj z pohľadu večnosti. Keď hľadáme striktnú, jasnú odpoveď na otázku, prečo sa tak mohlo stať, nemáme hľadať odpoveď na položenú otázku v možnej odpovedi, ktorú sám Ježiš položil smerom do budúcnosti, keď sa pýtal: „Nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18,8). Teda aj vieru, podľa ktorej žijeme a veríme, že raz predstúpime aj so svojimi skutkami a postojmi pred večného Sudcu...? Veríme vôbec tomu? Sme svedkami všeličoho a spomenul som aj cestu klamstva, zloby, nenávisti. Koľkým aj súd schválil klamstvo ako pravdu! A to aj veriacim ľuďom. Veria títo ľudia, že sa budú zodpovedať pred večným Sudcom za svoje klamstvo, ktoré bolo pred štátnym orgánom nejakým spôsobom prevrátené na pravdu? Veria tomu? Koľko je takých klamstiev, v ktorých sa neobávame, že raz s nimi predstúpime pred Božieho Sudcu a že sa budeme za ne zodpovedať! Nájde Syn človeka vieru? Viera je naozaj o tom, že sa hodnotíme z hľadiska terajšieho, ale aj z toho hľadiska, že raz sa postavíme  pred večného Sudcu. Zľahkováženie práve tohto druhého aspektu - že raz sa postavíme pred večného Sudcu - práve toto akoby vytváralo pre človeka širokú cestu aj ku skutkom zloby, nenávisti, klamstva a tak pod.

Milovaní bratia a sestry, teda toto posolstvo je aj o nás, lebo so silou viery máme vstupovať aj do toho svätého týždňa, ktorý začíname dnes. Teda je to o viere. Fyzickými očami sledujeme vstup Ježiša Krista na osliatku do Jeruzalema. Fyzickým zrakom vnímame aj všetko to, čo ho v tomto Svätom týždni čaká a čo budeme prežívať spolu s ním. Ale pohľad viery nás učí: toto je posvätný čas. Toto je milostivý čas, ktorý nás sprevádza ku krížu. Je to posvätný čas, je to hodina našej spásy. Teda tu nejde len o obrady. Tu nejde len o ceremónie. Tu ide znova a znova o prežívanie našej hodiny spásy, ktorá v nás má vyburcovať ohromnú, veľkú vďačnosť voči Ježišovi Kristovi, ktorý sa podujal zničiť všetky naše „daňové povinnosti“ hriechu, aby nás očistil, aby nám vymazal celý „register dlhu“. Je to náš posvätný čas, ktorý počas týchto dní môžeme prežívať. Môžeme prežívať hlbokú lásku Ježiša Krista k nám všetkým. Ale znova, musíme cítiť, že to je otázka viery. Veríme tomu, veríme tomu, že my tu nebudeme mať len obrady a ceremónie? Ale že my tu budeme prežívať, aktuálne prežívať hĺbku našej spásy? Boh nás miluje a my môžeme prosiť Ducha Svätého, aby nám svojím svetlom osvietil našu myseľ, náš rozum, naše uvažovanie, aby sme nepremeškali túto hodinu milostivého času, posvätného času, ktorý sa nám dáva a kedy nás Boh chce znova obdarovať mnohými darmi.

My sa môžeme pred neho postaviť teraz, na začiatku Svätého týždňa s úprimnou a hlbokou prosbou: „Pane, posilňuj našu vieru!“ Lebo ak bude posilnená naša viera, zmenia sa aj naše skutky, lebo to je jedno s druhým značne prepojené. Pane, posilni našu vieru, aby sme tak prežili aj tento Svätý týždeň, aby Ježiš, ktorý k nám príde ako zmŕtvychvstalý, našiel v nás úprimnú a ním posilnenú vieru. Drahí bratia a sestry, prijmime to nádherné posolstvo našej spásy a ďakujme Pánovi za tento posvätný čas Svätého týždňa. Amen.


1 2 3 4 5 6 7 8 9 >