Rímskokatolícka cirkev | Biskupstvo Rožňava

Láska je... potrebná!

Streda vo Vianočnom období - homília Mons. Stanislava Stolárika počas sv. omše v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave 3.1.2024 (v priamom prenose do Rádia Lumen)

Po roku krstu, birmovania a hľadania Boha, v našej diecéze pokračujeme v úsilí o spoluprácu s Duchom Svätým, výsledkom ktorej má byť prinášanie ovocia Ducha Svätého. Preto naším úmyslom pre tento rok je: „Aby sme ako veriaci ľudia prinášali ovocie Ducha Svätého a s ním pokoj a Božie požehnanie do našich vzťahov“. Teda, aby sme sa čo najviac otvárali pôsobeniu Ducha Svätého, prinášali jeho mnohoraké ovocie, zvlášť pokoj a s ním Božie požehnanie do našich vzťahov. Veľmi dôverujeme povzbudeniu a poučeniu svätého Pavla apoštola z listu Galaťanom, ktorý píše, čo vlastne prináša spolupráca s Duchom Svätým. Svätý Pavol hovorí: „Ovocie Ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť (Gal 5, 22-23). Pavol teda spomína deväť dobrodení Božieho požehnania, ktoré ponúka Duch Svätý svojim spolupracovníkom. Ale ten istý svätý  Pavol v tom istom liste Galaťanom a ešte aj v tej istej kapitole spomína až 15 zlých dôsledkov ignorancie spolupráce s Duchom Svätým. Označuje ich ako skutky tela: „A skutky tela sú zjavné: je to smilstvo, nečistota, chlipnosť, modloslužba, čary, nepriateľstvá, sváry, žiarlivosť, hnevy, zvady, rozbroje, rozkoly, závisť, opilstvo, hýrenie“ (Gal 5, 19-21). Svätý Pavol končí tento výpočet konštatovaním: „a im podobné“. Koľké ďalšie podoby zla ešte prichádzajú do úvahy, ale človek ignoruje spoluprácu s Duchom Svätým?....

Teda neuzatvára tento počet negatív, ale dodáva: „a im podobné“. Ako veľmi sa musí posunúť človek alebo konkrétne rodičia, aby sa prestali uspokojovať, že ich deti „už majú konečne po birmovke“. Takíto ľudia potrebujú začať brať vážne o čom hovoríme ‒ o potrebe spolupráce s Duchom Svätým v našom živote ‒ čo je dôležité pre život pozemský, ale aj pre večný. V pastierskom liste, ktorý sa v našej diecéze čítal na nový rok; je zavesený na stránke biskupstva takže si ho môžete znova prečítať a k nemu sa vracať, spomenul som slová svätého Jána Vianneya, ktorý povedal: „Ak sa v pekle budú pýtať, prečo ste tam, povedia: preto, lebo sme nespolupracovali s Duchom Svätým. A ak sa svätých v nebi opýtajú: prečo ste tam? Odpovedia: lebo sme spolupracovali s Duchom Svätým.“ Ako veľmi treba prosiť o dar viery pre seba i našich drahých, aby sme tak vážne slová nebrali na ľahkú váhu. Veľakrát nám Pán Boh chce všeličo dať, ale chce, aby sme aj my pre to niečo urobili, aby sme mali „spoluúčasť“. Vyjadrené civilným jazykom ‒ spomenul som to tiež v pastierskom liste ‒ aj pri podávaní projektov je treba mať „spoluúčasť“. Aj naše prosby vysielané k Bohu sú takými projektami. A Pán čaká našu spoluúčasť, našu ochotu spolupracovať na získaní a šírení týchto darov, ktoré má pre nás pripravené.

