Ježiš dáva lásku
Pri našom príchode do Svätej Zeme sme si povedali, aby sme sa naladili na toto dnešné stretnutie, aby sme si pripomenuli všetko krásne, čo poznačuje naše duše pri prežívaní Kristovho narodenia na Vianoce. Dnes sme priamo na miestach, ktoré boli svedkom Ježišovho narodenia. Samozrejme, že naše spomienky na Vianoce môžu byť veľmi rôzne, rozmanité, ale verím, že u väčšiny z nás spomienky na krásu Vianoc, predsa len vyvolávajú čosi vzácne a dávajú nám novú nádej.
Iste, keď sme sa započúvali aj do Božieho slova, ktoré nám hovorilo o narodení Ježiša Krista a o príchode pastierov, tak sme sa mohli zamyslieť nad tým, ako je to možné keď vidíme tento kopcovitý terén, že z týchto takých náročných klimatických podmienok a vôbec podmienok života pastierov, ktorí boli na okraji spoločnosti, sa jednoducho tí, ktorí sú tak veľmi jednoduchí, prichádzajú pokloniť malému Ježišovi. My už vieme z náuky našej viery, že potom prichádzajú aj traja králi, ktorí reprezentujú - dá sa povedať - inteligenciu, moc alebo vedcov vtedajšieho sveta. Lenže nezabudnime, že na Kristovo narodenie reaguje aj Herodes a reaguje po svojom, pretože cíti ohrozenie svojej moci. Dá sa povedať, že všetky tieto skupiny alebo tieto tri možnosti reakcie na osobu Ježiša Krista sa v priebehu ľudských dejín opakujú neustále. Prichádzajú ľudia s jednoduchým, úprimným, otvoreným srdcom, prichádzajú aj vysoko vzdelaní a inteligentní ľudia, ale na Krista sa dívajú aj tí, ktorí jednoducho chcú udusiť, priam ubiť a zabiť Jeho prítomnosť v ľudskom spoločenstve. Videli sme to u mnohých v snahách totalitných systémov, ako sa začínalo bojovať proti prítomnosti Ježiša Krista v ľudskom srdci a v ľudskej spoločnosti. Kto sa dobre díva, tak vie, že tieto snahy pokračujú aj v dnešných časoch a sú značne sofistikované.
A pritom Boh začal dejiny spásy pre nás, keď poslal svojho Syna takým veľmi jemným, lahodným spôsobom, prijateľným ľudskej rodine. Neprišiel ako nejaký hromovládca neprišiel ako ten, ktorý mal alebo mohol mať k dispozícii všetky vymoženosti a zbrane vtedajšieho sveta, ale prichádza k nám ako malé dieťa. Tak by sme sa v dnešný deň mohli zamyslieť práve nad tým, čo všetko Boh začína cez malé deti! Keď si dnes uvedomíme, že je prvá sobota mesiaca a svoj duchovný zrak nám zaletí do Fatimy, znova sme svedkami toho, ako sú tri malé deti oslovené a povzbudené k tomu, aby znova ohlásili veľké posolstvo záchrany vtedajšieho sveta (rok 1917). Sú to malé deti – František, Hyacinta, Lucia – o ktorých povedal svojho času sv. Ján Pavol II., že veľmi rýchlo duchovne dozreli, keď dokázali spracovať tak veľké, hlboké tajomstvo, ktoré im Panna Mária vo Fatime zverila pre záchranu celého sveta. Aj tu vidíme, že keďže sa to začalo cez deti, vytvorili sa skupiny, ktoré to prijali a dodnes prijímajú a rozvíjajú toto posolstvo uskutočňovaním odkazu Panny Márie. Ale sú aj takí, ktorí to ignorujú, aj keď sa dôsledky neprijatia výzvy Panny Márie po Fatimskom zjavení dostavili.
Môžeme sa zamyslieť aj nad tým, ako sa súčasný svet stavia k prijímaniu detí. Ako sa dívame na ten veľký dar Boha, ktorý Boh dáva rodine skrze dieťa. Možno nie každej, nie všade je to také samozrejmé. Tam, kde je dieťa túžené a neprichádza, začína možno boľavý postoj voči Pánu Bohu. Iste je to bolestivé veľakrát, ale na druhej strane si uvedomme, koľkí by mohli cez deti prežívať ešte väčšiu radosť neba a vlastne to nechávajú tak. Možno práve v tejto súvislosti je dobré spomenúť aj iniciatívu maďarskej pani prezidentky, ktorá na 14. - 15. septembra (2023), zvoláva v Budapešti demografický summit. Bude to teda stretnutie práve o demografii vo svete. Iste najskôr v krajine, v Európe, ale začína rozvíjať túto tému.
Upozorním ešte na jeden pohľad, ktorý nám môže byť nápomocný. V mnohých častiach sveta, možno sme z toho prekvapení, je rozšírená úcta k Pražskému Jezuliatku. Sošku zo Španielska priniesla šľachtičná Maria Manriquez de Lara do Prahy v 16. storočí, ktorá sa v roku 1556 vydala za Vratislava z Pernštejna. Dodnes je táto soška malého Ježiša uctievaná nielen v Prahe, ale aj v rôznych kútoch sveta a mnohé prisľúbenia sú viazané aj k tomuto Dieťaťu a k tejto úcte. Teda, milovaní bratia a sestry, v týchto chvíľach nech moje slová nie sú nejakou prednáškou alebo niečím podobným, ale nech sú skôr povzbudením k tomu, aby sa naše srdcia počas celého putovania vo Svätej Zemi stále viac otvárali hlbokému tajomstvu, ktoré na týchto miestach môžeme prežívať.
Znova si uvedomme - Boh k nám neprišiel ako trestajúci, ako nejaký hromovládca, ani ako ten, ktorý sa prezentuje svojou mocou, ale prišiel k nám ako jednoduché, malé, milované dieťa, ktoré očakáva lásku od všetkých, ktorí k nemu prídu, pretože On ju rozdáva v plnej miere. Amen.