Buďme apoštolmi tam, kde sme
Slávnosť sv. Petra a Pavla – príhovor Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Kaplnke Povýšenia svätého Kríža (biskupská kaplnka), za účasti zamestnancov biskupského úradu (29.6. 2023)
Je slávnosť svätých apoštolov Petra a Pavla, ktorých aj podľa Tradície neustále označujeme ako za „stĺpy“ Katolíckej cirkvi. Keď sa zamýšľame nad čisto ľudským profilom týchto dvoch svätcov v rámci Božieho plánu, samozrejme, že prvým momentom je na jednej strane moment prekvapenia: „Pane, ako si si mohol vyvoliť a ešte ustanoviť za „skalu“, na ktorej postavíš Cirkev takého jednoduchého koktavého rybára, ktorý vlastne nepoznal nijaké spoločenské konvencie, konšpirácie, jednoducho rozumel len svojmu remeslu a nič viac? Ako si mohol vyvoliť, Pane, zas intelektuála, ktorý svoje schopnosti, dary, talenty dával do služby boja proti vznikajúcim kresťanským komunitám?“ Peter ktorý potom zahorel nadšením pre Ježiša Krista aj vyznáva, že on je Mesiáš, ale o chvíľu na to ho začne odhovárať od cesty umučenia a ukrižovania. Nerozumie ešte, čo je vlastne prostriedkom, ktorým má byť vykúpený človek. Ale niet sa ani čomu diviť, veď ako bolo spomenuté, pochádzal z jednoduchých pomerov. Veľmi však dôveroval Ježišovi Kristovi a tým, že mu tak dôveroval nakoniec sa vyprofiloval, presnejšie povedané, ako to vystihol sv. Pavol: Milosť Božia z neho urobila to, čo z neho urobila (porov. 1 Kor 15,10).
Pavol, najskôr Šavol - prenasledovateľ, potom Pavol - apoštol národov, je ten, ktorý znova svoje talenty dáva, ale už do služby kresťanstva a tiež umiera mučeníckou smrťou. Z ľudského hľadiska naozaj nepochopiteľne vyvolené typy, ktoré dodnes považujeme - ako bolo spomenuté - za stĺpy Katolíckej cirkvi. A o koľkých ďalších by sme mohli takto hovoriť - známych i neznámych, jednoduchých i vzdelaných, najprv prenasledovateľoch a potom nadšencoch alebo nadšencoch, ktorí si tiež museli prejsť svoju „krížovú cestu“ a tiež sa povyrovnávať s mnohými faktami života. Ale predsa, vytrvalosť do konca zabezpečila spásu a potvrdenie ohlasovaného posolstva.
Teda aj my, či už na tomto úrade či v tomto meste, v tejto farnosti, v tejto diecéze sme naozaj rôzni. Ale je podstatne dôležité to, ako chceme spolupracovať s milosťou Božou. Vlastnými schopnosťami vybudujeme niečo humanistické, čo ktorúkoľvek chvíľu môže padnúť a nebude pokračovať. Ale keď svoje ochotné srdce vložíme do Božích rúk a jednoducho povieme: „Ty ma stvárňuj, Pane, tak ako aj týchto apoštolov“, tak Boh z každého jedného z nás urobí apoštola vo svojom prostredí. Asi vás môžem povzbudiť, že nebudete musieť umierať mučeníckou smrťou. Aby ste sa nebáli, či to bude alebo nebude, uvidíme, ale to je tiež milosť - zomrieť mučeníckou smrťou. Toto nech nás neodrádza, tým sa nezapodievajme. my sa zapodievajme tým, aby sme boli apoštolmi tam, kde sme - vo svojej rodine, vo svojom okolí, na pracovisku, všade. Nech teda príhovor svätých apoštolov Petra a Pavla vyprosuje potrebné Božie milosti pre celú Cirkev, zvlášť pre našu rožňavskú Cirkev, pre našu komunitu tu na úrade, ale aj v tomto meste. Nech svätí Peter a Pavol za nás orodujú. Amen.