Možno práve dnes sa to hodí povedať, keďže je spomienka Ježišovho mena. Dnes má Pán Ježiš meniny, takže nepatrí sa pred neho predstúpiť s prázdnymi rukami. A keďže ho v priebehu roka, možno aj v priebehu každého jedného dňa veľakrát o niečo prosíme, pri každej prosbe mu vždy aj my niečo ponúknime. Svoje pravidelné modlitby, pravidelné účasti na svätej omši, prijímaní sviatostí, čítaní Svätého písma. Aby to nebolo len tak, že len my máme požiadavky, čosi predkladáme.., ale my mu nič neponúkneme. Áno, dôverujme, že hoci Ježiš nepotrebuje k splneniu našich prosieb prakticky od nás nič, predsa postupuje ako múdry rodič, ktorý v určitom čase začne učiť svoje deti, že v živote nie je nič samozrejmé, ale treba pamätať aj na vlastné úsilie. A toto vlastné úsilie spájať práve v spolupráci s Duchom Svätým.

Svätý Ján Pavol II. v jednej zo svojich katechéz spomenul: „Keď som mal asi 10 ‒ 12 rokov a bol som miništrant, musím sa priznať, že som nebol veľmi horlivý. Moja mama už nežila a môj otec postrehol moju nedisciplinovanosť. A jedného dňa mi povedal: nie si dobrý miništrant. Málo sa modlíš k Duchu Svätému. Musíš sa modliť viac k Duchu Svätému. A dal mi aj modlitbu k Duchu Svätému. Dodnes som ju nezabudol. Bola to veľmi vážna duchovná lekcia. Oveľa silnejšia, ako všetky tie, ktoré boli predtým. A viac ako všetko, čo som mohol naštudovať z rôznych kníh a pri svojich štúdiách. S akým presvedčením mi toto povedal môj otec: „málo sa modlíš k Duchu Svätému“. Ešte dnes počujem jeho hlas. Zobral som veľmi vážne tieto otcove slová a dovolím si povedať ‒ dodáva Ján Pavol II., ‒ ovocím týchto slov je encyklika o Duchu Svätom.“ Otec bol nielen ten, ktorý ho povzbudzoval k miništrovaniu, ako by to mal a mohol robiť každý veriaci rodič, ale ešte ho aj usmernil. Ale keby Karol Wojtyla nebol videl svojho otca ako sa kľačiačky modlieva, nešli by tieto slová do „ľuftu“? Pretože Karol videl u otca praktický život viery, jeho slová zostali v ňom tak hlboko zakorenené. Aká múdrosť, aká múdrosť bola v slovách jeho otca, vojaka! Teda aj vojaci sú povolaní k vyznávaniu viery. On ju vyznal krásne, ako to vieme aj z ďalších udalostí jeho života. Navedenie Karola na spoluprácu s Duchom Svätým, ktorý oživuje, to bolo iste čosi mimoriadne krásne a dôležité, ako to už ako pápež vyznal vo svojej katechéze.

Prisľúbenia, ktoré dáva Duch Svätý a celkom prijateľným alebo ľahko získateľným spôsobom, dal cez svätú Máriu od Ježiša ukrižovaného. Túto sväticu poznáme aj pod menom Malá Arabka. Pán Ježiš jej zveril tieto slová: „Veľmi túžim, aby si povedala, že všetci kňazi, ktorí odslúžia aspoň raz do mesiaca svätú omšu k Duchu Svätému, ma mimoriadne uctia. A ktokoľvek sa tejto svätej omše zúčastní, teda nielen kto ju odslúži, získa zvláštnu milosť Ducha Svätého. Priazeň Ducha Svätého. Dostane svetlo a dostane pokoj. Duch Svätý vylieči chorých, prebudí tých, ktorí spia“. My na biskupskom úrade, keď sa dá, praktizujeme v pondelky možnosť ‒ pretože pondelok je vyhradený Duchu Svätému ‒ a slúžime svätú omšu o Duchu Svätom. Možno je to dobré pripomenúť: pondelok je venovaný Duchu Svätému, utorok je zasvätený anjelom. Streda svätému Jozefovi, štvrtok Eucharistii, piatok umučeniu Krista Pána, sobota Panne Márii, nedeľa ‒ víťazstvo, zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Ako je dobré znova obnoviť a oživiť túto tradíciu vo svojom živote a praktizovať ju.

Keď sa vrátime k spomenutému príbehu zo života svätého Jána Pavla II., môžeme spomenúť tri veci: dôležitosť modlitby k Duchu Svätému a začať s ňou od najútlejšieho detstva. Druhá vec: je veľmi potrebné, aby k modlitbe motivoval, viedol veriaci rodič, ktorého dieťa vidí modliť sa a žiť vieru. A tretia vec je: Cez horlivú úctu k Duchu Svätému a spoluprácu s ním dostávame prisľúbenia, ktoré  platia pre všetkých, ktorí ho ctia. Začnime tým, aké je to veľmi dôležité hovoriť už deťom na túto tému. Keď som spomenul modlitbu, ktorú dal otec svojmu synovi, neskôr svätému pápežovi, v pastierskom liste som neuviedol tú istú, ale celkom jednoduchú, ktorú sa môžete modliť aj vlastnými slovami. Každý deň najmä ráno začať úprimnou prosbou: „Duchu Svätý, príď do môjho srdca, posilni moju vôľu, aby som ťa chcel počúvať a robil to, čo mi navrhuješ.“ Celkom jednoducho, krátko: Duchu Svätý príď, posilni moju vôňu, aby som ťa chcel počúvať a robil to, čo navrhuješ. Netreba veľa slov. A toto dávať už deťom.

Ako to povedal, napísal múdry človek, keď povedal: „Vieš, že pre mladého človeka, je najdôležitejší začiatok a mladú bytosť od počiatku treba formovať, lebo je tvárna a mladý najľahšie prijíma to, čo mu chceme vložiť do jeho srdca, do jeho duše, do jeho života. Takto sa formuje jeho charakter. Preto je treba dávať veľký pozor na to, kto sa prihovára deťom a aké príbehy im predostiera, aké obrazy, aké slová. Pretože čokoľvek sa dostane do rozumu dieťaťa, neskôr je už ťažko to odtiaľ odstrániť alebo zmeniť. Preto je treba naozaj dávať veľký pozor a treba dbať o to, aby naše deti prebývali v krajine zdravia, ale aj uprostred jasných obrazov a zvukov, aby zovšadiaľ na nich vplývalo dobro a krása, ktoré vychádzajú z čistých a múdrych príbehov. Aby to, čo vnikne cez ich oči a uši do ich duší, bolo ako taký životodarný vánok a to od najútlejšieho detstva. Potom sa bude v tomto dieťati prebúdzať pocit a túžba krásnych úmyslov a niet šľachetnejšieho úmyslu, ako je tento.“ Ja viem, že teraz nás môže počúvať rôzna kategória ľudí a niektorí by povedali: tieto slová sú veľmi zbožné, ale pre nás slabo veriacich alebo neveriacich dnes nič neznamenajú. A tak vám prezradím, kto tieto myšlienky - pretože som ich celkom presne neodcitoval ‒ kto ich vlastne povedal. Staroveký filozof Platón, ktorý žil v piatom a štvrtom storočí pred Kristom. Toto hovoril, učil Platón. Ako je naozaj veľmi dôležité, čo dostane alebo nedostane už dieťa doma, lebo to si nesie potom do života ako Karol Wojtyla ‒ živú vieru.

Ale treba hovoriť aj o vzťahoch. Kto vidí v rodine vzťahy, tie potom aj napodobňuje. Vzťahy jedného k druhému živené láskou, vzájomnosťou. To je prvé ovocie, ktoré spomína svätý Pavol v liste Galaťanom. Ovocie tejto spolupráce s Duchom Svätým na prvom mieste je láska. Znova to potvrdila iná svätica - tiež veľmi obľúbená ‒ svätá Matka Tereza počas svojej návštevy Československa v roku 1984, keď povedala: láska jedného človeka k druhému, kde začína? Začína doma. Najprv sa musíme naučiť láske v rodine. Je veľmi dôležité uvedomiť si, že láska začína doma. Aké múdre a pritom jednoduché slová, ktoré nám Ježiš pripomenul ako najdôležitejšie prikázanie: milovať Boha a ľudí. Láska samotná ako taká nie je len nejaký pocit, nejaký cit. To je niečo, čo potrebuje celý život starostlivosť a rast. A láska k Bohu je prameňom lásky k blížnemu. Keď sa však   odvraciame od blížneho, odvraciame sa aj od lásky k Bohu. Aj na to je treba pamätať, ani na to nemožno zabúdať.  

„Podľa toho ‒ pokračuje Ježiš ‒ spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ (porov. Jn 13,35). Takto sa rozprávalo aj o prvých kresťanoch, o ktorých napísal Tertulián: „Pozrite, ako sa milujú. Pozrite, ako sú jeden za druhého ochotní umrieť, kým tamtí sú ochotní skôr jeden druhého zabiť. “ Ako sa už poprevracali aj tieto slová. Kresťania boli ochotní jeden za druhého umrieť. Tí druhí – iným uškodiť. Nepomiešalo sa to medzi tým? Láska k Bohu, k blížnemu, k nepriateľovi. Áno, je to veľakrát čosi veľmi náročné, ale práve preto hovoríme o nutnej a potrebnej spolupráci s Duchom Svätým. Bez neho to nedokážeme, pretože  mnohé takéto situácie, zvlášť odpustiť nepriateľom alebo ľuďom, ktorí nám urobili zle ‒ možno slovom, možno nám zobrali dobré meno... ‒ to nejde, tak jednoducho, a bez spolupráce s Duchom Svätým to nejde. Vrchol skutočnej lásky vidíme v Ježišovi Kristovi na Kalvárii. Spomínam si na jednu situáciu,  bol som ešte vtedy v Košiciach a bolo to možno 10 ‒ 12 rokov dozadu. Vtedy bola nejaká ťažká celosvetová kríza. Udialo sa veľa nešťastí. Po jednej svätej omši v katedrále ma zastavil jeden môj kamarát a keďže už katedrála bola pomerne vyprázdnená, začal nahlas, priam krikom hovoriť o tom, ako to Pán Boh mohol všetko dopustiť. Neviem, či to vyčítal mne alebo rovno Pánu Bohu, alebo cezo mňa Pánu Bohu, ale jednoducho priam kričal. A keď sa vykričal, hovorím mu: „a prečo Pán Boh neušetril vlastného Syna?“ Vtedy vlastne stíchol. Lebo Boh tak miloval svet, že dal svojho Syna, aby nás zmieril s Otcom.  

Čítajme nádherný hymnus na lásku od sv. Pavla z prvého listu Korinťanom: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé, neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží“ (1 Kor 13, 4-7). Celý tento hymnus by si zaslúžil veľmi hlbokú meditáciu a teraz nie je na to priestor. Ale to odporúčam. Avšak súhrn týchto slov by sa dal vyjadriť silným konštatovaním: Láska je potrebná! Láska je potrebná pre život. Bez lásky sa nedá žiť. Príklad z domova dôchodcov z času po vojne. Starký, ktorý je umiestnený v tomto zariadení, dostane veľmi bohatý vianočný balík. V ňom je všetko, čo v povojnovom čase ani nebolo možné zohnať a on to predsa dostal. Ale napriek tomu stále mal zatrpknutú tvár. Keď ho takto našla sestrička starajúca sa o obyvateľov domova, hovorí mu: „Ale pán Maier, ako len môžete byť stále taký zamračený, veď ste dostali toľko vecí: tabak, alkohol, topánky, oblečenie... Netešíte sa?“ Vtedy starý pán povedal:, „V tom balíku nie je láska. Nie je v ňom láska. Pozrite, mám tu vytlačenú pohľadnicu, žičenie od dcéry a zaťa. Tvoja dcéra Luise a zať. Ale žiadne osobné vianočné prianie, žiaden sľub skorej návštevy, žiadne pozvanie, aby som prišiel k nim na sviatky. A na všetkom, čo mi poslali a zabalili, sú ešte cenovky, aby som si všimol, koľko to všetko stálo.“

Drahí bratia a sestry, teraz sa veľmi veľa hovorí, koľko psychických problémov vidieť u mladých ľudí, ba aj u detí, dokonca samovrážd. A že je tu nedostatok psychiatrov, psychológov, odborníkov, ktorí by pomáhali týmto nešťastníkom. Iste služba týchto odborníkov je potrebná a treba si ju vysoko oceniť a jej dôležitosť nepodceňovať. Ale ak sa nebude posilňovať stabilita rodiny, nepomôžu k priaznivej výchove detí a mládeže ani inštitúcie ani zákony. Ak budú naďalej hrdinami spoločnosti rozbíjači rodín, a pri výchove detí sa budú striedať často noví takzvaní otcovia a mamy, nemožno hovoriť o zdravom citovom vývoji mladého človeka. Nikto nemôže v plnosti nahradiť milujúcich a obetavých rodičov ‒ otca a mamu. Ani vy, obetaví a milujúci rodičia to nemáte jednoduché. Lebo aj vaše deti sú pod spoločenským tlakom rôznych prúdov. Aj vaše deti vidia, že na námestiach síce možno spievať: „sľúbili sme si lásku“, no zdá sa, že nad pravdou stále víťazí moc, peniaze, známosti, presadzovaná ideológia rodovej rovnosti a čo všetko ešte ďalšie. Každá doba, každá ideológia sa snažila a snaží ukradnúť deti rodičom, aby si ich sformovala podľa svojho. Ďakujem vám, milujúcim a obetavým rodičom. A modlím sa spolu s vami i za vás, ktorí ste tak silnou oporou pre svoje deti v týchto náročných skúškach času. Tu sa znova len potvrdzuje, aká je potrebná Božia pomoc v týchto dennodenných zápasoch. Ako je treba prosiť Ducha Svätého o svetlo a silu pre správne rozhodnutia a konania. Aké je to veľmi, veľmi dôležité, ale k tomu treba predovšetkým úprimné a permanentne očisťované srdce.

Nie je to nesúvisiace odporúčanie, keď poviem, že v tomto roku sa pripomína 250 rokov od ustanovenia sviatku Najsvätejšieho Ježišovho Srdca. Jedno z prisľúbení Božského Srdca Ježišovho svojím ctiteľom garantuje záchranu pre večnosť. Známe vykonanie deviatich prvých piatkov odporúčam všetkým, ktorí ešte nezačali, ešte si nevykonali v živote túto pobožnosť deviatich prvých piatkov. Urobte tak. Urobte tak kvôli svojej večnosti. Ale zároveň dovysvetľujem, že každá jedna spoveď a prijatie Eucharistie permanentne očisťuje srdce a potom sme citlivejší na vnuknutia Ducha Svätého. A tí, ktorí si už konáte prvé piatky, pokračujte. Ostatní začnite už v tomto týždni, to bude náš najkrajší darček Ježišovi k dnešným meninám. Ideálom samozrejme je, aby si prvé piatky konali rodičia s deťmi. Veľkým prisľúbením Božského Srdca Ježišovho je aj to, že v rodine, v ktorej bude v úcte obraz Ježišovho Srdca – na tejto rodine spočinie mimoriadne Božie požehnanie. Teda už deťom vštepujte návyky náboženského života, ako to robil otec Karola Wojtylu a ako to odporúčal aj Platón, aby deti lepšie spoznávali Lásku, ktorá sa nám narodila, ako to zvykneme spievať aj počas Vianoc. A aby ste túto lásku aj vy, aj vaše deti dávali ďalej. Amen.

1 2 3 4 5 6 7 >